Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Rio de Janeiro - 8. kapitola

07.08.2012 (17:45) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 2231×

8. kapitola

Pohľad Edwarda:

Bella mi ležala v náručí. Jednou rukou som sa jej hral s vlasmi, druhou ju zase objímal okolo drieku, zatiaľ čo ona si pokojne odfukovala na mojej hrudi. Nasal som vzduch zmiešaný s jej dokonalou vôňou, ktorá mi dráždila hrdlo. Celé hrdlo som mal ako v plameňoch a telo úplne stuhnuté. Ale nedokázal by som sa jej zahryznúť do krku, čo ako veľmi to bolo lákavá predstava. Až príliš dobre som si totiž uvedomil, že potom by som ju stratil. Už naveky, pretože by som sa nedokázal ovládnuť. A tá predstava bola desivejšia, než moja bolesť.

Pomrvila sa a nechtiac zavadila stehnom o môj rozkrok. Zavrčal som a stuhol ešte viac. Zatiaľ čo ona zamrnkala a spala pokojne ďalej. Nikdy som so žiadnou ženou neprežil krajšiu noc, aj keď som ich mal už naozaj veľa. Veľmi dobre som však vedel, čím bolo toto milovanie iné od tých predchádzajúcich – miloval som ju.

Zamiloval som sa do nej už v prvom okamihu, čo som videl jej nádherné telo chabo zabalené do osušky. A keď si ma merala tými dvoma gaštanovými očami, ktoré ma hriali na mojom mŕtvom srdci. Musel som sa veľmi ovládať, aby som ju nepobozkal. Jej krv som vtedy tak veľmi nevnímal. Bol som tak veľmi prekvapený jej krásou a tým, že jej nedokážem čítať myšlienky, že som tomu akosi nevenoval pozornosť. A bol som tomu rád.

Rukou som prešiel po jej boku a pohladil ju po líci. Jej alabastrová pokožka niesla ešte posledné stopy nášho spojenia. Usmial som sa nad tou predstavou.

„Edward,“ zamumlala zrazu. Nevedel som, či je len hovorí zo sna, alebo ma naozaj oslovila.

„Edward?“ Zodvihla ku mne hlavu a ruku si položila na moje líce. Vlasy mala všade a v unavených očiach mala otázku. „Prečo si za mnou prišiel?“

„Lebo ťa milujem,“ odvetil som okamžite. Nemusel som dlho premýšľať.

Vážne sa na mňa pozrela. Akoby mi neverila. „Ako to môžeš vedieť tak naisto? A čo tvoja Nessie?“ Šklblo mnou, keď vyslovila jej meno. Vzal som Bellinu tvár do dlaní a vpil sa jej do očí.

„Medzi mnou a Ness nič nie je. Bolo, kedysi. Ale to bolo už pre mňa dávno a navyše, vtedy som ešte nepoznal teba. Bella, ty si jediná žena, na ktorej mi naozaj záleží. Si mojou dušou.“ Poslednú vetu som len šepol. Dúfal som, že mi uverí. Hovoril som jej pravdu, ale ona bola taká tvrdohlavá, nikdy som nevedel, čo od nej môžem čakať.

Trvalo hodnú chvíľu, keď sa odtiahla a sadla si mi na brucho. Stŕpol som, keď som zacítil je sladký stred. Rukami pevne zovrela moje a nechal ich pokojne ležať na plachte. Stále sa na mňa pozerala. Zdalo sa mi, že vidí až do môjho vnútra. Akoby ona bola tou, čo dokáže čítať myšlienky. Aj keď to by bolo asi jednoduchšie. Aspoň by bola na sto percent vedela, čo k nej cítim a nemusela by sa báť.

Nasala vzduch, až som mal pocit, že jej prasknú pľúca. „Na tej chodbe, keď sa na teba Ness hodila, videla som ti v očiach lásku. Bolo to skutočné, nezdalo sa mi to. Tak prečo ma teraz chceš oklamať?“ Hlas sa jej zlomil a po tvári jej stiekla slza. Oslobodil som si ruku a zachytil ju do dlane. Bella zadržiavala vzlyky. Aj keď oči mala plné sĺz.

Stiahol som ju vedľa seba a nadvihol sa nad ňu. Hladil som ju po tvári, chcel som urobiť všetko preto, aby neplakala. Hľadal som tie správne slová. Ako ju utešiť. „Bella, ten pohľad nepatril Ness. Od prvého okamihu, čo som ťa uvidel, ten pohľad patril tebe. Možno som si to uvedomil prineskoro, ale viem, že som Ness nikdy nemiloval. Bola to len ilúzia lásky, nič viac. To teba milujem celým svojím srdcom, celým svojim bitím. Urobím všetko preto, aby som ťa urobil šťastnou. Nechcem, aby si kvôli mne plakala. Aj ty ma miluješ, len si to nechceš po tom stretnutí priznať. Vždy si ma-“

„Ako to môžeš hovoriť s takou istotou?“ prerušila ma. „Na ostrove som predsa povedala, že ťa nemilujem. Bol si taký nahnevaný. Vtedy som v tebe prvý raz uvidela toho upíra. Prečo teraz tvrdíš opak, keď si mi vtedy uveril?“

Šklblo mi perami do úsmevu. Zachytil som ďalšiu z jej sĺz, ktorá sa preliala cez okraj. Veľmi dobre som vedel, že ma miluje. Mohla si hovoriť hocičo. Mohla klamať sebe, ale nie môjmu bratovi, Jasperovi, ktorý bol vďaka svojej schopnosti odborník na city. A počas baseballu si dokázal všimnúť aj moju lásku.

Cítil som, ako ťa má veľmi rada. Ako jej na tebe záleží, aj keď ona si to v duchu nechcela priznať. Dokonca sa mi na okamih zdalo, že ťa miluje skoro tak, ako ja svoju Alice. Nezmenilo sa to ani keď si jej povedal, že si upír. Práve naopak. Vážila si to a jej city k tebe to ešte viac posilnilo, spomenul som si na Jasperove slová, keď som sa po návšteve hotela vrátil späť na ostrov. Len toľko a nazretie mu do mysle, mi stačilo, aby som vzal čln a vrátil sa presvedčiť o našej láske aj Bellu.

„Pretože vtedy som bol hlupák a nevidel som, že klameš. Miluješ ma, Bella. Miluješ ma, aj napriek tomu, že som upír.“ Prekvapene zaklipkala očami. Presne som vystihol jej pocity. Odrazu sa začervenala ako malé dievčatko, ktorého nevinné klamstvo bolo odhalené. Usmial som sa ešte viac. Odhrnul som jej neposlušný prameň vlasov z tváre a konečne ju pobozkal. Nežne, no zároveň majetnícky. Veľmi dobre som si totiž uvedomoval, že toto bola posledná bariéra medzi nami. Teraz už bola naozaj moja. 

„Ako si ma tu vlastne našiel?“ opýtala sa uprostred nášho tanca pier.

„Išiel som za Jacobom a on mi povedal, že si odišla prvým letom do Ameriky. Chcel som bežať, ale to by som asi nestihol, tak som si kúpil ďalšiu letenku a tých pár kilometrov sem som prešiel autom,“ odvetil som jej. Pritlačila mi prst na pery a odtiahla mi tvár. Tvárila sa začudovane.

„Ďalší let bol predsa do Jacksonvillu. Prešiel si štyri štáty len kvôli mne?“ 

„Nemohol som dovoliť, aby si len tak odišla. S tým by som nedokázal žiť a keď uvážiť, že žijem večne...“ Nedokončil som. Otvorila ústa a vyvalila oči.

„Tak ty si ma hľadal len preto, aby si uľavil svojmu svedomiu?“ Udrela ma do ramena, no ja som vedel, že iba žartuje. Pripojil som sa teda k jej hre.

„Samozrejme. A ešte preto, aby som ťa donútil povedať mi milujem ťa. Tak čo, povieš mi to dobrovoľne, alebo chceš, aby som ťa mučil?“ Srdce jej vynechalo úder. Tvárou jej prebehla zaujímavá grimasa, ale ja som to myslel vážne. Nahol som sa viac nad ňu a odtiahol prikrývku. Bola nahá a ponúkala mi dokonalý pohľad. Vybozkával som jej krk a potom som prešiel nižšie. Celá sa chvela, ale nepovedala ani slovo. Vybozkával som jej prsia a potom zašiel ešte nižšie. Úplne stuhla, keď som jazykom vošiel do jej vnútra. Slastne vzdychla a prosila ma. Ale ja som sa nedal. Konečne som od nej chcel počuť tie slová. Jemne som vchádzal a vychádzal. Dráždil som ju, keď...

„Dobre, milujem ťa,“ vykríkla. „Milujem ťa ako nikoho predtým, len ma, prosím, ušetri.“ Usmial som sa. A stiahol sa k jej perám. Na tvári mala nahnevaný, porazenecký výraz. Vzal som si jej pery a slastne ich vychutnával. Keď som zacítil krv. Nechtiac som jej zahryzol do pery. Celý som stuhol ako skala. Bella podo mnou tiež.

Nevnímal som nič okrem tej sladkej tekutiny, ktorá sa mi hromadila v ústach a ako balzam na rany mi stekala dole hrdlom. Keď konečne uhasila ten oheň, rozhorel sa vo mne ešte väčší. Bolelo to. Chcel som zabrániť katastrofe, keď som sa pristihol, ako lačne hľadím na jej krk. Tepna jej pulzovala ako ešte nikdy predtým. Aj jej srdce zrýchlilo svoj tep. Ozval sa vo mne upír. Musel som sa napiť.

Slastne som sa zahryzol do jej nádherného krku skôr, ako som stihol ujsť. Nevnímal som nič. Len tú sladkú chuť...

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Rio de Janeiro - 8. kapitola: