Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Reneesmein život - 10. kapitola

25.05.2010 (18:45) • Natka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 978×

10. kapitola

Nessie

Cítila som, ako na mňa niekto hľadí. Otvorila som oči. Pred sebou som videla pár hnedých očí, ktoré však nepatrili Jacobovi. Boli Paulove. Panebože, Paul! V izbe je Paul a ja mám len kraťasy a podprsenku!

„Paul! Vypadni z izby!“ rozkričala som sa. Vyskočila som z postele a začala naňho vrčať. Medzitým som si cez seba stihla prehodiť deku. On na mňa s údivom pozerá. Trasie sa aaa mení sa na vlka. Do riti! Do riti, do riti, do riti! Zrazu predo mnou už nestojí Paul, ale obrovský vlk. Keby napriahol svoju veľkú labu, mohol by mi odtrhnúť hlavu. Zavrela som oči.

„Prepáč, Paul. Len pokoj. Prosím ťa, premeň sa späť,“ šepkala som. On sa len väčšmi rozvrčal. Zrazu som počula  dupot láb a rozbitie skla. Otvorila som oči, ale v izbe nikto nebol. Otočila som sa doľava a pozrela von oknom. Okno bolo rozbité a kus steny je zbúranej. Podišla som bližšie k oknu a vonku som videla dvoch vlkov. Paula a Jakea.

„Jake! Nechaj ho!“ Jake sa na mňa otočil a utŕžil od Paula peknú šupu.

„Prepáč, miláčik!“ Ešte raz som zakričala a odišla som do kuchyne na raňajky. Však oni si to vybavia. Došla som do kuchyne a pri stole sedel Billy.

„Dobré ráno, Billy,“ usmiala som sa naňho.

„Ehm, dobré aj tebe, Nessie.“ Neisto sa na mňa pozrel a ja som si uvedomila, že som stále len v kraťasoch a podprsenke!

„Och! Prepáčte!“ Určite som červená ako paprika. Odbehla som späť do Jakeovej izby a obliekla som sa. Keď som sa vrátila späť, na stole bola miska s Nesquikom a mliekom.

„Jake ich kúpil pre teba. Kým si sa obliekla, napadlo mi, že ti ich pripravím...“ povedal a ďalej sledoval telku. Nechápem, ako sa tak rýchlo dokáže premiestňovať.

Jake ma pozná lepšie, než sa poznám ja. Stále mi však vŕta v hlave, či je Paul len taký doliezavý a provokatívny alebo je za tým niečo viac... Pozrela som na hodiny. Je desať.

„Billy?“ začala som, „môžem vám dnes navariť obed?“

„Jasné, srdiečko, budeme len radi.“ Z jeho hlasu bolo počuť, že sa usmieva. „Ale sprav toho viac. Dnes k nám dôjde celá svorka,“ zasmial sa.

No zbohom! To som si ušila kríž. Nevadí. Ja rada pomôžem. Bolo už hádam pol jednej, keď som vyberala z rúry 6. pečené kura, no po chalanoch ani stopy. Pochodovala som po terase. Otvorili sa dvere a von vyšiel Billy. Kto by to asi bol, že? Iba on jediný bol v dome. Začala som mať o nich obavy.

„Neboj Nessie. Nič sa im nestane.“ Potľapkal mi po ruke.

Jacob

Vstal som z postele a nechal som tam spiacu Nessie. Najedol som sa, keď som počul krik z mojej izby. Vbehol som tam už ako vlk, pretože som vedel, že Paul znova robí hlúposti a tiež viem, že Nessie je len v spodnej bielizni. Skočil som po ňom a vyhodil ho von z okna. Ops. Billy nebude rád keď uvidí rozbité okno a zbúraný kus steny.

Paul! To budeš platiť ty! kričím naňho v myšlienkach. Už sme sa šklbali a hrýzli sme do seba. Otočil som sa za zvukom Nessienho hlasu a vtedy mi Paul strelil labou.

„Prepáč miláčik!“ kričala Ness. No, milé od nej. Ale ja mám pravdepodobne zlomenú sánku!

Za toto zaplatíš! Skočil som po Paulovi a odkotúľali sme sa do lesa.

Prestaňte, chlapci! Na našom území sme zachytili pach upíra. Ozval sa nám v hlave Sam. Obaja sme spozorneli.

Tento pach cítime prvý krát, pokračuje.

Sam, ja viem, že to je dôležité, ale povedz Paulovi, nech prestane otravovať moju priateľku! skočil som mu do reči.

Óóó, tak priateľku. Rehoce sa Paul. Napriahol som labu, že mu jednu strelím.

Prestaňte! zaznel Samov hlas. Samov alfa hlas.

Ste ako malé deti... rýpe Leah. Len nad ňou prevrátim oči.

Paul, ty prestaneš provokovať Jakea aj Nessie a ty, Jacob, by si sa mal začať správať ako dospelý. Vysvetľuje Sam.

Okej. Povieme naraz a začneme sa smiať. Ja toho Paula raz dorazím.

Vydali sme sa po stope toho nového upíra. Cez les sme sa dostali až na druhý koniec Forksu. Je tam chata. Malá chata. Asi sto metrov na sever som zazrel pohyb. Bol to on. Nie, bola to ona. Je to upírka. Zbadala nás a rozbehla sa k nám. Lenže nevyzerala, že by chcela útočiť. No pred tým, než sa k nám rozbehla, čosi odhodila. Bolo to telo. Telo mŕtveho dievčaťa. To ma rozzúrilo a tak isto aj Paula. Tak ako sme sa ráno bili, tak sme teraz jednotne po tej upírke skočili. Počul som od nej niečo ako ´prichádzam v miery´, ale zabila človeka. Musí zomrieť aj ona. Trhali sme ju na kúsky a ona stále niečo kričala. Tuším mená. Kričala Vickie a zachráňte Bellu?

Dobre som počul? Kričala ´zachráňte Bellu´? pýtam sa svorky.

Prikývli. Chcel som ju zozbierať a dať dokopy, ale už bolo neskoro. Je po nej.

Nessie mala pravdu! Ona žije! rozzúril som sa. Zlomil som prvý strom, čo som mal pri sebe. Rozbehol som sa smerom k domu.

Nikomu ani slovo! zakričal som na nich. Rozbehli sa za mnou. Aha, jasné, obedujú u nás.

Na kraji lesa som sa opäť premenil na človeka. Ostatní tiež. Už z diaľky som videl ako Nessie pochoduje po verande. Zakýval som jej. Na tvári sa jej zjavil úsmev. Čakal som, že sa mi rozbehne oproti, no ona sa obrátila a vbehla do domu.

Nessie

Zbadala som ich ako idú z lesa. Jake mi zakýval a ja som vbehla do domu. Už to budú mať ako večeru. Hodila som kurence ohriať aby ich nemali studené. Rýchlo som prestrela stôl. Aj keď bol veľmi maličký, zmestili sa tam všetci. Naservírovala som všetky kurčatá na stôl a do každého pohára som naliala čaj. Pekne som upravila servítky. Je to dokonalé. Som šikovná. Usmiala som sa.

Jacob vstúpil ako prvý. Pozrel na mňa, na stôl a opäť na mňa. Usmial sa pristúpil ku mne a pobozkal ma. Náš bozk prerušil ten debil Paul.

„Ale vážení! Strácam chuť do jedla keď vás vidím,“ zaškeril sa.

„Tak to aspoň ostane viac druhým.“ Ironicky sa usmejem a beriem jeden tanier zo stola. Jacob aj ostatní sa začali smiať na plné hrdlo. Paul len stál s otvorenými ústami. Tanier som nakoniec vrátila späť.

„Robím si srandu,“ potľapkám ho po pleci. „Sadnite si.“

Hneď ako si sadli, úsmev mi zmizol z tváre. Všetky moje obrúsky boli zrazu celé špinavé a z krásne prestretého stola, sa stalo koryto pre prasatá. Dala som si ruky v bok a zamračila som sa. Sam to zbadal.

„Chlapci! Správajte sa ako ľudia,“ prikázal im. Asi sa to zdalo byť Jaredovi smiešne a čaj, ktorý mal práve v ústach vyprskol. Vyprskol ho priamo na mňa. Na moje nové biele tričko! A to už je priveľa. Otočila som sa po servítku a kútikom oka som zbadala, ako Jake strelil Jaredovi.

„Veľmi sa ti ospravedlňujem, Nessie. Ja som nechcel,“ ospravedlňuje sa Jared s plnými ústami.

„To nič,“ zavrčím.

Zobrala som si z Jacobovej izby tašku a so slovami : ´idem domov, ak chceš dojdi´ som vypochodovala z domu. Počula som, ako niekto zo svorky hovorí: „Jake, ty si pod papučou!“ A nasleduje smiech. Ani neviem, prečo som sa urazila.

***

V dome bol len Emmett.

„Čau!“ pozdravím sa mu. Ostatní určite išli na lov.

„Nessie! Tak som rád, že si tu!“ dobehol z obývačky a začal ma objímať.

„Reneesme, čo ste vlastne robili?!“ prísne sa pýta. Prevrátila som oči, položila mu ruku na tvár a všetko mu ukázala. Spustil neuveriteľne hlasný rehot. Vedela som, že sa bude smiať.

„Idem na lov,“ unavene mu oznámim. Len kývol hlavou.

Vyšla som pred dom. Nasala som čerstvý vzduch a rozbehla som sa popri rieke.

Autor: Natka, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Reneesmein život - 10. kapitola: