Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Secrets - 5. kapitola

18.10.2012 (09:15) • Krisbian1 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1201×

5. kapitola

Bella:

O týždeň neskôr:

„Mami, ešte pás,“ zakričala som z izby a snažila sa zatvoriť svoj kufor.

„Hygienické potreby máš?“ kričala z kuchyne.

„Mám všetko.“ Sadla som si na kufor a pokúšala sa ho zatvoriť. Niekto zazvonil. „Mami, otvor, prosím ťa.“ Vedela som, že je to Edward, jeho vôňa šla poznať už z diaľky.

„Ideš, ako na zavolanie. Pomôž mi, prosím, zatvoriť kufor.“ Usmial sa a a jedným pohybom sa mu podarilo kufor zatvoriť.

„Ďakujem,“ poďakovala som sa a ťahala som kufor z izby. Tešila som sa na výlet do New Yorku, tešila som sa, že spoznám Edwardovu rodinu.

„Dávaj na seba pozor,“ povedala mama starostlivo. Hlavná vec, že ja som na vrchole potravového reťazcu, ale mám na seba dávať pozor. Edward sa ponúkol, že mi odnesie kufor, aj keď to vôbec nebolo potrebné.

Myslela som si, že tento víkend bude dokonalý. No všetko sa zmenilo, keď sme prišli do New Yorku.

Na letisku nás vyzdvihol Edwardov strýko. Milý chlapík, ktorý sa snažil byť za každú cenu predo mnou vtipný. Došli sme k ich domu, ktorý vyzeral skôr ako menší zámok.

Obrovský pozemok s bazénom, vzadu terasa, hotový sen. Edward otvoril dvere a v hale visel veľký nápis „Vitaj doma“. Všetci členovia jeho rodiny sa usmievali a hneď k nemu pribehla mama, ktorá ho poriadne vystískala. Obzrela si ho, akoby ho sto rokov nevidela. Popri Edwardovom otcovi sa predrala malá útla blondínka a skočila Edwardovi do náručia. Myslela som si, že je to jeho sestra, či sesternica. No keď mu pošepkala do ucha, ako veľmi jej chýbal. Došlo mi, že niečo tu nehrá. Odrazu sa priblížila k jeho perám a surovo mu strčila jazyk do úst. Pustila som kufre a vybehla von z domu. Nadávala som si a nechápala som, ako som mu mohla veriť. Idiot, kretén, debil, hajzel!

„Bella, počkaj!“ zakričal za mnou. Zastala som, aby som si vypočula tie klamstvá. „Nie je to tak, ako si myslíš.“

„Prosím ťa, aspoň neklam! Videla som to. Ako mi to chceš vysvetliť?“

„Prepáč, nevedel som, že tu bude aj ona.“

„Aha, takže keby neprišla, ani by si mi o nej nepovedal a ďalej mi klamal! Neverím ti!“ kričala som.

„Prosím, ver mi. Len čo som ťa prvýkrát videl, zamiloval som sa do teba.“

„Preboha, z akého filmu máš túto trápnu repliku?“

„Bella, prosím ťa.“

„Idem domov,“ povedala som a založila ruky v bok.

„Neodchádzaj, veď len teraz sme prišli.“

„Máš tu svoju priateľku, tak tráv čas s ňou. Ja nie som žiaden plán B.“

„Zostaň tu, prosím. Nemôžeme hrať, že je všetko v poriadku?“ Ironický som sa zasmiala.

„Nájdem si ja chlapa a nepoviem ti o ňom. Potom ťa privediem ku sebe domov a on ma privíta s otvorenou náručou. Ja od teba budem žiadať, aby sa hrali, že je všetko v poriadku a ty budeš určite taký poslušný a budeš hrať. Si kompletný? Nechápem, ako som mohla byť do teba zamilovaná.“ Moje mŕtve srdce bolo zlomené. Bolo zlomené a kričalo.

„Bella, všetko som ti chcel vysvetliť, ale v pokoji.“

„Nenávidím ťa,“ šepla som a pozerala do zeme.

„Myslíš to vážne?“ opýtal sa a hlas sa mu triasol.

„Áno,“ odvrkla som, ale stále som sa mu nedívala do očí.

„Povedz mi do oči, že ma nenávidíš a ja ťa nechám ísť.“

„Ja...“

„Pozri sa mi do oči a povedz to,“ prikázal mi a zvýšil tón.

„Nenávidím ťa!“ zvrieskla som a pozerala mu do oči. Jeho nádherné modré oči sa leskli a napokon sa mu po líci skotúľala slza. Mám šťastie, že som upír, inak by moje oči boli hotové niagarské vodopády. Tak veľmi som ho túžila v tej chvíli objať, ale na druhú stranu som mala chuť postaviť ho na Empire State Building a zhodiť ho.

„Aha, tak potom ťa už nebudem prehovárať,“ povedal sklesnuto a z očí sa mu valili prúdy sĺz. Vbehla som späť do domu a zobrala svoj kufor.

„Tešilo ma,“ povedala som milo a vybehla von.

„Šťastnú cestu,“ povedal Edward.

Mierne som dvihla pravý kútik úst a vydala sa po príjazdovej ceste do mesta. Chcela som kričať, rozbiť niečo, plakať. Obraz jeho plačúcich modrých oči zraňoval moje mŕtve srdce. Bola som príliš hrubá, že som mu povedala, že ho nenávidím. Niečo v mojom mozgu mi napovedalo, aby som zmenila smer a šla naspäť za ním. Ale mám predsa svoju hrdosť. Na druhej strane zase ukážem svoju slabú stránku tej chudere. Zastavila som sa. Chcela som sa obzrieť. Chcela som sa rozbehnúť späť za ním a povedať mu, že to čo som mu povedala, nie je pravda.

Kašlem na to, nech si to s ním tá hlupaňa užije, povedala som si a pokračovala som v ceste.

Edward:

Otvoril som dvere na našom dome a v predsieni viselo „Vitaj doma“. Mama sa na mňa vrhla a poriadne ma vystískala. Upravila mi vlasy a len čo odo mňa odstúpila, uvidel som za jej chrbtom Kate. Vedel som, že toto je moja smrť. Skočila mi do náručia a pevne ma stískala.

„Tak strašne si mi chýbal,“ zašepkala a krátko na to mi strčila jazyk do úst. Počul som len pád kufrov na zem, otvorenie a následné zabuchnutie dverí.

„Čo sa deje?“ šepkali si.

Položil som Kate na zem a vybehol von za Bellou.

„Bella, počkaj!“ zakričal som. Zastala a ja som za ňou bežal ešte rýchlejšie.. „Nie je to tak, ako si myslíš.“

„Prosím ťa, aspoň neklam! Videla som to. Ako mi to chceš vysvetliť?“

„Prepáč, nevedel som, že tu bude aj ona.“

„Aha, takže keby neprišla, ani by si mi o nej nepovedal a ďalej mi klamal! Neverím ti!“ kričala a v jej očiach bolo vidieť sklamanie.

„Prosím, ver mi. Len čo som ťa prvýkrát videl, zamiloval som sa do teba.“

„Preboha, z akého filmu máš túto trápnu repliku?“

„Bella, prosím ťa.“

„Idem domov,“ povedala a založila si ruky v bok.

„Neodchádzaj, veď len teraz sme prišli.“

„Máš tu svoju priateľku, tak tráv čas s ňou. Ja nie som žiaden plán B.“

„Zostaň tu prosím. Nemôžeme hrať, že je všetko v poriadku?“ Ironický sa zasmiala.

„Nájdem si ja chlapa a nepoviem ti o ňom. Potom ťa privediem ku sebe domov a on ma privíta s otvorenou náručou. Ja od teba budem žiadať, aby sa hrali, že je všetko v poriadku a ty budeš určite taký poslušný a budeš hrať. Si kompletný? Nechápem, ako som mohla byť do teba zamilovaná.“

„Bella, všetko som ti chcel vysvetliť, ale v pokoji.“

„Nenávidím ťa,“ šepla a pozerala do zeme.

„Myslíš to vážne?“ opýtal som sa a jej slová ma bodali ako dýka.

„Áno,“ odvrkla, ale stále sa mi nedívala do očí.

„Povedz mi do oči, že ma nenávidíš a ja ťa nechám ísť.“

„Ja...“

„Pozri sa mi do oči a povedz to,“ prikázal som a zvýšil tón.

„Nenávidím ťa!“ zvrieskla som a pozerala mi do oči. Moje srdce akoby prestalo biť. Stratil som ju. Navždy. Už nikdy mi nebude veriť. Už nikdy nebude moja. Nikdy nepocítim jej bozky. Uvedomil som si, aký strašný idiot ja som. Stratil som najúžasnejšiu ženu sveta.

„Aha, tak potom ťa už nebudem prehovárať,“ povedal som sklesnuto a moje oči zaplavili vodopády sĺz. Vbehla do domu, zobrala si kufre a šla preč.

„Šťastnú cestu,“ poprial som jej. Mierne sa pousmiala a odchádzala po príjazdovej ceste do mesta. Videl som len jej siluetu, ako sa stráca v diaľke. Zrazu sa zastavila a ja som na malý moment pocítil, že si to predsa len rozmyslela a vráti sa. No mýlil som sa. Odišla. Odišla preč, ale navždy bude v mojom srdci. Smutný a so slzami v očiach som sa pomaly vracal do domu.

Autor: Krisbian1, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Secrets - 5. kapitola: