Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Reneesmein život - 6. kapitola

07.05.2010 (10:00) • Natka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 807×

6. kapitola

Nessie

Dobehli sme na čistinku skoro. Všetci stáli okolo hustého oblaku dymu a pozerali sa do neba. Všetci okrem mami a otca. Keď ma zbadali mali podobné reakcie ako Jake. Ja som sa len usmievala. Po komplimentoch, ktoré som si vypočula som sa začala vypytovať.

„Kde je otec a mama?“ zmetene som pozerala okolo seba.

„Vieš, Reneesme,“ začal otec, ktorý sa ako duch vynoril z lesa. Nebude to dobré... Reneesme ma volá iba vtedy, keď  som niečo spravila alebo keď sa niečo stalo. Pokiaľ dobre viem, nespravila som nič, čo by ho naštvalo.

„Bella, bola veľmi slabá,“ hovoril veľmi pokojne, „natiahla na nás všetkých štít, aby nás ochránila, ale bolo na ňu veľa upírov a ja, ja som sa k nej nevedel dostať.“ Zmučeným výrazom pozeral do zeme a tlačil si na koreň nosa. Asi mám dlhé vedenie alebo tomu proste len nechcem uveriť. Cítila som, ako sa mi podlamujú nohy a padám na zem. To zas bude bolieť. Ale na miesto tvrdého dopadu, som zacítila mäkká, teplé, Jacobove ruky. Ja sa tu bojím, aby som si neublížila pádom na zem, zatiaľ, čo moja mama u, u, u, nedokážem na to ani pomyslieť. A mohla vlastne umrieť, keď už raz umrela? Áno. Mama bola zástancom toho, že máme dušu, takže teraz umrela jej duša.

Ocko len pokýval hlavou zo strany na stranu, čím naznačil, že to nie je pravda.

„Ale je!“ skríkla som a rozbehla som sa do lesa. Myslela som, že za mnou otec pobeží, ale našťastie nie. Po niekoľkých minútach, boli konáre také husté, že mi ošľahávali líca. Cítila som, ako mi z nich pomaly steká krv, zmiešaná so slzami. Oprela som sa o kmeň stromu a zošuchla sa dole. Dala som si ruky do dlaní a rozvzlykala som sa ešte viac. Počula som, ako okolo mňa niekto prebehol. Je mi to jedno. Kroky sa vracali.

„Nessie, si tu tak schovaná, že som ťa obehol,“ smial sa Emm.

„Počuj, Ness, ty moja lochneska,“ štuchol do mňa, „poďme domov, všetci sa o teba boja a určite si hladná.“ Pomohol mi postaviť sa. Keď zbadal moje oči - asi boli celé červené - a moje líca - celé krvavé, zľakol sa a podal mi servítku. Poutierala som si líca, ktoré ma medzitým začali štípať.

„No, Nessie, ty vyzeráš tak na sedemnásť. Si kočka,“ usmial sa.

„Ďa - ďa – ďakujemmm,“ povedala som cez vzlyky.  Emmett mi vždy zlepší deň, aj keď to niekedy preháňa. No teraz som aj v jeho hlase počula smútok.

Prišli sme domov a moja rodina sedela v obývačke. Okrem otca. Vedela som, že odišiel. Na nejaký čas.

Vyšla som do mojej izby. Na posteli sedel Jacob. Uvidel ma, spravil jeden veľký krok a objal ma. Zachvela som sa a znova rozvzlykala. Odniesol ma na posteľ, sadli sme si a on ma stále utišoval. Teraz, by som si priala byť upírom, aby som nevedela plakať. Aspoň by ma takto nemusel vidieť.

Jacob

Sedel som u Nessie na posteli a čakal na ňu. Hneď ako prišla, objal som ju. Rozvzlykala sa. Ubíja ma, keď viem, že sa trápi. Odniesol som ju na posteľ a ona sa rozplakala. Trhá mi to srdce. Pravdaže, aj ja sa trápim... Bellu som tiež ľúbil a do svojej smrti jej budem vďačný za to, že mi dala Nessie. Cítil som, ako Ness pravidelne dýcha. Zaspala. Ľahol som si na posteľ a ona sa mi zavŕtala do náručia.

Zobudil som sa skôr ako ona. Čo by sa stalo, keby som ju pobozkal? Nie, to je blbosť. Teraz nie je vhodný čas. Ale jej pery sú také krásne. Priblížil som sa k nej, zavrel som oči a priložil pery na tie jej. Prekvapilo ma, keď svoje ruky zaplietla do mojich vlasov a pritláčala si ma na seba.

Nessie

Na perách som pocítila niečo teplé a mäkké – pery. Jacobove pery. Pousmiala som sa a začala ho bozkávať. Vplietla som mu prsty do vlasov a čo najintenzívnejšie som si ho pritláčala na seba. Na všetko ostatné, som zabudla. Na mamu a aj na bolesť v bruchu, ktorú som v noci pociťovala. Vychutnávala som si vôňu jeho tela, chuť jeho pier a radosť, ktorá z neho sálala. Perami mi prešiel cez sánku až na krk. Rukou mi nahmatal koniec trička a vkĺzol po doň. Pritlačil si ma na jeho telo. Vtedy, som však nemohla ignorovať bolesť, ktorá mi vystrelovala do brucha.

„Au, Jake,“ zašepkala som. Okamžite sa odo mňa odtiahol.

„Prepáč ,Ness, ja som nechcel,“ mračil sa.

„Nie, to nie ty. Zavolaj Carlisa, prosím.“ Nezmohla som sa na nič viac. Po prvé preto, lebo som skoro nemala hlas a po druhé – bolesť sa stupňovala. Ani nie o pol druha minúty tu bol Carlise.

„Carlise, hrozne ma bolí brucho!“ kričala som.

„Reneesme, vyšetrím ťa, ale musíš si dať nohy preč od brucha,“ vysvetľoval.

Ochotne som ho poslúchla.

„Nessie, hhh...“  Asi nevedel, čo má povedať. Vyzeral akoby formuloval vetu.

„Ako to povedať,“ škrabal sa na hlave. Doplo mi. Chce vedieť, či som spala s Jakeom.

„Nie, Carlise. Nič nebolo,“ nadvihla som obočie. Len prikývol.

„Tak, to je jasné, máš menštruáciu,“ vyhlásil.

Doniesol mi Ibalgin a ja som znova zaliezla do postele.

Autor: Natka, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Reneesmein život - 6. kapitola: