Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snívalo sa mi o tebe - 2. kapitola

28.07.2011 (07:15) • nikaok • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1041×

Bella mala pravdu, už sme sa po zvyšok dňa nevideli. Síce som ju párkrát zazrel v mysliach ostatných, ale aj tak som neskutočne túžil po stretnutí s ňou. Snažil som sa ju zastihnúť po poslednej hodine, ale to už bola preč. Nechápem, kde sa mohla tak ponáhľať. Šťastie, že som sa s ňou rozlúčil.

Ako som tak stál namrzený na parkovisku, dobehla ku mne Alice.

„Ahoj, braček,“ pozdravila ma s úsmevom od ucha k uchu. „Tak ako si sa mal?“

„Načo sa ma na to pýtaš, keď to aj tak vieš?“ Stále som bol mrzutý z toho, že som už nevidel Bellu.

„Ale no tak, Ed, povedz mi všetko!“ prikázala mi a potom dodala: „Prosím.“

„No, Alice, nemusím ti hovoriť, o čom sme sa rozprávali, to predsa aj sama vieš. Ale ak ti mám povedať pravdu, tak sám neviem, čo cítim. Je to zvláštne. Tak nejako ma to napĺňa zvnútra a cítim teplo pri srdci. Je to pocit, ktorý som nikdy necítil a ani ho neviem pomenovať,“ priznal som.

„Láska, Edward,“ objasnila, „to je láska. Miluješ Bellu.“

Naozaj ju milujem? Neviem. Nie som si tým istý. „Ale veď ju nepoznám ani deň,“ pochyboval som. „To nedáva zmysel.“

„Nuž, Edí, láska si nevyberá,“ ukončila Alice.

Doma ma to naozaj nebavilo. Neviem, čo to so mnou bolo, ale bol som nervózny a nemal som na nikoho náladu. Teda, až na jednu osobu. Bellu.

„Musím niečo robiť, inak sa zbláznim,“ pomyslel som si.

Tak som teda vyliezol z mojej izby a chystal sa nepozorovane vyplížiť z domu.

„Drž sa, Edí,“ zakričala Alice, keď som už zatváral vchodové dvere.

„Vďaka,“ zamumlal som.

Zajtra ma čaká ďalší deň s Bellou a asi by som sa mal pripraviť, keďže ma nielen ona, ale aj jej krv tak veľmi priťahuje.

Dlho som nad tým nepremýšľal a utekal som do neďalekého lesa trochu si zaloviť.

To ma však na dlho nezamestnalo a bolo ešte málo hodín. Ešte sa len začalo stmievať.

„A čo teraz?“ premýšľal som. To však netrvalo dlho a ja som sa rozhodol. Rozhodol som sa, že sa vyberiem prezrieť si dom Swanovcov. Nie, žeby som nevedel, ako to tam vyzerá. Forks je veľmi malé mestečko, a tak to tu poznám celé naspamäť. Ale teraz sa toho veľa zmenilo...

Bol som pred Bellinym domom (samozrejme dobre skrytý) a počúval som, čo sa deje vo vnútri.

Započúval som sa do mysle Charieho – nemal som totiž ani na výber, nikoho iného som nepočul –, ale nič zaujímavého som sa nedozvedel. Pozeral totiž nejaký nudný športový kanál a na Bellu ani nepomyslel.

Asi po pol hodine, keď som sa chystal vzdať, Charlie sa vybral do kuchyne a mne sa naskytol pohľad na moju Bellu (hehe, že moju). Práve niečo varila na večeru a Charlie ju pozoroval.

„Mám ti nejako pomôcť?“ spýtal sa jej.

Trochu sa naľakala, lebo ju prekvapil. „Nie, ja to zvládnem.“

Takto som ich sledoval ešte hodnú chvíľu. Až pokiaľ Bella neodišla do svojej izby.

Už som ju nevidel. Aspoň som sa započúval do zvukov, ktoré vychádzali z jej izby. Počul som zapínanie počítača, ale dlho mu to nevydržalo. Predpokladal som, že Bella nie je jedna z tých, čo presedia pred počítačom pol dňa svojho krátkeho času.

O chvíľu neskôr som počul dunieť vodu. Bella sa sprchovala.

Keď vyšla z kúpeľne, ľahla si rovno do postele. Za malú chvíľu som počul jej pokojné odpočívanie. Spala.

Nezniesol som ten pocit, že ju nemôžem vidieť, aj keď bola tak blízko odo mňa.

Vyšplhal som sa na jej okno. Bolo na poschodí, ale to mi vôbec nevadilo.

V okamih, keď som ju zbadal, opadla zo mňa všetka neistota.

Keď spala, vyzerala tak nevinne a milo. Musel som sa pozrieť z blízka. Nechcel som jej síce znesvätiť jej súkromie, ale nemohol som si pomôcť. Opatrne som otvoril okno a vbehol dnu. Okamžite som rozpoznal jej vôňu a bol som rád, že som si predtým zalovil. Bola taká sladká – myslím Bella. Mala na sebe staré, šedé pyžamo, miestami odreté. Vlasy mala rozpustené a rôzne poprehadzované. Mala uvoľnenú tvár a pery jemne pootvorené. Vyzerala rozkošne. Mal som sto chutí ju vybozkávať tak, až by som musel prestať, aby sa nezadusila. To by som, samozrejme, neurobil bez jej dovolenia.

Ale malá pusa by možno nevadila... Priblížil som sa bližšie k nej, už rozhodnutý sa nezastaviť. Bol som je centimeter od jej pier a zavrel som oči.

„Edward,“ zašepkala a ja som skoro dostal infarkt. Teda, keby som bol človek, tak ho už isto mám.

Vystrašene som sa na ňu pozrel. Zľakol som sa, že ma prichytila. Ona ale mala stále oči zatvorené a pokojne odpočívala.

„Ona spí?“ premýšľal som, „A myslí na mňa?“

Jemne sa usmiala. „Tak krásne voniaš,“ zachrapčala.

„Krásne voniam? Ale ako to?“ Bol som zmätený.

Nevedel som, čo mám robiť. Môj plán pobozkať ju som zamietol.

Radšej som si sadol na druhý koniec izby do starého húpacieho kresla a nechal som moju myslel zapraviť Bellou.

Vynoril som sa až keď sa začalo vyjasňovať. Naposledy som sa pozrel na Bellu a pristúpil k nej bližšie.

„Milujem ťa,“ zašepkal som jej do uška. Bella sa spokojne usmiala a ja som vyskočil z okna.

Domov som dorazil pár minút predtým, ako mali všetci vyraziť do školy. Chcel som sa len nenápadne dostať do svojej izby, rýchlo sa prezliecť a vyraziť do školy.

Ale ako náhle som otvoril vchodové dvere, už si ma Alice premeriavala s vážnou tvárou.

„Ach nie,“ zastonal som naozaj veľmi potichu.

Vtom sa Alicena tvár vyjasnila a vážnosť nahradil úsmev od ucha k uchu.

Znovu som si povzdychol.

„No tak, Edward, nemal by si byť trochu viac šťastný?“ vykríkla Alice.

„Nechaj ma napokoj,“ prosil som.

„To nejde.“ Nadšenie ju stále neopúšťalo.

„Jasné, že nie,“ vzdal som to.

Autor: nikaok, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Snívalo sa mi o tebe - 2. kapitola: