Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Reneesmein život - 2. kapitola

24.04.2010 (07:15) • Natka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 800×

2. kapitola

Kým som jedla, Alice  mi zaplietala vrkôčiky, mama na mňa so strachom a prosbou nech nikam nechodím hľadela a ocko sa na mňa len usmieval.

,,Rýchlo Ness, prídeš neskoro do školy,“ súril ma Jazz. Tak veľmi sa teším, že to neviem ani popísať! Jacob mi dal pusu na líce, dal ma dolu zo stoličky a cupitala som do auta za mamou, ockom, Jasperom a Alice, ktorý sa prihlásili na Strednú školu v Beaver, kde je najbližšia stredná a základná škola vedľa seba. Sadla som si dozadu k mame a Jasperovi. Ocko riadil a Alice s úsmevom na tvári sedela na prednom sedadle. Cesta ubehla rýchlo. Prišli sme na miesto, vystúpili sme a boli sme očarení. Teda ja určite. Boly to dve obrovské farebné budovy vedľa seba.  Mama, ktorú som musela tu v škole volať “Bella“ a ocko, ktorého som tiež musela volať menom so mnou išli až do triedy.

„Dobrý deň, som Edward Cullen a toto je moja malá sestra Reneesme.“ Anjelsky sa usmial na učiteľku. Zostala ako obarená. Určite kvôli jeho kráse. Mama naňho zazrela a úsmev z tváre mu zmizol. Ako keby nevedela, že miluje len ju. Prevrátila som oči, vošla do triedy a sadla som si dozadu, tak ako mi to poradili rodičia. Zazvonilo ešte pred tým ako mama s ockom stihli odísť.

„Takže môžeme začať. Volám sa Melisa Fringová. Budem vaša triedna učiteľka na prvé štyri roky.“ Mne len na štyri mesiace, pomyslela som si. A aj tie štyri mesiace  budem sedieť sama. A vtedy sa to stalo. Do triedy vošiel chlapec. Tmavovlasý, modrooký a milo vyzerajúci chlapec. Sadol si vedľa mňa a kým sa jeho mama rozprávala s pani učiteľkou predstavil sa mi.

„Ahoj, som Jeremy.“

„Jeremy aký?“ podozrievavo som sa spýtala.

„Key.“ A zamrzol mi úsmev na tvári. Potriasla som hlavou. Je to len zhoda náhod. Pokoj Reneesme, je to len zhoda náhod. Pozrel sa na mňa zvláštnym spôsobom. Ako keby pozeral na retarda.

„Som Reneesme.“  Odvrátil sa odo mňa a otvoril si písanku. Ach už som vedela písať. To bude nuda. Zazvonilo na prestávku a všetky deti sa rozpŕchli po triede. Boli ako mravce. Jeremy zostal na svojom mieste. Kreslil si. Nakukla som mu do papiera. Kreslil mňa. Teda aspoň sa to na mňa podobalo.

„Pekne kreslíš.“ Asi som ho vyľakala - mykol sa. Pozrel na mňa a podal mi papier.

Usmial sa a povedal: „Na, to je pre teba.“ Fíha, on mi to chce darovať. Mám to prijať? Neviem ako to mám prijať. Mám mu poďakovať alebo radšej nič nepoviem?

„Nechceš to?“ Vyzeral byť smutný.

„Ale, ale áno. Ďakujem.“ Zvládla som to. Zazvonilo na koniec vyučovania. Odľahlo mi. Ani neviem prečo. Celý čas domov som nad tým premýšľala. Má to niečo spoločné s mojím snom? Ak áno, tak dúfam, že sa nestane aj tá vec so slnkom. Ocko na mne v aute pozeral veľmi podozrivo.

Mama si to všimla a vyhlásila: „Ja som vedela, že nemá začať chodiť do školy. No tak Ness, čo sa stalo?“

„Bella, zlatko pokoj. Nič zlé. Nessie, ukáž to mame,“ povedal pokojne. Položila som mame ruku na tvár a ukázala som jej sen, ale aj to čo sa dnes stalo. Nevyzerala byť rozrušená.

„Necháme to tak a ak sa ešte jeden z tvojich snov stane skutočnosťou a to je jedno, či celý alebo len časť začneme to riešiť.“ Obaja sme na ňu pozreli, ale nič sme nepovedali. Toto sa na ňu nepodobalo.

„Ahoj slniečko!“ kričal na mňa Jake keď nás zbadal prichádzať k jeho domčeku. Každú sobotu trávim v La Push. Keby niekto vedel, koľko námahy to dalo Jakeovi aby prehovoril mamu a otca aby ma pustili... Usmiala som sa pri tej spomienke. Ešteže ho mám.

„Ahoj Jake,“ potichu som povedala a natiahla som ruky aby ma zdvihol. Chytila som sa ho okolo krku a išli sme sa prejsť na pláž.

„Jacob! Kedy ju máš doniesť?!“ výhražne sa pýtala mama.

Jake sa zasmial, ale odpovedal jej: „ O pol 7 je doma! Neboj sa Bella, dal by som za ňu aj život,“ prevrátil oči, „ako keby to nevedela.“ Sadli sme si na klád dreva. Trošku som sa zachvela - bolo už dosť chladno.

Jake si ma pritúlil a opýtal sa: „To mi ani nepovieš čo bolo v škole?“ Položila som mu ruku na jeho horúce líce. Pod mojim dotykom sa usmial, ale pri pasáži kde mi Jeremy dával obrázok sa začal triasť. Zachichotala som sa. Viem oveľa viac o láske a žiarlivosti, než si vie predstaviť.

„Čo tu je smiešne, mladá dáma?“ pozrel sa nechápavo.

„No snáď nežiarliš na Jeremyho,“ zasmiala som sa a zoskočila som mu z nôh. Rozbehla som sa po pláži. Bolo to krásne. Myklo ma, keď sa vedľa mňa zjavil hnedý vlk. Zaškeril sa na mňa, vyplazil jazyk, čím spravil „vlčiu grimasu“ a bežal ďalej. Nechala som ho nech odbehne do lesa a dá si nohavice.

„Ach Ness, za chvíľu musíš byť doma.“ Kútiky mu klesly smerom nadol.

„Odnesieš ma zajtra do školy, Jake?“ nahodila som psie oči. Tie vždy zaberú.

„Ness, ty chceš ísť v nedeľu do školy?“ smial sa. Usmiala som sa tiež. Zobral ma do náručia. Bola som taká unavená, že som zaspala. Je tam tak príjemne a teplučko. Pamätám sa len na to, ako ma Jake ukladá do postele a dáva mi pusu na čelo. Potom som upadla do hlbokého spánku.

Autor: Natka, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Reneesmein život - 2. kapitola: