Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Reneesmein život - 11. kapitola

27.05.2010 (09:15) • Natka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 970×

Nessie

„Krásny lov. Priam famózny, Emmett.“ Kyslo som mu opisovala tú katastrofu. Ale, čo ja budem opisovať keď je ľahšie mu to ukázať? Opäť som mu priložila ruku k tvári. Chvíľu mal vyvalené oči a potom spustil rehot. Začal sa váľať po zemi. Veď aj mal prečo.

Vyšla som pred dom, nadýchla som sa čerstvého vzduchu a rozbehla som sa. Išla som preskočiť rieku, ale málo som sa odrazila a skočila som priamo do nej. Keď som vyliezla na druhý breh, zacítila som jelene. Rozbehla som sa za nimi, no cestou som sa trikrát potkla o kameň, takže mi stihli ujsť. Nakoniec, som ulovila len malého zajaca.

„Kto by sa na tomto obraze nesmial?“ hľadám v pamäti, ale nikoho takého som nenašla. Ešte aj mama by sa nad tým pousmiala.

„Ja by som sa ti nesmial Reneesme.“ Povedal niekto vo dverách. Aj ja aj Emm sme sa napli ako struny a začali vrčať.

„Emmett, ty si ma nepamätáš? Ani ty Nessie?“ prekvapene sa na nás pozerá. Chytila som Emmetta za ruku a ukázala som mu scénu na čistinke, keď Alice priviedla istého Nahuela. Je to on. Počujem tlkot srdca. Naraz sme sa s Emmom vzpriamili.

„Ahoj, Nahuel,“ začala som, „čo ťa k nám privádza?“

„Ness, desíš ma! Začínaš sa správať ako Aro.“ Emmett vybuchol do ďalšieho smiechu. Len som prevrátila oči a čakala na Nahuelovu odpoveď.

„Ty ma sem privádzaš.“ Usmial sa.

„Ja?! Prečo ja?! Ja som nič nespravila!“ rozjačala som sa.

„Ty, Nessie, ty. Prečo? Pretože sme len dvaja nášho druhu. Ty vari nechceš náš druh zachovať ?“ prekvapene sa pýta. Ako keby to bola samozrejmosť. Pomaly mi dochádzalo, čo to tu trepe. Zrýchlil sa mi tep a začala som zúriť.

„Ty si myslíš, že by som strávila moju večnosť s tebou?! Ako keby si nevedel, že milujem Jacoba! Čo si o sebe myslíš, vojdeš si do nášho domu ako keby nič a navrhneš mi aby som, aby som...“ stratila som slová.

„Pozri, ty idiot, nechaj Nessie na pokoji. Keby to chcela povie ti to. Ale bohužiaľ miluje Jacoba a myslím, že sa to len tak nezmení.“ Zamiešal sa do toho Emmett.

„A odkiaľ ty vlastne vieš o mojom love?“ nechápavo naňho pozerám.

„Sledoval som ťa. Už ťa sledujem dlhšiu dobu.“ Flegmaticky povie. Ja ho, ja ho asi zabijem!

„Chlapče, to už stačí. Mal by si odísť.“ Zvýšil hlas Emmett.

Nahuel sa otočil, vykročil z dverí a už ho nebolo.

„Nessie, ty rozprávaš ako Aro a zlostíš sa horšie, než Rose.“ Podotkol môj jeden z dvoch najúžasnejších strýkov, akých mám.

Po niekoľkých sekundách to na mňa doľahlo. Zostala som ako obarená a sadla som si na zem. Stále som pozerala na vchodové dvere.

Dvere sa otvorili a domov prišiel zvyšok mojej rodiny. Keď ma Alice, Rose a Esme takto zbadali zavrčali, (typujem, že to patrilo Emmettovi) prišli ku mne a zodvihli ma. Za chvíľu som ležala v posteli. Emmett im určite všetko povedal. Zaspala som ako miminko.

„Dnes si mala rušný deň, však?“ pýta sa ma mama.

Len som prikývla. „Chýbaš mi mami.“ Zamračila som sa.

„Aj ty mi chýbaš Nessie. Aj Edward mi chýba.“ Hovorila, no jej hlas sa vytrácal. Zrazu som padala dole čiernou dierou, ktorá nemala dno. Okolo sa mihali obrazy mojich najbližších. Jacob, Edward, Bella, celá svorka, Jasper, Alice, Esme, Carlisle, Rose aj Emmett. Dokonca aj Charlie a Reneé. Dopadla som. Som na vlhkej zemi. Rozhliadam sa okolo seba a vidím chatu. Približujem sa k nej, keď zrazu vidím cez okno mamu a nejakú ženu. Upírku. Rozprávajú sa. Neviem o čom. Nepočujem ich. Po chvíli rozprávania nasleduje objatie a tá upírka mizne vo dverách. Mama leží na posteli a na tvári jej zažiari úsmev.

Som pri vedomí a cítim ako na mňa niekto dýcha. Otvorím oči a zbadám Jacoba. Usmejem sa. Pretriem si oči a zistím, že leží vedľa mňa. Išla som ho pobozkať, ale po tom, čo sa stalo včera som k nemu natiahla ruky a začala ho štekliť. Nakoniec padol z postele, ale keďže ma držal za jednu ruku, stiahol aj mňa. Teraz Jacob leží na zemi a ja ležím na Jacobovi. Dám mu bozk a bežím sa do kúpelky osprchovať.

„Vieš, čo sa stalo včera?“ zakričala som a popri tom som si umývala zuby.

„Nemusíš kričať, ja som tu.“ Pomaly povedal. Tak som sa zľakla, že som vyprskla zubnú pastu na zrkadlo. Kurník šopa! Prišiel ku mne a poutieral zrkadlo.

„A áno, viem, čo sa včera stalo. Keď sa k tebe priblíži, čo i len na sto metrov, je po ňom.“ Začal sa vyhrážať. Prišlo mi to veľmi milé, ale aj vtipné.

„Oukej. Jake, len sa toľko nerozčuľuj,“ potľapkala som ho po holej hrudi a odišla smerom do kuchyne.

Autor: Natka, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Reneesmein život - 11. kapitola: