Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Rosalind Blanchard - Prológ

11.02.2010 (16:30) • Elanor • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1289×

Rosalie Hale si hrdo vykračuje po ulici. V prekrásnych priliehavých šatách, bezchybnou tvárou a pyšným úsmevom. Veď kto, krásny ako ona, by na seba nebol pyšný?

Prechádzala popri obchodoch a rozmýšľala, či si ešte niečo kúpi.

Nie, už nie. Nemá mi to kto poniesť. Ale z týchto šiat bude Roy nadšený. - Premýšľala a v hlave si predstavovala tvár svojho budúceho muža, keď ju uvidí v tých vyzývavých šatách. Áno, presne toto sa  jej páčilo. Vidieť ostatných ako ju obdivujú, obskakujú. Práve po tomto vždy túžila. A po boku takého vplyvného a bohatého muža – premýšľala ďalej samoľúbo. 

Nakoniec sa rozhodla vydať sa už domov. Bolo to už len niekoľko ulíc, keď si všimla svojho budúceho muža v jednom bare.

„Roy,“ šepla pre seba a chcela ísť za ním, ale predbehlo ju nejaké iné dievča, ktoré si mu sadlo na kolená a začalo sa s ním bozkávať.

Rose mala chuť to dievča od neho odtrhnúť a oznámiť jej, že ona je jeho budúca žena, ale nespravila to. Pýtate sa prečo?

Roy si totiž prítomnosť toho povoľného dievčaťa očividne užíval. Bez najmenšej hanby sa jej dotýkal aj na intímnych miestach, vyhŕňal jej tričko, až nakoniec si jej nohy omotal okolo trupu a zmizol s ňou vo vedľajšej miestnosti.

Rosalie bola tak nahnevaná, až sa jej oči zaliali slzami. Ako len mohol? Veď to dievča nebolo ani zďaleka také pekné ako ja! Tak toto je koniec. Mňa nikto podvádzať nebude! – hnevala sa vo svojich myšlienkach a rýchlejším krokom zamierila domov. Tam, akonáhle odložila svoj nákup, sa začala sťažovať svojim rodičom. Povedala im, aký je Roy neverný, no oni o zrušení svadby nechceli ani počuť. Nakoniec však Rose predsa len dostala to, čo chcela. Ostatne, ako vždy.

Našťastie boli taká vplyvná rodina a mohli si to dovoliť. Stačilo pár týždňov a už nebolo ani pamiatky po tom jej nevydarenom zasnúbení, okolo seba mala opäť dav obdivovateľov. Ale jeden, hoci nijako výnimočne pekný, ju upútal najviac. Aké nezvyčajné. – pomyslela si a nechala sa zatiahnuť do jeho veselej spoločnosti.

Predstavil sa ako Emmett z Čierneho kláštora, ale ona vedela, že to nemyslí vážne a uťahuje si z nej. Rose veľmi nemala rada takéto vtipy a už vôbec sa jej nepáčilo, keď jej niekto neodpovedal na otázku. Lenže aj napriek tomu sa naša hrdá krásavica cítila v jeho spoločnosti veľmi dobre. Možno aj preto, že k nej bol vždy zdvorilý, no niekedy sa jej zdalo, že oveľa viacej vecí jej na ňom vadí. Nikdy sa jej nedvoril, nechválil ju pre jej krásu a ani na postavenie jej rodiny sa nikdy nespýtal. A či už ho poznal alebo nie, nepáčilo sa jej to.

Ani to však nezabránilo tomu, že o niekoľko týždňov – niekto by mohol povedať, že sa spln musel dvakrát ukázať na oblohe – ju Emmet požiadal o ruku. Rose samozrejme súhlasila.

V jeden večer, keď si bola opäť pozerať šaty na ples, stretla Roya. Vyzeral hrozne, vlasy mal neupravené a odev roztrhaný, akoby sa práve pobil. Rose sa neodvážila ani pohnúť, keď k nej prišiel a surovo jej z hlavy strhol klobúk. Skríkla prekvapením i bolesťou, no strachom bola úplne ochromená, neschopná pohybu. Roy si to však nevšímal, povalil ju na zem a začal z nej strhávať oblečenie. To ju prebralo a snažil sa brániť, ale nič jej nepomohlo. Roy ignorujúc jej bolesť aj prosby sa nechal unášať svojou túžbou a alkoholom.

Potom sa obliekol a odišiel, bez jediného pohľadu späť. Rose sa chvíľu nehýbala, rozmýšľala, či teraz zomrie alebo len bude ponížená. Bude ju vôbec ešte Emmett chcieť? Celé telo jej pripadalo akési cudzie, nečisté. Hnusil sa jej každý dotyk, či už zeme alebo oblečenia, dokonca aj samej seba,

Nakoniec si predstavila tvár svojho snúbenca, rozžiarenú úprimným úsmevom. Prinútila sa postaviť, obliekla si kabát, ktorý ju zahalil a išla domov, kde sa zavrela do izby a po dobu jedného týždňa s nikým nechcela hovoriť. Bez slova prehľadávala knižnicu a čítala staré záznamy.

Nakoniec jej rodičia zavolali Emmettovi, ktorý ihneď prišiel a skúšal ju donútiť niečo zjesť. Podarilo sa mu to. Rosalie ho milovala, nebolo nič, čo by mu odoprela a tak sa jej vracala chuť žiť. Jeden chlap ma predsa nezlomí – pomyslela si s novo nabitou energiou a toho sa aj snažila držať. On bol jej opora, vedela, že ho nemôže stratiť, že s ním stratí všetko.

Mesiac na to bola už úplne v poriadku a tak sa začala postupne zariaďovať svadba. Najprv sa dohodli, kde sa bude oslava konať, potom začali vypisovať pozvánky a odosielať ich.

Čím viac sa svadba blížila, tým viac Rose priberala. Nikto to si to zatiaľ veľmi nevšímal, no ona áno. Znervózňovalo ju to a o to viac, že začala priveľa spávať a zvracať. To boli jasné znaky a ona o nich musela povedať aj Emmettovi. Nikto ju nenútil, ale ona mu nechcela nič tajiť.

Asi tri dni pred ich veľkým dňom – sú to len dva dni po tom, čo si to ona sama uvedomila – sa to rozhodne povedať aj svojmu budúcemu mužovi. Obliekla si šaty, ktoré jej zvýraznili brucho – hoci zatiaľ veľmi malé – a vydala sa za ním.

Len čo však otvorila dvere do jeho izby, Emmett sa na ňu nahneval. On to poznal takmer v rovnakom čase ako ona a myslel si, že ho podviedla. Kričal na ňu a len čo vybehol zo svojej izby, tak oznámil rodičom, že sa svadba nekoná. Oni boli chvíľu zmätení, ale keď si vypočuli, čo sa stalo, súhlasili.

Rose sa vrátila do svojej izby a sledovala, ako sa jej láska sťahuje z jej domu naspäť k rodičom. Totižto, Emmett sa k nej prisťahoval, keď ho najviac potrebovala a odmietala chodiť z domu.

Na druhý deň ráno, hoci bolo vidieť, že celú noc plakala, sa rozhodla, že mu všetko povie. Nechala sa odviesť k nemu domov. Našťastie bol doma len on, otvoril jej a s nevľúdnym výrazom ju pre jej prosbu pustil dnu.

„Ja... chápem, že ma nechceš, to viem pochopiť, ale nie pre niečo takéto. Nepodviedla som ťa. Vtedy, keď som si bola pozerať tie šaty... stretla som Roya a on ma...“ do očí sa jej nahrnuli slzy, ktoré sa však snažila potlačiť, aby mohla pokračovať. Bolelo ju o tom hovoriť, avšak viac ju bolela Emmettova mienka o nej.

„Nikdy som ťa...“ snažila sa pokračovať, ale to už Emmett jej ospravedlňovanie počuť nechcel. Schoval ju o svojej náruči a utešoval ju. Odpustil jej a bol rád, že o zrušení svadby ešte nikomu nehovoril.

Rose bola prekrásna nevesta, to nemohol poprieť nik. Svoje dlhé blond vlasy mala natočené a uložené v zložitom účese. Emmett bol šťastný, že ona je jeho žena. Najviac sa mu páčilo, ako šťastne povedala svoje áno. On ho povedal zase hrdo.

Toto bol ich veľký deň, no nezakončili ho tak, ako mali. Odmietol to Emmett, pretože nechcel Rose uháňať, chcel jej dať čas na zotavovanie. Po svadbe by sa mali na niekoľko mesiacov – do narodenia dieťaťa – stiahnuť zo spoločnosti. Nikto by nemal poznať, že Rose je už tehotná.

Všetko prebieha v najväčšom poriadku. Počas tehotenstva nemala Rose žiadne komplikácie, Emmett jej vzorne pomáhal a stál pri nej, takže všetko bolo pre ňu ľahšie. Atmosféra v dome bola len radostná a plná lásky, už len niekoľko dní, presnejšie týždeň, ale to by nemohol byť život, keby sa niečo nepokazilo. Dostali pozvanie na ples, ktoré nemohli odmietnuť, hoci by to Emmett rád urobil, no na presviedčanie Rose ho s veľkou nevôľou nakoniec prijal.

Ples sa konal v letnom sídle jedného významného kráľovho priateľa, grófa Adama, kde sa stretli všetky významné rodiny.

Už je to nejaká chvíľa, čo Emmett odišiel. Má taký zvláštny pocit, že sa blíži čosi zlé. Rýchlo mu napíše dopis a nechá ho položený na svojom stolíku. Potom jej odtiekla plodov voda a pôrod sa onedlho začal. Rose mala veľké bolesti, a tak do domu zavolali doktora Cullena. Bol to najlepší lekár, akého kedy mesto malo, no ani ten pre Rosalie nevedel nič urobiť. Vzal teda Rose do nemocnice, kde porodila zdravé dievčatko. To odovzdali do rúk sestričkám, no jej už pomôcť nemohol. Bola krásna a ľutoval, že pre ňu nič nemôže spraviť, ak keď... Edward je predsa osamelý, možno by ju prijal ako svoju družku! – napadlo ho a tak neváhal, vypísal jej úmrtný list a potom ju odniesol k sebe domov, kde aj Rose premenil.

So svojím osudom sa zmierila rýchlo, ale nemohla uveriť tomu, že jej malé dievčatko zomrelo.

Emmet mal na hrade zlý pocit, vtipy sa mu zasekávali v krku. Rozhodne sa teda vrátiť sa späť do hradu. Avšak slúžka mu oznámila, že jeho pani zomrela a nezanechala za sebou ani potomka. Emmetta to zlomilo a ako liek na svoju samotu si zvolil opustený dom v horách, pričom nedbal ani na svoje postavenie, ani na svojich rodičov. Pri jednej z prechádzok ho napadol medveď. Omráčený bolesťou a takmer bez krvi, sa mu zjavil anjel v podobe jeho milovanej ženy. Anjel ho vzal do náručia a bežal s ním – nie, takmer letel – cez celé hory a šeptal mu slová útechy.

Rose niesla na rukách svojho muža a dúfala, že mu Carlisle pomôže. Medicína ho opäť raz sklamala a tak prišiel, na požiadanie Rose, upíry jed. Počas celej premeny držala Rosalie Emmetta a snažila sa mu pomôcť. Ale ona vedela, že je to zbytočné a tak čakala, až mu bude môcť všetko vysvetliť. Len čo sa jej manžel prebral, Carlisle mu povedal, čím sa stal a základné pravidlá, ktoré naučil všetkých členov jeho rodiny. Emmett bol však až príliš ľahkovážny a nový život prijal s otvorenou náručou.

Dievča žije v sirotinci takmer od narodenia. Matku ani otca nepozná a tak sa o seba musí starať sama. Vychováva ju ulica, no aj tak je slušná a vie, čím sa raz stane.

***

Zhrnutie - 1.

Autor: Elanor (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Rosalind Blanchard - Prológ: