Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Reneesmein život

23.04.2010 (15:15) • Natka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 956×

1.  kapitola

Bella

Je to hrozné, moja dcéra chce ísť do školy a môj muž len povedal, ,,dobre.“ Ako keby sa nič nedialo! Ešte dobre, že mi nevie čítať myšlienky...

Ale ona má len štyri roky, ako ju môžem poslať do školy?

,,Miláčik, vyzerá tak na deväť. A nechcela si jej náhodou dopriať pekné a normálne detstvo?“ Aj keď mi nečítal myšlienky, zjavne vedel, na čo myslím. Nemôžem stresovať, ale ak to takto pôjde ďalej, tak za tri roky bude moja malá Reneesme  spávať s Jacobom a potom ju úplne stratím.

,,Nie. Nikam nepôjdeš, Reneesme. Učiť sa môžeš doma s ockom alebo s Carlisom,“ povedala som neoblomne.

***

Nessie

,,Ja som to vedela Alice! Ja som vedela, že budem chodiť do školy!“ Bežala som dole za mamou.

,,Ďakujem mami!!!“ kričala som už zo schodov. Mama sa len nechápavo dívala.

,,Za čo mi  ďakuješ?“

V tom zbadala Alice ako sa potmehúdsky usmieva a hneď jej to došlo.

Prekrížila si ruky na prsiach, privrela oči a chcela niečo povedať no Alice ju predbehla, ,,bolo to tvoje rozhodnutie, Bella, ja som ho Nessie len skôr oznámila.“ Usmiala sa na ňu tým Aliciným úsmevom.

,,Ešte skôr, ako som to vedela ja sama,“ hnevala sa mama a odkráčala do kuchyne. Takže je to vybavené - zajtra idem do školy.

,,Emmett! Čo si to zasa vyviedol?!“ počula som z kuchyne. Na to sa musím ísť pozrieť. Keď som tam prišla, naskočil mi úsmev na tvár. V strede kuchyne stál Emmett, ktorý bol obkolesený školskými taškami všetkých farieb, veľkostí a tvarov. Vedľa neho stála ešte stále namosúrená mama a zazerala naňho. Otec stál v rohu a len sa usmieval.

,,Táto je krásna!“ skríkla som a rozbehla som sa medzi taškami na druhý koniec kuchyne.

,,Aj som si myslel, že sa ti bude páčiť tá, ale dúfal som, že si ju nevyberieš. Všade samí psi. Ešte aj náš dom smrdí ako zatuchnutý pes,“ rehotal sa na plné hrdlo, no ja som mala oči len pre moju novú krásnu tašku. Bol to celkom obyčajný batoh až na to, že na ňom bol čokoládovo-hnedý obrovský vlk.

Po večeri, ktorú varila Esme, som išla do postele.

,,Zajtra je tvoj veľký deň,“ šepkal mi ocko. Položila som mu ruku na tvár a ukázala mu, ako veľmi sa na to teším. Len sa usmial, dal mi pusu na čelo a kým odchádzal, tichým hlasom mi zaželal dobrú noc.

Môj prvý deň v škole. Našťastie prší. ,,Ahoj,“ počujem za chrbtom milý, chlapčenský hlas.

Som z dobrej rodiny tak sa mu odzdravím, ,,ahoj, som Reneesme Cullen.“

,,Ja som Jeremy Key.“ Hm, milý chlapec. Usmiala som sa naňho a v tom nečakane vyšlo slnko. Nestihla som reagovať. Žiarim. Celá moja nová trieda je na dvore, svieti slnko a ja žiarim. Toto je môj koniec. Oči sa mi zaliali horúcimi slzami.

,,Ššš. Už je dobre Nessie. Bol to len sen,“ utišoval ma Jacob. Ach našťastie, len sen. Utrela som si oči do mojej novej pyžamy od Alice. Usmiala som sa naňho, keď mi vtisol bozk do vlasov. Vstala som, obliekla som sa a šla v Jacobovom náručí na raňajky. Jacob ma posadil na barovú stoličku.

,,Dobré ráno Ness, tešíš sa do školy? Radšej sa poriadne najedz, nieže niekoho zješ,“ rehotal sa Emmett. Ignorovala som ho, ale Jacobovi zjavne liezol na nervy - celý sa triasol. Stisla som mu ruku a usmiala som sa naňho. Úsmev mi opätoval. Kým som jedla, Alice  mi zaplietala vrkôčiky, mama na mňa so strachom a prosbou "nech nikam nechodím" hľadela a ocko sa na mňa len usmieval. To je ale ráno.

Autor: Natka, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Reneesmein život: