Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šéf za všetky hriechy - 4. kapitola

30.08.2011 (15:30) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 53× • zobrazeno 7342×

4. kapitola

„Je neuveriteľne krásna,“ povzdychla som si, keď som držala v ruke fotku jeho manželky. Vyzerala ako modelka.

„A to je asi to jediné,“ povzdychol si a zozadu ma objal okolo pásu.

„Aha, radšej sa nepýtam!“ Zasmial sa, prstami mi príjemné kĺzal po nahom brušku, čo u mňa vyvolávalo neskutočne príjemné pocity.

„Nemala by si tu takto chodiť nahá, lebo sa neudržím,“ zamrmlal mi do ramena zatiaľ, čo ja som si prezerala každý kúsok ich bytu. Možno to bolo neslušné, ale nemohla som si pomôcť.

„Edward, už si sa neudržal dvakrát za dve hodiny, ty si hotová sexuálna mašina!“ Zasmiala som a otočila sa k nemu. „Aby si nezabudol, zajtra idem do práce a môj šéf bude chcieť určite stopercentný výkon odo mňa, nesmiem ho sklamať.“

Tento raz sa začal rehotať on. „A aký výkon si konktrétne myslela?“ pýtal sa laškovne.

„Samozrejme, že výkon spojený s prácou. Zajtra ide totižto môj šéf ukázať jednu vilu takej bohatej rodine a jeho skvelá sekretárka mu musí aspoň trochu pomôcť.“

Zrazu sa zamračil. „Do riti, úplne som na to zabudol!“

„To nič, to sa stáva. Takže ja sa idem osprchovať a potom zaľahnúť do postele.“

„A nemohol by ísť tvoj šéf s tebou?“

Nadvihla som provokatívne obočie. „Nie, nemohol, je to proti všetkým pravidlám.“

„A ak ti tvoj šéf príkáže, že sa máš ísť sprchovať s ním?“ Zlaté oči sa na mňa diabolsky pozerali, ale až príliš často kĺzali na moje nahé telo.

„Asi si idem nájsť nového šéfa.“ Nahodila som smutný výraz ako súčasť hry.

„Starý šéf ťa nepustí.“ Pomaly sa ku mne približoval ako nejaký lev, ale ja som sa smiechom rozbehla do jeho kúpeľne a zamkla sa tam. O chvíľu sa ozvalo udieranie na dvere, ale ja som sa len chichúňala a vliezla pod horúcu vodu. Ach, presne toto som potrebovala!

O takú polhodinku som konečne vyliezla a omotala okolo seba len osušku. Vyliezla som z kúpeľne, Edward ležal rozvalený na posteli a blažene sa na mňa usmieval. Jeho telo bolo neskutočné. Bolo síce z nejakého dôvodu bledšie a chladnejšie, čo mi raz vysvetľoval, že mal nejaké zdravotné problémy.

Zaľahla som vedľa neho a prikryla sa príjemnou, saténovou prikrývkou.

„Dobrú noc,“ šepla som mu a oči sa mi samovooľne zatvorili. Ešte som začulé tiché zachichotanie, ale už som nedokázala nijako zareagovať.

xxxxxx

„Dáš si kávu?“ pýtal sa ma šepky ráno, keď som ešte len rozlepila oči.

„Nechaj tak, ja ju urobím.“ Nahlas som si zívla a pretiahla sa ako mačka. Takto krásne som sa dlho nevyspala. „Edward, ešte nikdy som ťa nevidela robiť kávu, vždy ti ju robím ja, tak sa nedohaduj, dobre?“

Zatváril sa trochu urazene. „Bella, nebuď taká tvrdohlavá a pekne ešte lež, ja ju urobím.“ Pobozkal ma na pery a postavil sa. S chuťou som sledovala jeho nahé telo a kochala sa toľkou krásou. Bol neuveriteľný. Myslím, že by som ho pokojne nazvala chodiacou sochou Dávida. Ale keď si obliekol boxerky, zaúpela som. Otočil sa na mňa s pobaveným výrazom a išiel do kuchyne.

Odmietala som vstať, tak som sa viac zabalila do toho hodvábu a druhú nohu som si preložila cez prikrývku, mal tu strašné teplo.

„Bella, toto mi nerob, ak nechceš meškať do práce,“ zaúpel a rýchlo sa odo mňa otočil. Otvoril obrovskú skriňu plnú košiel a nohavíc. Toto si určite nekupoval sám, skôr jeho manželka. Toľko vecí som nevidela ani v obchode.

„Ty si šéf, tak ma môžeš potom potrestať za to meškanie, ako len budeš chcieť.“ Postavila som sa a prikrývka zo mňa spadla. Podišla som zozadu k nemu a natlačila sa na neho svojim nahým telom.

„Veď počkaj na večer, ty potvorka.“ Otočil sa ku mne a blažene prešiel očami po mojom nahom tele.

„Obrovské pokušenie,“ šepol, keď si ma obzeral a kochal sa mojím telom, ja som sa len spokojne usmievala. „Ale ja sa udržím. Počkaj chvíľu tu, prosím, skočím kúpiť oproti do pekárne nejaké pečivo, lebo chladničku mám úplne prázdnu.“

„Dobre, ja sa zatiaľ prezlečiem.“ Dal mi drobný bozk na nos a odišiel. Tak, a čo teraz?

Nakoniec som skončila v kúpeľni a kochala sa tou guľatou výrivkou, už teraz som cítila ten božský pocit, akoby som tam bola. Dnes po práci ju musíme rozhodne vyskúšať.

Keď som si obliekla elegantnú sukňu a košeľu, obzerala som sa ešte po spálni. Zastavila som sa pri ich svadobnej fotke. Výzorom sa k sebe úplne hodili, obaja nádherní, bledí. Dokonca sa mi zdalo, že sa na seba podobajú, mali pár spoločných čŕt. Hm, zvláštne... Ale ešte viac ma zaujal Edwardov výraz. Nevyzeral tam absolútne šťastne, bol to sílený úsmev. Na mňa sa usmieva úplne inak. Hm, ktovie, prečo sa vlastne museli zobrať? Možno kvôli rodičom. No kvôli deťom to nebude, tie nemajú, ale radšej sa do toho nebudem miešať, je to ich vec. Ja som len jeho milenkou a som s tým spokojná.

Celý ich byt bol plný rôznych maličkých blbosti a kvetov. Jeho manželka musí byť strašne pedatntný človek, lebo každá vec je dokonale vyrovnaná.

„Som späť!“ zakričal Edward odo dverí, pribehla som za ním so širokým úsmevom.

„Kúpil som ti šišky, ja som si dal po ceste.“

„Priberiem,“ šepla som. Edward, ktorý už bol v kuchyni, sa rozosmial, asi ma počul lepšie, ako som si myslela.

„Čo je na tom vtipné, polovica americkej populácie má nadváhu,“ povedala som mu s vážnym výrazom a komicky prikyvovala hlavou.

„Bella, ty sa o svoju váhu nemusíš absolútne báť. Skôr by si potrebovala pribrať.“

„Chceš tým niečo povedať?“ Bojovne som prižmúrila oči, ale musela som vyzerať strašne vtipne a čakala na jeho odpoveď.

„Zlatko, mohla by si robiť pokojne aj modelku, ako si štíhla.“

„Nemohla, som na to príliš malá,“ odvrkla som mu.

„Fajn, fajn, nebudem ti odporovať. Tvoj šéf totižto vie, že si žena ako každá, tak som si kúpil aj cereálne rožteky.“

Zbožne som sa na neho usmiala a z ruky mu schmatla tie rožteky. „Vďaka, šéf. Ale toto si ešte vypiješ!“

„Znížim ti plat,“ vyhrožoval mi a snažil sa zakryť smiech, ale ten pohľad ho prezradil. Zabával sa na mne veľmi dobre.

„Znížim ti prístup k môjmu telu na dve hodiny denne,“ podpichla som ho.

„Bella, radšej to dojedz, lebo máme byť o pätnásť minút v práci. Idem si dať ešte rýchlu sprchu.“ Prikývla som a zbožne sledovala jeho pozadie, keď odchádzal. To bol pohľad na nezaplatenie.

„Bella, máš jesť a nie pozorovať moje pozadie,“ upozornil ma zrazu, ale neotočil sa.

Vyvalene som za ním pozerala. „Ako si to, preboha, vedel?“

„Myslím, že to tvoje očné prepaľovanie by mi o chvíľu urobilo dieru do zadku.“ Zachechtal sa a zmizol vo dverách spálne. Ja som do seba rýchlo nahádzala jedlo, keď sa zrazu zo spálne ozvalo zvonenie telefónu. Nechala som ho tak, nech si to zoberie Edward. Ešte by mohla volať jeho manželka.

Ale po pár minútach znovenia som to už nevydržala, prudko som odsunula stoličku a išla ten prekliaty telefón zobrať.

„Prosím?“ spýtala som sa rozzúrene.

No vtom do izby vletel Edward a prstom mi ukazoval, aby som bola ticho, ale bolo neskoro. Dočerta, nech to len nie je jeho manželka!

3. kapitola - 5. kapitola

Neplánovala som pridať ďalšiu kapitolu tak skoro, ale nemohla som odolať. Dúfam, že som ju príliš neskazila a trochu sa vám páčila. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šéf za všetky hriechy - 4. kapitola: