Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snívalo sa mi o tebe - 6. kapitola

25.01.2012 (20:45) • nikaok • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1012×

Bol som taký nedočkavý, kedy konečne uvidím Bellu, že som sa vyhupol cez okno k nej do izby bez toho, aby som všetko dostatočne skontroloval.

Následne som úplne strnul v pohybe...

Bella pokojne ležala na posteli a vyzeralo to, ako keby spala. Lenže ona nespala. Valila na mňa tie svoje krásne hnedé, a k tomu prekvapené, očká.

Nevedel som, čo mám robiť a tak som tam len tak stál.

Bella sa pohla ako prvá a posadila sa.

„Dlho sme sa nevideli,“ povedala s úsmevom, ale ja som sa aj tak nemohol absolútne pohnúť, dokonca som ani nedýchal. Bože, veď ona ma práve prichytila, ako ju špehujem. Možno si o mne bude myslieť, že som nejaký úchyl...

„Ale no tak, Edward,“ začala. „Neboj, ja ťa nezastrelím. Na to tu je môj otec.“ Začala sa smiať a naznačila mi rukou, aby som si sadol k nej.

Nemohol som uveriť tomu, že jej vôbec neprekáža moja neohlásená a tajná návšteva k nej domov a ešte k tomu som prišiel cez okno.

Bella sa na mňa usmievala nevinným úsmevom, ktorý mi bral dych. Teda, určite by mi ho zobral, ak by som dýchal. Chcel som konečne naplniť svoje pľúca Bellinou vôňou, ktorá mi tak chýbala. Tak som sa teda po takej dlhej dobe nadýchol. Do nosu mi v ten okamih udrela jej tak krásna vôňa. Ešte stále nemôžem uveriť, že nejaký človek môže tak nádherne voňať. Je to ako keby tá vôňa bola vyrobená presne pre mňa.

Ešte stále som stál na mieste pri okne a nemal som odvahu pristúpiť k Belle. Čo mám teraz robiť? Nikdy som sa takto nebál. Niežeby som sa bál Belly, to je jasné. Ale bojím sa, že už ma nikdy nebude chcieť vidieť. Čo si potom počnem?

Neviem, čo to do nej vošlo, ale o chvíľu sa stavala z postele a pomalými krokmi sa blížila ku mne. Ruky si dala pred seba na znamenie mieru. Asi ma nechcela vyľakať. Aj keď táto situácia nebola smiešna – teda aspoň pre mňa -, tak mi takmer neviditeľne zamykalo kútikmi úst.

Bella už stála oproti mne a zvláštne sa na mňa pozerala. Tak som jej pohľad opätoval.

Ani neviem ako, ale zrazu som ucítil jej pery na tých mojich.

Ja som, aj keď nerád, vôbec nereagoval. Asi som bol v šoku, ale ani jej bozky ma nedokázali úplne uvoľniť. Bella zaregistrovala moju neprítomnosť, a tak sa odo mňa odtiahla. Zmätene sa na mňa dívala.

„Deje sa niečo, Edward?“ spýtala sa už značne vyvedená z miery.

„Bella,“ oslovil som ju neochotne. „Uvedomuješ si, že som sa práve vlámal do tvojej izby?“

„Edward,“ napodobila môj hlas. „Uvedomuješ si, že mi to vôbec neprekáža?“ opýtala sa a snažila sa udržať vážnu tvár, aj keď to skôr vyzeralo ako nejaká grimasa.

„Ako to, že ti to neprekáža? Veď to nie je normálne.“ Teraz som bol dosť rozzúrený. To si dobrovoľne vpúšťa do izby každého, či čo?

„No tak prepáč,“ ospravedlnila sa dosť ironicky. „Čo by si radšej chcel, aby som začala po tebe vrieskať?“ povedala trochu hlasnejšie a potom sa pozrela do zeme.

Som idiot. Mal by som byť rád, že ma nevyhodí naspäť odkiaľ som prišiel a nie sa tváriť za to, že sa ma nezľakla, nahnevane.

„To nie,“ hlesol som. „Ospravedlňujem sa za moje správanie. Ale Bella,“ snažil som sa jej to vysvetliť, „naozaj ti neprekáža, že som tu?“

„Naozaj mi to neprekáža,“ zašepkala, ale do očí sa mi nepozrela. Tak som si chytil jej bradu medzi palec a ukazovák a jemne ju prinútil sa na mňa pozrieť.

„Belli,“ oslovil som ju. „Necháp ma, prosím, zle. Ale ide o to, že tomu nerozumiem. Poznáme sa dokopy asi dva dni, ako je to možné, že ti nevadí moja tajná návšteva?“ Snažil som sa použiť najjemnejší tón akého som bol schopný.

Bella si zhrýzla dolnú peru a snažila sa uhnúť pohľadom. To som však nemohol dovoliť, tak som sa na ňu zahľadel ešte intenzívnejšie.

Už sa mi nesnažila vykrútiť, ale zavrtela hlavou, akoby si chcela utriediť myšlienky. Nakoniec, so vzdávajúcim sa povzdychom, odpovedala.

„Edward, tvoja návšteva mi neprekáža, lebo ťa milujem.“ Cítil som, ako sa mi v tú chvíľu srdce nafúklo ako balón.

Ale aj tak som tomu stále nerozumel. „Ako ma môžeš milovať za takú chvíľu?“ Síce som bol šťastný, že mi vyznala lásku, ale nemohol som tomu uveriť. Ja som upír a u nás je "láska na prvý pohľad" samozrejmosťou. Teda pokiaľ sa jedná o tú pravú lásku a ja som si istý, že v mojom prípade to tak je. Ale Bella je len obyčajný človek, tí sa nedokážu tak rýchlo zamilovať.

Belle sa zaleskli oči. „Ty ma snáď nemiluješ?“ spýtala sa s trocha roztraseným hlasom.

„Ja ťa milujem, Bella. Ale to je iné. Nemôžem ti to teraz vysvetľovať,“ odpovedal som trochu popudene. Tak rád by som jej povedal pravdu, ale to nemôžem. Určite by utiekla odo mňa čo najďalej.

„Musíš byť vždy taký tvrdohlavý? Nestačí ti raz povedať, že ťa milujem? Keď neveríš ty mne, ako mám veriť ja tebe?“ vybafla po mne. „A nemysli si, že si jediný, kto má svoje tajomstvo?“ dodala.

Ja som sa na ňu pozeral ako na zjavenie. Mal som pootvorené ústa a vypúlené oči. „Ako to myslíš?“ opýtal som sa po chvíli.

„Tak ako som to povedala,“ odpovedala s našpúlenými perami.

„Ty máš nejaké tajomstvo?“ hlesol som. Ešte stále som sa nemohol spamätať. Ako to myslela? Snáď niečo o mne vie? Premýšľal som, zatiaľ, čo si ona chystala odpoveď. Nakoniec som sa rozhodol, že aj keď si myslí, že mám tajomstvo, určite nebude vedieť to pravé...

„Edward, viem toho viac, ako si myslíš,“ začala opatrne. „Ale poviem ti čo viem, až keď budeš ty ku mne úplne úprimný.“

Premýšľal som, aké mám možnosti. Boli ich viacej, ale len jediná je prijateľná. Takže ju budem musieť klamať, aj keď nerád. Ale inak to zatiaľ nejde...

„Takže, pochopil som správne, že ak ti poviem moje tajomstvo, tak ty mi povieš to tvoje?“ snažil som sa ju nachytať.

Bella zúrivo kývala hlavou na súhlas a oči jej svietili zvedavosťou. Zdvihol som obočie.

„Áno, áno... platí,“ povedala nedočkavo.

Musel som sa začať smiať na jej nadšenej tvári. Je taká nádherná. Potom som si uvedomil, že pri tom všetkom som si ju ani nevšimol poriadne pozrieť. Tak som začal s jej jemne strapatými vlasmi, pokračoval som k jemne unavenej tvári, šiel som pohľadom ešte nižšie a potom som sa zarazil...

Viem, viem, je to od veci. A viem, že mi to dlho trvalo, tak sa ospravedlňujem. Sľubujem, že ďalšia kapitola bude skôr... teda, ak máte ešte záujem. :)

Autor: nikaok, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Snívalo sa mi o tebe - 6. kapitola: