Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Rio de Janeiro - 2. kapitola

immortals-kellan


Rio de Janeiro - 2. kapitolaNie, to je predsa hlúposť. Bella, si zasnúbená žena. A svojho priateľa miluješ. A koniec koncov, tento Edward vyzerá ako lámač ženských sŕdc. Určite si vyberá z davu svojich obdivovateliek. Nemáš mu čo ponúknuť. A predsa len, nemáš náhodou rada ten zaužívaný stereotyp? Prekvapenia a nečakané nenávidíš, tak sa vráť do izby a zabudni na neho!

Súťažná poviedka na tému Tajomstvo letnej lásky, podmienka - nádych romantiky.

2. kapitola

Ďalší úder po pulte a kyslé odfrknutie. Recepčná to už nevydržala a bežala zavolať svojho nadriadeného. Nemohla som tomu uveriť, ako sa to všetko začalo kaziť. Najskôr meškalo lietadlo, potom sme museli hodinu čakať na kufre a nakoniec prenajali našu izbu niekomu inému. Jake pomaly strácal nervy, no ja som sa ešte držala a robila mu podporu, aby sa už úplne nezosypal.

„To bude dobré, zlato,“ upokojovala som ho.

Keď dobehol správca hotela, malý mužík s veľkým bruchom, ktoré sa mu ledva napratalo do bielej košele a čierneho saka, Jake mu okamžite začal vysvetľovať situáciu. Podľa počítača sme boli zapísaní v tej istej izbe, kde teraz bývala študentka z Mexika.

„Je mi ľúto, neviem, kde sa stala chyba,“ ospravedlňovala sa už snáď po stý raz mladá recepčná.

„Aj mne je to veľmi ľúto, pane, no už nič voľné nemáme. Začalo sa leto a my sme-“

„Čože?“ skríkol Jake, až ma nadhodilo. „Ako to myslíte? Za tú izbu sme si dopredu zaplatili. A my ju stále chceme.“

„To, žiaľ, nebude možné, pane.“

„Ale bude. Dajte mi kľúče, nasťahujeme sa k nej.“ Skoro mi zabehlo.

„Ako to myslíš?“ chcela som vedieť. No môj drahý mi to odmietal vysvetliť. Roztrasená recepčná mu so súhlasom trpaslíka podala kľúče. Jake pokynul chlapíkovi s kuframi, aby išiel za nami a my sme už vchádzali do výťahu. Tam som sa ešte raz otočila na Jacoba.

„Ako si to myslel? O čo ti ide, Jake?“

„Zlato, mala to byť naša predsvadobná cesta. Nechcem, aby nám niečo narušilo dopredu pripravený plán.“ Ďalej nepokračoval, no ja som to nechcela len tak uzavrieť.

„Aký plán? Ty si nám to tu už všetko naplánoval?“ Odpoveďou mi bolo ticho. Ale súhlasom slabé šklbnutie pier. Vzdychla som si a oprela sa o stenu výťahu. Už mi bolo všetko jedno. Po celom dni som bola taká unavená, že jediné, čo som chcela, bolo ľahnúť si do horúceho kúpeľa. Ak to bude ešte dnes možné.

Výťah s cinknutím zastavil na treťom poschodí a my sme sa vydali hľadať našu izbu. Mimovoľne som sa pozrela von oknom a skoro som odpadla. Výhľad bol nádherný – priamo na centrum Ria.

„Už chápeš, prečo bojujem o tú izbu?“ pošepkal mi Jake. „Chcem pre teba len to najlepšie.“ Vtisla som mu bozk na líce a ruka v ruke sme kráčali už k našej izbe.

„Haló?“ zvolala som dnu, keď už sme stáli v malej chodbičke. „Asi tu-“ Nedokončila som. Oproti nám doslova vypadlo z dverí mladé, štíhle dievča približne v mojom veku.

„Olá. Posso ajudá-lo?“ Usmiala sa na nás, kým si rukami priťahovala vlasy do uzla na temene hlavy.

„Prepáčte, nehovoríte anglicky?“ opýtala som sa a v duchu som sa modlila, aby hovorila.

„Ale áno, hovorím,“ prikývla. „Stratili ste sa?“ Na túto otázku som už bodla lakťom Jakea do rebier, aby sa konečne prebral a prestal na ňu zízať. A to nielen preto, že mi to bolo nepríjemné, ale hlavne preto, že vysvetľovať niekomu, že sa stala chyba a my máme spoločnú izbu, mi pripadalo viac než len trápne.

„Ni-nie,“ koktal. „Vlastne tu bývame. Na recepcii sa asi stala chyba, ale to nevadí, pôjdeme niekam-“ Za to si vyslúžil ďalší úder. Nevoľky som sa toho musela ujať.

„Môj snúbenec chce povedať, že všetci traja sme zaregistrovaní na tejto izbe a hotel je preplnený, takže nemáme kam inam ísť.“ Dievča oproti na okamih skamenelo a premeralo si nás od hlavy po päty. Neviem, čo videla, ale nakoniec sa usmiala.

„Tak dobre. Kým sa neuvoľní izba, môžete ostať tu.“ Trochu mnou myklo. Znelo to ako povolenie? Akoby ona bola majiteľkou hotela. „Som tu ešte dva týždne a vy?“

„Tri,“ pohotovo odvetil Jake. „A ďakujeme veľmi pekne.“

„Žiadny problém. Tento apartmán má dve izby, tak môžete ísť tam. A myslím, že si nebudeme ani zavadzať – ja tu v noci nie som a typujem, že by budete cez deň chodiť po pamiatkach a reštauráciách. Mimochodom, volám sa Renesmee, ale volajte ma Ness.“

„Isabella a môj priateľ Jacob,“ predstavila som nás a podala si s krásnou študentkou ruku. Ness nás zaviedla do izby a poukazovala nám celý apartmán. Hovorila, že tu býva už pár týždňov, ale vôbec to tak nevyzeralo. Na moje veľké prekvapenie udržiavala poriadok a veľmi ma potešil aj fakt, že ona bývala v menšej izbe. A pre nás zostala tá väčšia s balkónom. Jake bol Ness priam unesený. Neraz som ho musela napomenúť, aby zavrel ústa a prestal na ňu zízať. To bolo asi jediné, čím ma mladá študentka dráždila. Že Jake na nej mohol oči nechať.

Po neskutočnom dni som sa konečne vybalila a napustila si vaňu horúcou vodou až po okraj. Ešte nikdy som sa tak netešila na horúci kúpeľ ako teraz. Zhodila som zo seba to špinavé a zaprášené oblečenie a rozpustila si vlasy. Keď sa ozvalo zaklopanie.

„Bella? Zlatko? Môžeš na okamih?“ V duchu som zanadávala, ale čo by som neurobila pre človeka, ktorého milujem? Prehodila som si cez seba osúšku a vyšla von.

„Čo sa deje?“ Jake si ma premeral od hora dole.

„Nessie nás pozvala do hotelového baru. Ale ako vidím, už máš toho dosť.“ Za Jacobom sa objavila Ness. Tmavočervené vlasy mala vyčesané do drdolu a na sebe mala provokatívne čierne šaty s veľkým výstrihom. To všetko ešte len zvýraznilo jej alabastrovú pokožku, ružové pery a veľké hnedé oči.

„Prepáč, Bella. Ale nemohol by so mnou ísť aspoň Jake? Kamarátka zrušila schôdzku a keď už som oblačená,“ nahodila psie oči. Mala som sto chutí jej vyšklbať všetky vlasy z hlavy, no ovládla a som sa. Pozrela som na Jacoba a v duchu mu sľubovala odplatu.

„Áno, ale nebuďte dlho,“ súhlasila som nakoniec. Jake ma pobozkal na ucho a nepočuteľne poďakoval. Keď sa dvere za nimi zabuchli, ešte stále som stála vo dverách kúpeľne. Akosi som sa nemohla prinútiť ísť si vychutnať horúci kúpeľ. Namiesto toho som si hrýzla spodnú peru a po chvíli začala nervózne pobehovať len v osuške bosá po priestrannej obývačke. S rukami na prsiach som sa upokojovala, že Jake ma predsa miluje a nikdy by sa nenechal zlákať na rýchly sex so spolubývajúcou.

„Ale ona vyzerá tak dobre. Ako by mohol odolať?“ opýtala som sa nahlas. Neváhala som a bežala som k vchodovým dverám. Skoro som ich odtrhla z pántov, keď som ich otvorila a vybehla von na chodbu. Ako naschvál som narazila do pevnej hrude. Náraz ma odhodil, len tak-tak ma stihol neznámy zachytiť a podržať na nohách. Vyrazilo mi to dych a hlavu odhodilo dozadu. Keď som sa spamätala, sčervenela som ako paprika.

Predo mnou stál skoro o hlavu väčší najsexy chalan, akého som kedy videla. Mal bledú pokožku, medové vlasy a oči čierne ako noc. Ruky, ktorými ma stále zvieral okolo pása, mal chladné ako ľad. Cítila som to aj cez osušku. Prsiami som sa opierala o jeho hruď, čo vo mne vyvolávalo zvláštnu vlnu napätia. A jeho vôňa. Tá krásna sladká vôňa, ktorá mi opantala všetky zmysly a ktorú som vnímala každý pórom svojho tela. Bola som ako narkoman – v tom jedinom okamihu som jej do seba chcela nasať čo najviac. Ešte viac som očervenela. Keby len vie, na čo myslím.   

„Ste v poriadku?“ opýtal sa ma dokonalým hlasom užasnuto aj pobavene zároveň. Trochu si ma premeral, čo mi v tomto stave však nebolo vôbec príjemné a musela som zastaviť chvenie. Neúspešne. Ešte viac ho to pobavilo.

„Áno, vlastne ja...“ Hľadala som slová. „Prepáčte. Tak trochu som sa pozabudla, že som stále v osuške.“ Bolo to hlúpe ospravedlnenie, ale v tej chvíli ma nič lepšie nenapadlo. Najradšej by som sa však prepadla pod zem.

„A kam ste sa tak ponáhľali, že ste na to zabudli?“ chcel vedieť. Nemohla som mu povedať pravdu. Dočerta, Bella, uvedom sa, kričala som na seba v duchu. Je to úplne neznámy muž, ktorého si práve stretla. Odkedy sa takým zveruješ so svojím súkromným životom? Moja druhá časť mala pravdu. A aj keď krásny neznámy mal na mňa nekontrolovateľný vplyv, mlčala som. On sa mi však pozrel do očí a skúmal ich, akoby v nich boli skryté všetky tajomstvá môjho života. Trochu som znervóznela cítiac sa ako otvorená kniha, v ktorej môže tento muž listovať ako sa mu zapáči.

„Ste odtiaľto?“ Cítila som sa ako na výsluchu. Veľmi dôvernom výsluchu. Pretože môj mučiteľ sa akosi pozabudol a stále ma zvieral vo svojom náručí tak pevne, akoby sa bál, že keď ma pustí, spadnem. Alebo ešte lepšie, rozplyniem sa. Čo bolo, samozrejme, hlúpe, aj keď ja som mala podobný pocit z neho.

„Nie. Som tu na dovolenke. Ale aj vy nie ste tunajší, však?“ Tipovala som to už od začiatku, keď na mňa prehovoril v angličtine.

„Nie, ale nie som tu len na dovolenke,“ usmial sa. Mal taký krásny úsmev. Srdce mi poskočilo radosťou, na čo som zase očervenela. „Mimochodom, volám sa Edward Masen. A tuším sme susedia.“ Kývol hlavou za seba, ale hneď potom sa otočil zase na mňa.

„Isabella, ale radšej mám oslovenie Bella.“ Zahryzla som si do spodnej pery a prekliala som svoju ľahkovážnosť. Nikdy som taká nebola, nedokázala som uveriť, čo jeden pekný muž a pár hormónov so mnou dokáže urobiť.

„Tak teda, Bella, nie je ti zima?“ Keď to spomenul, kýchla som. Na čo sa on schuti zasmial. „Radšej by si mala ísť.“ V duchu som si vydýchla, keď to povedal a pomaly uvoľnil zovretie. Ale naozaj pomaly. Akoby vedel, že nechcem, aby sa táto chvíľa skončila. Alebo nebodaj to nechcel aj on?

Nie, to je predsa hlúposť. Bella, si zasnúbená žena. A svojho priateľa miluješ. A koniec koncov, tento Edward vyzerá ako lámač ženských sŕdc. Určite si vyberá z davu svojich obdivovateliek. Nemáš mu čo ponúknuť. A predsa len, nemáš náhodou rada ten zaužívaný stereotyp? Prekvapenia a nečakané nenávidíš, tak sa vráť do izby a zabudni na neho!

„Áno, dobrý nápad,“ odvetila som skôr sebe ako jemu. Mala som rada logiku a jednoduché veci, ktoré dávali zmysel. Bolo zbytočné, aby som sa svojim mučiteľom, ktorý mi búril hormóny, ďalej zapodievala. Pretože to nebolo nič okrem krátkeho vzplanutia citov. Edward ma pustil a ja som chvíľu len tak stála. Hľadala som pevný krok. Túto bitku som možno prehrala, no chcela som z nej odísť tak dôstojne, ako sa to len v osuške dalo.

„Ďakujem veľmi pekne za záchranu pred spoločenskou samovraždou. Rada som vás spoznala.“ Ešte poslednýkrát som pozrela do tých čiernych očí ako noc, ktoré ma neodvolateľne priťahovali, a potom som sa vrátila späť do izby. Zabuchla som dvere a oprela sa o ne. Všade okolo seba som cítila jeho sladkú vôňu. Vydýchla som a opäť sa nadýchla. Ale ani to nepomohlo. Mimovoľne som sa postavila na špičky a pozrela cez kukátko. Ešte stále tam stál. Hľadel do zeme. Odrazu sa usmial a odišiel. Zamraučala som a pobrala sa do kúpeľne. Voda bola napodiv ešte stále horúca, a tak som neváhala a vošla dnu. Príjemná horúčava roztopila moje stuhnuté svaly a donútila ma nemyslieť na nič. Aj keď obraz sexy Edwarda mi z podvedomia neodchádzal.

***

Už som bola pevne rozhodnutá. Pomaly bolo desať a ja som už viac nemohla dlhšie čakať na Jakea. Svojim nahnevaným pochodom som skoro vypálila dieru do podlahy v obývačke a pošťastilo sa mi rozbiť pohár na márne kúsky, ktorý mi spôsobil bolestivú ranku na dlani. Našťastie som si však vždy so sebou nosila malú lekárničku a mohla som si ruku obviazať. Predsa pri mojom šťastí a pri mojej smole priťahovať problémy som musela byť poistená.

Po rýchlej prvej pomoci som sa prehrabala vo svojom šatníku. Trvalo mi, kým som našla tie správe a hlavne pohodlné šaty na rýchly útok proti Ness. Vlasy som si vyfúkala a nakulmované nechala voľne padať na chrbát. Ešte som si naniesla špirálu a bola som hotová.

Jake mal zvláštny vkus na ženy, pretože keď som sa na konci prezerala v zrkadle, všimla som si istú podobnosť medzi sebou a Ness. Pretože aj ja som mala bledú pokožku, skoro až priesvitnú, a čokoládové oči. Zavrtela som sa v šatách pred veľký zrkadlom, spokojná s výsledkom. Bolo skoro pol jedenástej, keď som vychádzala z izby a zamkýnala ju. Kútikom oka som sledovala dvere naproti, či sa náhodou neotvoria a nevyjde z nich Edward Masen, ale márne. Výťahom som sa zviezla až na prízemie a nakráčala si to rovno do hotelového baru.      

Prekvapilo ma, keď som už spoza dvojkídlových dverí začula hlasnú disko hudbu. Nenápadne som nakukla dnu a vošla. Bez ohľadu na pokročilú hodinu tu bola zábava stále v plnom prúde. Ľudia približne v mojom veku tancovali a popíjali pri bare. Tí lenivejší sa váľali s dobrou náladou v červených kreslách po okrajoch miestnosti. A presne v takom kresle som pohľadom našla aj Jakea a Ness. Obaja držali v ruke poháre s akýmsi farebným nápojom a smiali sa div, že sa im nedotrhali líca. Ostala som stáť na mieste ako obarená. Prekvapilo ma to, ale nie tak veľmi, ako by som čakala. Práve naopak. Očakávala som ich v takomto stave. Dokonca ma ani neprekvapilo, keď sa Nessie nahla a vtisla Jakeovi vrúcni bozk na líce.

Zvesila som plecia a odšuchtala sa k baru. Dobrá nálada, ktorá tu vládla, odrážala presný opak môjho stavu. Bezmyšlienkovite som si objednala Martini. Najskôr jedny, potom druhé, tretie, štvrté... Nakoniec som ich prestala počítať a znechutená svojim priateľom, ale aj sebou, že som nebola schopná postaviť sa krásnej Ness a ochrániť tak Jakea pred jasným osudom, som ich do seba liala hlava-nehlava. Nevedela som, koľko minút, možno hodín ubehlo od okamihu, keď som vtrhla do baru. No hlava sa mi začala točiť a zem podo mnou triasť. Ledva som sa načiahla za posledným pohárikom a priložila ho k ústam. Chcela som sa napiť, keď mi ho ktosi vyrazil z rúk.

„To by stačilo. Už máš dosť.“ Ten hlas sa mi zdal taký povedomý. Otočila som sa, no tvár toho muža bola taká rozmazaná, že moja myseľ si nedokázala spomenúť. „Bella? Si v poriadku?“ chcel vedieť. Bože, kde som len ten dokonalý hlas počula? Chcela som povedať nie, no miesto slov ma naplo. Len tak-tak čo som si dala ruku pred ústa, aby moje posledné jedlo neskončilo na oblečení neznámeho. Ten nečakal. Vzal ma okolo pása a aj napriek mojím celkom chabým protestom ma viedol niekam preč.

Zastavili sme pred záchodmi. Aspoň som si to myslela, keď otvoril dvere a mňa oslepilo jasné biele svetlo. Zaklipkala som očami, aby si moje zreničky trochu navykli na tú žiaru. Našťastie som mala pravdu. Boli to záchody. Neznámy, ktorého hlas som stále nespoznávala, aj keď sa mi snažil vysvetliť, čo mi je, ma odniesol ku kabínke a doprial mi súkromie. Vďačne som sa na neho usmiala, keď zatváral dvere, ale skôr by som tento pokus o úsmev prirovnala k chabému úškrnu. Zosypala som sa na zem a vyvrátila žalúdok. Trvalo to niekoľko minút, keď som bola hotová, no ostávala som sedieť pri mise. Nedokázala som sa postaviť. Už som na to nemala silu.

„Ako ti je?“ ozvalo sa spoza dverí. Myseľ sa mi trochu rozjasnila a ja som spoznala hlas Edwarda Masena. Zahanbila som sa a odvetila:

„Nie práve najlepšie. Čo sa mi stalo?“

„Trochu si to prehnala s Martini, ale zle ti je z tých tabletiek. Barman sa ťa snažil nadrogovať, ako veľa ďalších dievčat tu. A potom by ťa predali do zahraničia ako štetku. Mala si šťastie, že som si to všimol.“  

Prepadla ma panika pri myšlienke, že takto o týždeň som už mohla vystupovať z lode do Ruska a byť predaná slizkému a tučnému boháčovi. Náhodne som si predstavila jeho ruky ako chodia po mojom tele, ako ma bozkáva a miluje sa... Ďalší nával zvratkov privítala misa. Znechutene som sa rozkašľala. Vtedy sa otvorili dvere a Edward sa ku mne nahol. Navlhčenou utierkou mi utrel ústa a usmial sa.

„Asi si si nevybrala práve najlepší hotel v Brazílii.“

„Ja som ho nevyberala. To môj priateľ,“ priznala som sa. Všimla som si, ako mu myklo kútikmi úst. Je snáď sklamaný? Nie, to určite nie. Ako by mohol byť? Veď sa nepoznáte a on má určite celý rad žien. „Chcel pre mňa len to najlepšie,“ vzdychla som si nad svojim osudom. „Áno, najlepšie.“

„Musí ťa veľmi milovať,“ skonštatoval Edward. Teraz myklo zase mnou pri poslednom slove. Všimol si to. „Alebo sa snáď mýlim?“

„Ja neviem,“ priznala som sa. „Hovorí, že ma miluje, ale práve teraz sa zabáva s našou spolubývajúcou. Ani nevie, že som bola v bare a videla ich.“ Bolo mi z toho do plaču. Ale čo som mohla robiť?

Edward mi odrazu prešiel chladnou rukou po líci a odhrnul mi neposlušné vlasy z tváre. „Nič si z toho nerob. A ak ho chceš nahnevať, venuj mi tanec.“ Vypúlila som na neho oči. Chcela som protestovať, lenže to ma už Edward bral okolo pása a viedol naspäť do baru. 

Vzpierala som sa, no bolo to ako bojovať so stenou. Edward zastavil až uprostred tanečného parketu, kde ma zvrtol proti sebe. Zatočila sa mi hlava, lenže to už ma držal pri hrudi a pomaly sme začali tancovať na salsu.

„Je ti už lepšie?“ opýtal sa ma znovu. Prikývla som, no nemala som to robiť. Neuvedomila som si, že salsa je tanec vášne a dotykov. Len keď sa Edward lišiacky usmial a nečakane ma neprehol v páse. Znovu si ma pritiahol a jeho úsmev bol ešte väčší. Začali sme tancovať po parkete, kde odrazu už nebolo ani tak toľko ľudí ako sa na prvý pohľad zdalo. Edward ma doslova unášal od reality a vďaka svojim hlbokým očiam úplne prevzal kontrolu and mojim telom a zmyslami. Na tých pár minút, keď hrala hudba a naše telá sa dotýkali v pravidelných rytmoch, keď sme sa spájali v jedno alebo ma on zakláňal a znovu priťahoval k sebe, som cítila naše spojenie. Ale nedokázala som to vysvetliť. Pretože to bolo niečo intenzívne, niečo, čo som doteraz nepoznala. Ale nebála som sa toho. Pretože som vedela, že je to prirodzené.

Celá zadýchaná som mu dovolila odviesť ma pred bar. Ale nič som si nedala. Bolo mi na vracanie už len pri pohľade na barmana. Len som sa posadila vedľa Edwarda na barovú stoličku, ani si neuvedomujúc, že ma stále drží za ruku.

„Tak, ktorý je ten tvoj priateľ?“ chcel vedieť. Pohľadom som našla červené kreslá. Ale oni tam už neboli.

„Asi išiel spať. Čo mi pripomína, že aj ja by som-“

Nenechal ma dopovedať. Nahol sa ku mne a vzal mi tvár do dlaní. Boli také chladné. Prebehol mnou mráz a zároveň to známe chvenie. Nemohla som sa nadýchnuť. Edward zaváhal. Len na pár sekúnd, ale aj tých pár sekúnd mi stačilo, aby som si uvedomila, čo chce spraviť. Aby som si uvedomila, že aj ja to chcem. Bez ohľadu na to, kým som bola. Rozhodol sa a vzal ma do náručia. Len mimovoľne so si uvedomila, že sedím v jeho lone a rukami ho objímam okolo krku. Vtom sa jeho chladné pery dotkli mojich. Prebehol mnou prúd vzrušenia. Nebola som pripravená na svoju reakciu. Do tváre mi vstúpila červeň, telo som mala ako v plameňoch. Hlasno som zalapala po dychu.

„Bella,“ šepol mi do úst. Nahla som sa bližšie k nemu, aby som pokračovala v našom bozku. Chcela som viac. Oveľa viac. Pohladila som ho jazykom po perách. Vtedy to už ani on nevydržal. Cítila som, ako ho to vzrušilo. Pevnejšie ma objal a daroval mi bozk plný vášne. Po minúte, keď sa naše pery stále milovali a jeho ruky mi hladili chrbát, som to prerušila. Potrebovala som sa nadýchnuť. Popritom mi neunikol jeden slastný vzdych.

Otvorila som oči. Stretla som sa s Edwardovým lačným pohľadom. Trochu ma to vyľakalo. Zoskočila som z jeho nôh a o krok ustúpila. Bella? Čo si to, preboha, urobila? Ako si mohla? A čo Jake? Ako sa mu teraz pozrieš do očí? Prečo si sa nechala zlákať jeho peknými očami?

Nechápavo som pokrútila hlavou. Nevedela som to. Srdce mi splašene bilo, keď som videla Edwardovu prekvapenú tvár. Zvrtla som sa na opätku a vybehla z baru. Do očí sa mi nahrnuli slzy. „Prečo som to spravila?“ pýtala som sa samej seba, keď sa dvere výťahu zavreli. Tam som to nevydržala a zosunula sa k zemi. Horúce slzy sa mi nekontrolovateľne začali kotúľať po lícach a dopadať na šaty. Ruky som si porazenecky zložila do lona. Cez hlasné vzlyky a obviňovanie som si ani nevšimla cinknutie výťahu.

„Bella?“ šepol Edward, ktorý sa odrazu zjavil pri dverách. Schody, samozrejme, napadlo mi okamžite. „Bella, ja som nechcel, aby si sa ma zľakla.“ Prisadol si ku mne a objal ma. Na to som sa ešte viac rozplakala a odtiahla sa od neho.

„Nie, ty tomu nerozumieš. Nebojím sa ťa, ja som len... Nechcela som Jakea podviesť,“ vysúkala som zo seba. Viem, že to bol podraz voči Edwardovi, ale Jake bol môj snúbenec a čakal, že si ho toto leto vezmem. Ale ako sa mu budem vedieť po tomto dokázať pozrieť do očí?

„Je to moja vina. Som príliš sebecký a nebral som ohľad na to, že máš priateľa. Prepáč, nemal som ťa pobozkať.“ V duchu som mu dala za pravdu, no bolelo ma, keď to povedal. Aj ja som to predsa chcela. Chcela som jeho aj jeho pery. „Poď, potrebuješ si pospať.“ Vzal ma do náručia a ja som si vychutnávala jeho dotyk. Nadýchla som sa jeho vône, ktorá stále dokázala ovládnuť s rovnakou silou moje telo.

„Dáš mi kľúče?“ Roztrasene som mu ich podala a opäť sa pritúlila k jeho hrudi. Už nebol taký studený. Moje telo ho zohrievalo. Vošli sme dnu. V apartmáne už bolo ticho a tma. „Tvoj priateľ už asi zaspal,“ skonštatoval. Chcela som sa s ním rozlúčiť na chodbe, no on otvoril dvere a niesol ma do izby. Zaprotestovala som, keď som zbadal Jakea. Ale ten sa ani len nepohol. Uložil ma do postele, ale ja som sa ho odmietala pustiť.

„Páčiš sa mi, Bells. Je mi ľúto, že nemôžeme byť spolu, ale takto je to asi najlepšie. Som nebezpečný, už dnes som ti skoro dvakrát ublížil.“ Nechápala som, no on mi nedovolil prehovoriť. „Asi je to osud. No nikdy na teba nezabudnem.“ Vtisol mi bozk na čelo a zložil moje ruky. Usmial sa a potom zmizol.    


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Rio de Janeiro - 2. kapitola:

 1
27.06.2012 [19:03]

BellaSwanCullen8dokonalé Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon ďalšiu prosííím Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

26.06.2012 [19:19]

RenommeePekne a velmi zaujimave Emoticon

2. martty555
26.06.2012 [18:34]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

26.06.2012 [16:18]

zeynep97Veľmi pekné. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!