Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sklamaná dôvera - 5. kapitola

01.10.2012 (08:00) • Kathy • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1490×

Edwardov pohľad:

Po škole som sa rozhodol ísť prejsť na svoju lúku. Aspoň si tam oddýchnem a nebudem musieť cítiť Bellinu nádhernú vôňu. Ako som sa blížil k lúke, pocítil som okúzľujúcu vôňu. Myslel som si, že sa mi to len zdá. Žeby Bella chodila tak ďaleko od cestičky? Alebo, čo by vôbec robila takto sama v lese? To sa mi nezdá.

Keď som bol už pri čistinke, uvidel som ako sa nad Bellou skláňa vlkolak. Nevedel som, čo robiť. Vlkolaci by mali byť na svojom území. Toto územie je predsa naše. Ako som urobil krok, stúpil som na vetvičku, ktorá sa pod mojou váhou zlomila. Ten hlúpy pes otočil hlavu a zahľadel sa na mňa. Pár sekúnd sa na mňa díval ako keby nevedel, čo robiť a zrazu sa otočil a ušiel. Bolo to veľmi zvláštne. Keď som sa chcel k Belle priblížiť a zistiť, či sa jej nič nestalo, ona sa posadila, rozhliadla sa okolo seba a ja som rýchlo skočil na strom, aby ma nevidela. Ešte pár minút sedela a zrazu vstala a šla preč.

Rozhodol som sa ju sledovať. Nakoniec sa dostala k svojmu novému autíčku. Všimol som si, ako dnes Jasper skoro to auto oslintal.

„Možno mu také kúpim na Vianoce,“ pomyslel som si. Bella sa medzitým pobrala domov a ja tiež. Pár minút som ju sledoval, ale pri odbočke k nášmu domu som sa rozhodol, že je najvyšší čas sa vrátiť.

Dorazil som práve vtedy, keď dorazil aj Carlisle. Celú cestu som myslel na Bellu, ale aj na to, že sa s ním musím pozhovárať o tom, čo Bellina vôňa so mnou robí a o tom, že jej nedokážem čítať myšlienky. Ale keď som uvidel jeho šťastný výraz, nemohol som. Ako som sa dopočul z jeho myšlienok, podarilo sa mu zachrániť pacienta, ktorý mal smrť na jazyku. Nechcel som mu pokaziť deň tým, že možno budem musieť odísť. Vedel som, že ako rodina by ma podporovali a šli by so mnou hoc sa im tu páči. Dokonca aj Rose, hoc ona by mi to dávala za vinu ešte pár rokov. Ale na to sme si v našej rodine už zvykli.

Došiel som ku klavíru a začal hrať. Nechal som prsty, aby samé blúdili po klávesách. Po celý ten čas som myslel na Bellu. Myslel na jej plné pery, hnedé oči, dlhé hnedé vlasy, ktoré na slnku vyzerali ako červené. A nakoniec na jej vôňu, na jej neskutočne opojnú a krásnu vôňu. Po chvíli som si uvedomil, že za mnou stojí moja rodina a počúva novú pesničku ktorá vznikla. Keď som ju dohral, tak začali tlieskať.  Po pár minútach sa znova roztrúsili po dome ale ja som stále sedel za klavírom. Prišla ku mne Alice.

„Edward,“ oslovila ma v myšlienkach. Kývol som jej hlavou, že počujem.

„Mala som veľmi zvláštnu víziu.“ Prudko som sa k nej otočil, keď je uniklo, že bola o Belle. Po pár minútach presviedčania mi ju ukázala.

Videla, ako Bella leží v tráve pri nejakom, vyzeralo to ako zámok, hoc bol trocha obitý a rozpadnutý. Mala na sebe oblečenie. Nevedel som určiť rok toho odevu. Boli to dlhé fialové šaty s korzetom. Vážne som netušil, v ktorej dobe sa podobné šaty nosili. Netušil som, prečo mala takú víziu. A zrazu mi ukázala druhú časť vízie. Na lúku prišiel muž. Bella sa začala usmievať takým úsmevom, aký som nikdy predtým nevidel. Muž sa k nej naklonil a pobozkal ju na jej plné pery. Znovu sa žiarivo usmiala. Keď sa začali vášnivo bozkávať, mal som pocit ako by som rušil. Hádam nebudú pokračovať. Keď som si myslel, že sa tam nakoniec pomilujú, zrazu zarazili. Vlastne nie obaja, iba Bella. Poobzerala sa okolo seba a zrazu mu rovno do ucha pošepkala.

„Musíš vypadnúť. Ihneď.“ Muž sa v tú sekundu postavil na nohy, smutne sa na ňu usmial a rozbehol sa smerom do lesa. Ona sa hneď postavila a začala trhať kvety.  Zrazu sa z druhej strany lesa vynoril akýsi muž. Bella zdvihla hlavu a usmiala sa.

„Dobrý deň, otec, šli ste sa aj vy prejsť?“ opýtala sa a mňa tým úplne zaskočila. Otec? Veď jej otec je Charlie, nie?

„Pekný pokus,“ šepol. Bella na sucho prehltla.

„Myslíš, že neviem, že si bola s ním? Všade cítim jeho pach. A dokonca aj na tebe.“ Keď to hovoril, tak k nej pristupoval stále a stále bližšie, až keď nebol úplne pri nej.

„Prečo nemôžeš byť ako tvoje sestry? A nájsť si muža tvojho postavenia a nie obyčajného chudáka?“ Tie slová jej vykričal do tváre.

„Lebo ja nie som ako moje sestry. A naša matka by chcela, aby sme sa vydali z lásky. Ale to viete, otče, nie? Veď vám to sama povedala.“ Bella tie slová vyslovila potichu, ale jej otec ich počul.

Zrazu mu ruka vystrelila rýchlejšie ako obyčajnému človeku. Dal Belle facku, ale až takú silnú, že odletela o pár metrov ďalej.

„Čo si to dovoľuješ? Jasne som ti zakázal hovoriť o tvojej matke. Ako sa opovažuješ urážať jej pamiatku?“ vrieskal po nej.

Zrazu zavrčal. Keď to Bella počula, začala pomaly cúvať. V očiach mala strach. Jej otec zavrčal ešte raz a vtedy sa stalo niečo neuveriteľné. Belline oči sa začali sfarbovať do... najprv sa zdalo, že do čierna, ale po pár sekundách sa zmenili na krvavo červené, až na niektorých miestach boli čierne.

A práve vtedy sa vízia skončila. S otázkou v očiach som sa otočil k Alice. Tá len mykla plecami, že netuší, čo to malo znamenať. Pár minút sme tam sedeli spoločne, ale potom Alice odišla. Ja som šiel do svojej izby, kde som si ľahol na pohovku a premýšľal nad tým celú celučičkú noc.

Ani ďalší deň ma neomrzelo nad tým rozmýšľať. Moji súrodenci sa ma v mysli vypytovali, prečo som celý čas taký zamyslený, ale ja som sa to snažil nevšímať. Keď sme otvorili dvere na aute, tak sme sa zarazili. Cítili sme vlkolačí pach a ešte jeden, ktorý sme už predtým cítili, ale nevedeli sme ho priradiť k bytosti, ktorá ho má. Pomaly som preskúmaval každú myseľ. Skoro každý myslel na nových spolužiakov, ktorý sa sem prisťahovali. Ako som sa dopočul, prisťahovali sa sme z Laytonu v štáte Utah.

Konečne som ich zazrel. Rozprávali sa, no nech sa pod zem prepadnem s Bellou. Započúval som sa.

„Je to už veľmi dlhá doba, čo?“ povedala Bella.

„Iste, veď naposledy sme sa videli pred st...“ Bella zdvihla ruku a urobila pšššt. Potom si priložila prst na ucho. Tí dvaja sa zhlboka nadýchli. Potom sa na seba prekvapene pozreli.

„Oni vedia, že..?“ Jeho otázka nebola dopovedaná, lebo Bella začala vrtieť hlavou.

Došľaka čo chceli povedať? Zrazu som začul myšlienky súrodencov, ktorí na mňa kričali od budovy školy. Uvedomil som si, že stojím pri aute a pozerám pred seba. Niektorí študenti sa po mne začali obzerať. Prišlo im to divné, hoc si už mohli zvyknúť, že sme divní.

Pomaly som sa pobral ku škole. Prvú som mal hodinu literatúry. Keď som prišiel do triedy, sadol si na svoje zvyčajné miesto a znova som sa započúval. Nikde som ich nenašiel. Po pár minútach prišiel do triedy profesor s novým žiakom.

„Dobrý deň, žiaci. Chcel by som vám predstaviť nového študenta, Edgara Kolsa...“ Učiteľ si skoro dolámal jazyk, lebo nevedel vysloviť jeho meno.

„Kolsawskij,“ dopovedal Edgar. Kolsawskij? To meno určite nie je americké. Znie skôr ako poľské.

„Iste, sadni si k pánu Cullenovi,“ povedal učiteľ a Edgar strelil pohľadom ku mne. Pomaly sa vydal k mojej lavici. Už keď bol na chodbe, som cítil jeho vlkolači pach. Hodina prebehla v pokoji, až na ten otravný vlkolačí pach.

„Ahoj. Som Edgar Kolsawskij. Teší ma.“ Úplne ma odzbrojilo, keď mi ešte podal ruku. Musel vedieť, že som upír.

„Edward Cullen.“ Podal som mu ruku. Mal pevný, horúci stisk.

Pomaly sme sa vydali z triedy. Našťastie zamieril opačným smerom ako ja. Druhú hodinu som mal fyziku. Stalo sa presne to isté, čo na prechádzajúcej hodine, ibaže teraz neprišiel Edgar, ale Kevin. Učiteľ ho predstavil a poslal ho sadnúť si ku mne. Ibaže Kevin Kolsawskij nevoňal ako vlkolak. Iste, mal na sebe Edgarov pach, ale ten pach bol slabý. Kevin voňal ako... Ako lúka plná kvetov, pokosená tráva, čerstvá príroda. Nevoňal tak dobre ako Bella, ale pri ňom sa mi tiež zbiehal jed v ústach.

Ďalšie hodiny prebehli v pokoji, hoc na pár hodinách so mnou ešte boli, ale nesedeli so mnou. Po piatej hodine som šiel na obed. Moji súrodenci tam už boli. V mysli sa ma pýtali, či som zistil komu patril ten pach. Zakýval som hlavou, že áno a potichu som im povedal, že im to poviem doma.

Po pár minútach prišla na obed aj Bella. A v sprievode Kevina a Edgara. Smiali sa. Sadli si a začali jesť. Bella si zobrala pizzu, Edgar si zobral steak a na moje prekvapenie Kevin len šalát. Keď dojedli, potichu sa začali baviť. Najprv sa rozprávali o hlúpostiach. Keď sa zrazu Edgar opýtal.

„Ako sa má tvoj bratranec?“

„Ktorý?“ odpovedala so smiechom Bella.

Edgar sa na nás jedným očkom pozrel a potom hneď na Bellu. Bolo to zvláštne.

„Má sa dobre. Vieš, že mu môžeš zavolať, že?“ odvetila Bella pohotovo.

„Viem, ale je to len divné. Mám teraz úplne iný život.“

„Ja to chápem. Ako vidíš, aj ja mám iný život.“

„Áno, vidíme. A sme veľmi prekvapení.“

Po tomto rozhovore som sa otočil na svoju rodinu. Zistil som, že nie len ja som odpočúval ich rozhovor. Všetci sme sa na seba začudovane pozreli. Nakoniec sme museli ísť na ďalšiu hodinu. Ja som mal biológiu s Bellou. Celú hodinu som sa na ňu díval, ako keby mi to mohlo pomôcť rozlúštiť jej tajomstvo. Nepomohlo. Snažil som sa na ňu dívať tak, aby si to nevšimla, ale asi mi to nevyšlo.

„Máš nejaký problém?“ spýtala sa ma na konci hodiny.

„Nie,“ odpovedal som.

„Fajn, vidíme sa zajtra,“ odvetila a ponáhľala sa domov.

Keď som došiel na parkovisko, moji súrodenci tam ešte neboli, tak som si sadol do auta a zapol rádio. Videl som Bellu vychádzať zo školy. Ako inak - v sprievode Kevina a Edgara. Bella vyrazila k svojmu autu a oni dvaja k svojmu. Niečo mi hovorilo, že idú obaja k nej. Nemohol som sa tým už zapodievať, lebo prišli ostatní. Vybrali sme sa domov, aby sme to mohli všetko v pokoji prebrať.

Autor: Kathy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sklamaná dôvera - 5. kapitola: