V tomto diely sa dozviete, čo sa stalo po príchode Volturiovcov. Je to trošku smutný diel, ale nebojte sa... Všetko dopadne dobre. :) Tento diel je o niečo dlhší, teda aspoň na to, aké dlhé diely boli tie ostatné. Som rada, že čítate moju poviedku a dúfam, že budete aj naďalej! Prosím komentáre. Natka
30.04.2010 (18:30) • Natka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 829×
5. kapitola
Prišli sme na lúku skôr ako Volturiovci.
Nessie
Prišli sme na lúku, kde boli nastúpení vlci. Teda vlci a Jacob. Hneď sa dohnal ku mne. Objal ma. Cítila som na sebe mamin pohľad. Pustila som sa ho. Vlci začali vrčať a moja upírska rodina tiež. Zbadala som, ako sa rad čiernych, dlhých plášťov približuje k nám.
„Vítam ťa, Aro,“ prehovoril Carlise pokojným hlasom.
„Caius, Marcus.“ Kývol k nim hlavou. Stále mal pokojný hlas.
„Zdravím vás, priatelia moji!“ Smial sa Aro.
Myslím, že nikomu neuniklo, ako pri slove priatelia všetci z jeho gardy zavrčali. Teda okrem Marcusa. Už keď som ho prvýkrát videla zdal sa mi, ako keby mu bolo všetko jedno. Možno bol len taký pokojný... Alebo znudený. Z premýšľania ma vytrhol Caius.
„Reneesme. Vyrástla si. Vidím, že si stále s tým psom. Myslel som, že keď budeš väčšia, tvoj vkus sa zmení, ale ako vidím, máš taký zlý vkus, ako kedysi tvoj otec!“ zavrčal zlostne, aj keď nemal dôvod. Je zvláštny. Jacob si ma pritiahol bližšie. Cítila som sa v bezpečí. No nič nie je také, ako sa zdá.
Zo zadného radu vlkov sme začuli zavitie. Všetci sme sa tam obzreli a videli sme, ako sa jeden z vlkov – Paul - bije s Felixom. Ako sme si to nemohli všimnúť?!
„Paul,“ zašepkal Jake. Všetko sa zrazu neskutočne rýchlo zomlelo.
„Jacob! Ber Nessie preč! Teraz!“ kričala mama.
Ani neviem ako, ale bola som zrazu v Jakeovej náruči, ktorý sa hnal ako víchor hore do hôr. Cítila som, ako mi po tvári stekajú horúce slzy.
Edward
Všetko sa to zomlelo veľmi rýchlo. Moje zmysly sa zastavili a už som len počul, ako Bella kričí na Jacoba, aby zobral Nessie preč.
Cítil som, ako dopadám na tvrdú zem. V tú chvíľu som znova začal premýšľať a bojovať. Bella natiahla svoj štít až na vlkov. Cítil som ho. Ale cítil som aj to, aká je Bella slabá. Vedel som, že už dlho nevydrží. Snažil som sa k nej prebojovať, ale niekoľko ďalších upírov sa na mňa vrhlo. Sam, ktorý bol stále najväčším vlkom, skočil na Jane, ktorá sa vrhala na Alice. Vnímal som každý kúsok svojho tela, cítil som všetky tie kúsance, ktoré ma pálili, ako keby som bol v ohni. Je to horšie než smäd. Kútikom oka som zazrel, ako Aro stojí na kraji lesa aj s Marcusom a Caiusom, ktorý sa len usmieval. Prepchal som sa medzi všetkých upírov a zamieril som na Caiusa.
„Zabijem ťa!“ kričal som medzi ostatné výkriky.
No to už sa naňho vrhal Jasper. Je normálny?! Schmatli sme ho a roztrhli na dva kusy. Vedel som, že Aro sa do toho nechce miešať, ale pokúšame sa zabiť jeho spoločníka. Zvrčal som naňho. Zvrtol sa a aj s Marcusom bežali preč. Zacítil som štipľavý zápach a keď som sa otočil, videl som fialový oblak dymu. Vlci zbierali biele kusy tiel. Musím skontrolovať moju rodinu. Carlise s Esme sú v poriadku. Alice a Jasper tiež. Emm s Rose sa už bozkávali na kraji lesa. Nikde nevidím Bellu!
„Bella!“ Musím ju nájsť! Musím ju nájsť!
„Kde je Bella?!“ kričal som na celé kolo. Všetci mali na tvárach zmučený výraz.
Edward, všetky roztrhané kusy vlci pohádzali do ohňa. Je mi to tak ľúto! Poslal mi myšlienku Carlise.
„Je mi to tak ľúto!“ objímala ma Alice.
Môj život stratil zmysel. Bez NEJ som nič. Už ani to telo bez duše, ktoré naozaj som. Pohltila ma temnota ako vtedy, keď som ju opustil. Upadnem do depresie tak ako vtedy? Myslím, že to bude ešte horšie. Znova budem čierna ovca rodiny. Nemám viacej prečo žiť. Teraz dokonca ani nemám za kým ísť, aby ma zabil. Mal som umrieť ja, nie ona.
„Edward!“ skríkla Alice.
„A čo Nessie?!“ pozrela sa na mňa smutno.
Ach, naša Nessie. Už len MOJA Nessie. Položí ju to, ale Jake ju podrží. Ešte nikdy som nebol tak rád, že ho má. Aspoň nebude sama, keď odídem.
„Edward!“ vrčala Alice
„Neboj sa Alice, pôjdem len na nejaký čas preč.“ Pohladil som ju po vlasoch.
***
Nessie
Horúce slzy mi stekali po lícach. Studený vietor, čo mi ošľahával tvár, odrazu prestal fúkať. Jake zastal. Cítila som bolesť v celom tele. Neviem prečo. Jake mi zotrel slzy svojím veľkým a príjemne teplým palcom.
„Nessie,“ šepkal, „ postavím ťa sem. Idem sa premeniť a spojiť sa so svorkou. Budem len tu,“ hovoril na mňa, ako keby som bola spomalená. Len som prikývla hlavou. Jake odbehol do lesa a moja bolesť sa stupňovala. Najskôr som si myslela, že to je žiaľ alebo strach o moju rodinu, ale v nasledujúcich sekundách som pochopila, čo sa deje. Ja rastiem. Áno. Je to ako v rozprávke.
Jacob prichádzal a ústa mal dokorán.
„Panebože Nessie! Čo to?!“ Vyvalil oči.
„Ja, ja, ja som vyrástla.“ Mykla som plecami. Párkrát ma obišiel dokola a obzrel si ma. S úžasom na mňa hľadel.
„Bitka prebehla rýchlo. Môžeme sa vrátiť.“ Usmial sa na mňa.
„Sú všetci v poriadku?“ Slzy sa mi opäť valili do očí.
„Neviem, to som nezachytil. Chcel som byť čo najkratšie preč.“ Zamračil sa. Prstom som mu prešla po vráske, čo mal na čele. V tom ma chytil do náručia a hnal sa cez hustý les. Oprela som sa mu o hruď a zavrela oči.
Autor: Natka, v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Reneesmein život - 5. kapitola:
Přidat komentář:
- Ztracené srdce 11.
- Ztracené srdce 10.
- Abi Swanová kapitola 12
- Abi Swanová kapitola 11
- Abi Swanová kapitola 10
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola

Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!



