Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Race of Life - 19. kapitola

Race of Life - 19. kapitola Po trošku dlhšej odmlke sa hlásim s pokračovaním ROLničiek. Dlho som nepridala pokračovanie, keďže som toho mala veľa učenia. A o čom bude kapitola? Keďže sa pomaly blížime do finále, tak sa bude už len všetko urovnávať. Viac si budete musieť prečítať. Príjemné čítanie, vaša Nessie.

 

19. kapitola

Mia

Keď som to vyslovila, všetci stíchli a pohrúžili sa do vlastných myšlienok. Neil a Felix sa prihlúplo usmievali, takže som si domyslela, že dúfali v to, že tým mužom je Edward. Edward zase vyzeral ako chvíľku pre infarktom, ale zároveň sa tváril veľmi... spokojne. Akoby mu padol zo srdca obrovský balvan.

„Prečo si mi to nepovedala skôr?“ vytkol mi odrazu potichu.

Zadívala som sa mu do očí. „Nechcela som, aby si mal pocit, že si mi niečo dlžný, že to musíš urobiť. Nie je nič horšie, ako keď nemáš na výber. Poznám ten pocit a tak som nechcela, aby si sa cítil rovnako,“ odpovedala som potichu.

„Nenapadlo ti, že som to možno chcel? Nemať na výber?“ Jeho hlas bol tichý, ale výčitka priam kričala.

Bola som zmätená. „Počkaj, chceš povedať, že to by si chcel? Keby som ti to povedala hneď v ten deň, keď sme sa stretli po prvýkrát? Žeby si si o mne nepomyslel, že som šialená a rovno by sme na to hupsli?“ vyprskla som. Bola som zmätená, unavená a nahnevaná. Cítila som sa ako dynamit dve sekundy pred výbuchom.

Edward sa zasmial. Neil a Felix nás len mlčky a s úsmevom sledovali. „Keby si mi to povedala vtedy, pomyslel by som si to. Ale potom... neskôr, by som povedal, že je to jediné, po čom túžim,“ vyznal sa a ja som zalapala po dychu.

Neil a Felix sa rozpačito usmiali a odrazu potrebovali rýchlo zmiznúť. Vo dverách sa takmer zrazili, keďže do nich vrazili naraz. Napokon sa nejako dohodli a o chvíľku som už bola s Edwardom sama. Ticho pretínali len naše nádychy a výdychy.

„Myslel si to vážne?“ uisťovala som sa.

Podišiel ku mne bližšie a skryl ma do náručia. „Už od prvej chvíle, čo som ťa uvidel, ma k tebe niečo ťahalo. Akoby si bola magnet a ja kúsok kovu, ktorý k sebe neodolateľne priťahuješ. Lenže potom prišla na scénu Bella a ja som bol zmätený. Obe – aj Mia, aj Bella – ma určitým spôsobom priťahovali, aj keď každá iným spôsobom. Bol som... zúfalý. Nikdy som necítil takú mocnú túžbu ani po jedinej upírke, ktorá sa mi ponúkala, ani po človeku. A odrazu som túžil po dvoch odlišných bytostiach. Jedna bola hlavná podozrivá, druhá moja záhadná spolužiačka. A nakoniec ma priviedli do tohto domu. Ležala si na tejto posteli a bola si taká slabá, bezbranná, ako dieťa. V tej chvíli by som dal čokoľvek za to, aby som ťa zachránil. Aj vlastný život,“ povedal a pohladil ma po tvári.

Po jeho slovách som úplne skamenela. Nečakala som takéto výlevy, svoje pocity som pokladala za jednostrannú záležitosť. Edward vyzeral, že čaká, čo poviem. Ale čo som na to mohla povedať? Vôbec som nevedela. Sklonila som hlavu a zadívala sa do zeme.

„Je toho na teba asi veľa, a ja to chápem. Neviem ešte, čo k tebe cítim, ale jedno viem: ak by sa ti niečo stalo, neprežil by som to,“ dodal na doplnenie svojho predchádzajúceho vyznania.

Zažmurkala som. „Aj mne na tebe veľmi záleží a práve preto ťa nemôže nútiť urobiť niečo také. Nemôžem ťa takto zneužiť!“ vybafla som sa vytrhla sa z jeho zovretia.

Povzdychol si. „Ako ti mám dokázať, že naozaj túžim len po tebe, Mia? Po prvýkrát dychtím po niekom tak veľmi, až mám pocit, že sa zbláznim, ak niečo neurobím...“

Teraz som si povzdychla aj ja. „Tak dobre, povedzme, že ti naozaj verím. Čo chceš akože urobiť? Vyspať sa so mnou a potom ísť ďalej?“ Sarkazmom som sa snažila zamaskovať svoju túžbu po tom, o čom hovorí.

„Chcel by som tu s tebou ostať, ak by si to chcela. A ak nie – tak budem ochotným darcom, ktorý nebude žiadať nárok na dieťa,“ povedal, ale jeho hlas znel smutne, clivo.

Stlačila som mu rameno. „Ak sa to podarí, tak niečo vymyslíme.“

Potriasol hlavou. „Ak sa to podarí?“

„Však to poznáš nie? Jeden výstrel niekedy nestačí.“ Opäť irónia.

„Ale ak sa to aj podarí, tak tehotnosť vo vašom druhu trvá predsa dlhšie, nie? Ak som to pochopil, tak v priemere sedemnásť mesiacov. A ty máš len dva mesiace,“ zaúpel. Ani mne sa to nepáčilo, preto som si vymyslela zadné dvierka...

„V podstate by som sa musela stať človekom, aby som mohla otehotnieť s upírom ako si ty. U vás je tehotenstvo zrýchlené, trvá mesiac a pol,“ zamyslela som sa nahlas.

„Ako to myslíš – stať sa človekom? To predsa nie je možné!“

„U nás je možných viac vecí, ako si myslíš. Upírom ako takým ma vlastne robí moja moc, keby som ju mala, ponášala by som sa viac na človeka. Neviem presne ako to funguje, ale viem, že sa to raz podarilo – mojej sestre Caro.“

Edward zalapal po dychu. „Ale tvoja sestra Caro tu predsa nie je, nevieš, čo máš robiť. Čo ak sa ti niečo stane? Čo ak sa niečo pokazí?“ sypal na mňa otázky.

Pohladila som ho po tvári. „Ver mi, pre nás je jednoduché sformovať celú našu silu do jedného predmetu a potom ju doňho vložiť. Trošku ťažšie je potom prijať silu na to isté miesto, ale nie je to nebezpečné. Možno len v tom, žeby som mohla trochu zoslabnúť. Ale ak by to znamenalo život s tebou, som ochotná obetovať aj celú svoju silu.“ Až príliš neskoro som si uvedomila, čo som povedala.

Edward mnou zatriasol. „Myslela si to vážne? Naozaj by si so mnou chcela žiť?“

Prehltla som hrču, ktorá mi navrela v hrdle. „Neviem, či by nám to fungovalo, ale viem, že môj život by bol prázdny, keby si v ňom nebol,“ zašepkala som a sklonila hlavu.

Zodvihol mi tvár a zadíval sa mi do očí. „Tak to skúsme. Pokúsme sa zachrániť ti život,“ povedal a pobozkal ma na čelo. Bol to jemný dotyk, ale o to vzrušujúcejší. Telo mi pohltil plameň a ja som sa musela veľmi ovládať, aby som po ňom neskočila. Aspoň, že som mala ovládanie natrénované už toľké storočia.

„Dobre teda, ale naozaj si si tým istý? Stopercentne?“ uisťovala som sa ešte naposledy.

Povzdychol si. „Nikdy som si nebol ničím taký istý ako teraz,“ povedal a pohladil ma po vlasoch.

Trochu som od neho odstúpila a sústredila sa na svoje telo, na svoju moc. Caro mi kedysi povedala, ako to dokázala, takže som teoreticky vedela, čo robiť. Cítila som svoju moc, svoju silu. Akoby to bol len ďalší sval, ktorý som vedome nemohla ovládať, ale vedela som, že ho mám. Cítila som ako po okrajoch pulzuje, akoby bola srdcom s vlastným tepom. Vedome som začala to centrum moci pretvárať. Nevedela som, aký tvar má moja moc, ale bolo to jedno. Najťažšie asi bolo prinúť ju odpojiť sa od môjho tela. Bolo to nemožné, zakaždým keď som zatlačila, spätný náraz ju vrátil o kúsok vzad. Ako keď idete proti vetru – dva kroky vpred, jeden vzad. Keď už som si myslela, že to vzdám, niečo vo mne akoby vybuchlo. Nejaká neznáma sila proste urobila buch, a ja som odrazu svoju moc vedela sformovať do niečoho, čo opúšťalo moje telo.

Bolo to veľmi zvláštne, ale darilo sa mi to. Pomaly som nútila silu opúšťať moje telo a ja som cítila, ako slabnem. Ale bolo mi to jedno. Slabosť som vypudila do úzadia mysle. Otvorila som oči a videla vedľa seba poletovať malého dráčika svetlomodrej farby. Mierne som sa zaknísala, ale Edward ma zachytil.

„Páni, to je nádhera,“ užasnuto vyhŕkol. Usmiala som sa na neho.

Teraz som toho dráčika mohla ovládať, akoby to bolo len vycvičené domáce zvieratko. Proste som mu prikázala, aby vletel do amuletu, ktorý som nosila na krku. Kedysi mi ho darovala práve Caro. Dráčik sa spojil s amuletom a ten začal trochu páliť.

Opäť som sa zaknísala a Edward ma schytil do náručia. Cítila som sa strašne slabá a stará, akoby na mňa odrazu dopadli všetky tie prežité storočia.

„Si v poriadku? Nemal by som  niekoho zavolať?“ pýtal sa úzkostlivo.

„Teraz potrebujem jediné,“ zapriadla som mu do ucha a vzápätí ho naň pobozkala. Cítila som, ako sa zachvel, a odrazu som ležala na posteli a on sa týčil nado mnou.  

„Si si istá?“ uisťoval sa pre zmenu on. Nemala som silu odpovedať mu, tak som ho len prudko pobozkala na pery. Potom sme už neboli len ja a on, boli sme my.


Venovania ku kapitole: 123Alice123, PinkVolturi, cechovicovam, kiQaCULLEN, Blotik, mima19974 a LiwushQa. Ďakujem za milé komentáre, veľmi ma potešili.

Podľa môjho názoru je táto poviedka kapitolu po kapitole len horšia a horšia. No, možno ešte aspoň dvom ľuďom bude stáť za smajlíka... Vaša Nessie. :)

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Race of Life - 19. kapitola :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!