Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Puto duše - Prológ

cmuk


Puto duše - PrológTak, tu je prológ k našej poviedke Puto duše! Bella je hviezda. Bude musieť zostúpiť z oblohy, keď jej vyvolený človek bude umierať. Keď človek umiera hviezda spadne na Zem v podobe anjela, ktorý má previesť dušu zosnulého, zo sveta živých do sveta duchov.Čo sa však stane ak sa človek premení na upíra? Stratí svoju dušu alebo tu stále bude? A čo sa stane, ak Bellina vyvolená duša bude práve tá Edwardova? Písala som ja (BlackStar) a BellaCullenSwan! Je to spoločné dielo, a dúfame,že sa vám bude páčiť! Tak príjemné čítanie želá BlackStar a BellaCullenSwan!

Prológ

Isabella:

Už dlhé roky pozorujem dianie na svete, a už dlhé roky snívam o tom, že aj ja budem niekoho sprevádzať po ceste jeho večnosti v nebi.

Eeeh... No nikdy som si nemyslela, že by som stretla svoju lásku... Na Zemi sa to stávalo často. Ľudia sa brali, vyznávali si lásku...Ale tiež sa po čase prestali tak k sebe chovať, nikdy som to nepochopila. Ja tiež nechápem, prečo sa ľudia berú, keď sa potom rozvádzajú. Ani sa na to nedá pozerať.

Sú to divné tvory. Najskôr si vyznávajú lásku a potom si nadávajú. Je to proste hrozné! Áno, áno... presne tak... A keď majú dieťa je to ešte horšie...Chudák dieťa... Od niekoľkých rokov  nemá maminku alebo otca...

Prečo je vôbec láska? Mne sa zdá, že láska je iba nejaký výplod ich predstáv... Prečo je tu láska, keď je tu priateľstvo, ktoré je niekedy aj dôležitejšie než láska. Láska je cit, kvôli ktorému mnohí z nás trpia.

Priateľstvo vydrží dlhšie ako samotná láska. Je silnejší, pretrvá dlhšie ako iné city. Lásku si ľudia vymysleli, pretože chceli nejako nazvať to, keď sa spojí túžba a vášeň.

Možno to tak bude. Ako inak to popísať? Ale naozaj je to tak? Naozaj je to iba výplodom myslí ľudí? Čo ak to naozaj existuje? No, na túto otázku odpoveď nikdy nenájdem. Na Zem sa nedostanem. Takže to asi zostane iba nevypovedaná otázka.

Nikdy nehovor nikdy... Osud si s tebou zahráva... Vždycky sa niečo zvrtne, keď to najmenej čakáš... Nezahrávaj si zo slovíčkom nikdy... Pretože slovo Nikdy si ľudia vymysleli, pretože neverili na Osud... Ale je tu otázka.. Existuje Osud? Ja myslím, že áno...

Takto som sa hádala so svojím podvedomím. niekedy si pripadám ako schizofrenik. A nie som im aj náhodou?

Nie, ja schizofrenik nie som... Nemám svoje druhé ja, ktoré by mi radilo, čo je dobré a čo zlé... Áno mám svedomie, ale to mi neporadí... Svedomie mi keď tak iba pošepká, čo som spravila zle. A to až vtedy, keď to bude vykonané. Je to hrozné.

No... to áno... Celou dobu, čo tu vec robím si ma ani nevšimne, ale keď ju urobím príde otázka: Urobila som správne? Ale na to už je neskoro.

Mohlo mi poradiť skôr, keď som ešte mala možnosť výberu a nie potom, čo som to celé pokazila! No niekedy to aj vyšlo! Niekedy to vyšlo, a keď to vyšlo, zase prišli otázky... Urobila som správnu vec? Budú sa so mnou ostatný baviť, aj preto, že som to neurobila?

Svedomie je vec, ktorá sama ani nevie či je to správne, alebo nie... Každopádne sa ťa pýta aj keď urobíš správnu vec. Je to taká potvora, ktorá ti postupne podkopáva sebavedomie.

Raz ti povie "si super", druhý krát "tak to si pohnojila, a to poriadne"! A keď už sa to rozhodneš napraviť, zase sa pýtaš robím dobre? A v tomto stave si akurát tak môžem vytvoriť svoje druhé ja, ktoré mi bude odpovedať namiesto neho.

A ja si v tomto stave môžem akurát tak povedať, že robím dobre aj keď si to pohnojím ešte viac. A potom sa utešovať, že som nemohla lepšie spraviť, že to inak nešlo. Alebo tiež sa s každým rozhádam a potom som vždy ja, tá ktorá sa udobruje... Ale prečo? Niekedy to predsa nie je kvôli mne.. Ja vždy nie som tá zlá... Tá, ktorá sa s každým háda...

 

Nikto:

Bol spln. Na jednom mieste, presne v túto chvíľu, niekto umieral. Kto? To si domyslite sami. Mohol to byť starý deduško, alebo babička. Mohol to byť kľudne aj niekto, kto dlhodobo trpel nejakou nemocou, na ktorú následne zomrel. Mohol to byť novorodenec, ktorý nevydržal a zomrel. Naozaj to mohol byť ktokoľvek a my môžeme iba dúfať, že sme to neboli my.

Práve, keď niekto zomrel, padala hviezda. V skutočnosti, to nebola ani tak pravda. Nebola to hviezda, bol to anjel smrti. Anjel, ktorý zostupuje na Zem, vždy, keď niekto zomrie. Je jedno, kto, alebo kde zomrie. Proste zomrie a nedá sa to zmeniť.

V tu chvíľu si pre jeho dušu, či už čistú alebo pošpinenú, príde anjel, ktorý ju vezme preč... Preč zo sveta živých... Preč, do sveta duchov. Ale, čo sa stane, keď anjel, nenájde dušu, ktorú mal odviesť? Stane sa niečo zlého? Zomrie niekto miesto neho? Nie... Anjel je zoslaný na Zem na večnosť, pretože nesplnil úlohu. A úloha znela jasne. Priniesť dušu čerstvo zosnulého.

Niekde v lesoch La Push

Bol spln. Padala hviezda, ale nikto neumieral. Ako je to možné? Veď vždy keď padá hviezda niekto odchádza z tohto sveta.

Je to tým, že anjela práve zoslali na Zem? Pýtate sa kto? Sama to neviem, a iba si to domýšľam. Je to až také neuveriteľné. Toho dňa dopadla neďaleko lesov La Push.  Nikto si nevšimol padajúcej hviezdy. Jeden dôvod bol, že to bolo príliš rýchle pre ľudský zrak, ale nie pre zrak nadprirodzených bytostí. A ten druhý dôvod je, že proste všetci spali.

Nikto nevedel, čo sa stalo, až do druhého rána, keď jeden z tamojší chlapcov odchádzal z hliadky... Pýtate sa z akej hliadky? On je totiž vlkolak, ktorý chráni svoje územie pre upírmi.

Keď prechádzal lesom našiel na zemi ležať dievča. Nie, to nebolo dievča, ona bola priamo anjel. Nikdy nikoho krajšieho nevidel. Avšak nepripútal sa k nej. Zobral ju do náručia a odnášal ju preč. Preč z lesa...

Bola v bezvedomí, alebo iba spala? To nikto nevedel, pretože to pred ostatnými tajil. Chcel ju ochrániť. Voňala ako upír, ale upírom rozhodne nebola. Tým si bol chlapec istý.

V jej vôni bolo niečo viac... Jej vôňa ho neštípala v hrdle, iba sa tam príjemne rozlievala. Bolo to niečo, niečo... Nevedel to popísať. Až neskôr na to prišiel. Áno, v jej vôni bolo niečo anjelské. Inak to povedať nevedel.

V bezvedomí, alebo spánku, bola ešte dva týždne. No, chlapec sa o ňu staral. Avšak aj sa bál, či jej niečo nie je.

Po dvoch mučivých týždňoch neistoty sa prebrala. Len čo uvidela chlapca, ľakla sa a odskočila na druhú stranu izby. Chlapec sa však neľakol, na toto bol zvyknutí, ale dievča očividne nie.

V hlave dievčiny bola stále tá istá otázka: Čo sa so mnou stalo? Stále nad tým usilovne premýšľala, ale nemohla si nič vybaviť. Jediné čo vedela bolo, že je ako upír...

Nechcela hovoriť, jesť, piť a ani spať... keď sa jej chlapec pýtal, vždy iba pokrútila hlavou. Chlapec bol zúfalý, nevedel čo jej má dať aby nezomrela. Takto sa správali upíry, to vedel naisto, no tiež vedel, že dievča upírom nie je.

Jedného dňa sa ale rozhodol zistiť aspoň jej meno. Začal na ňu hovoriť, veľmi pomaly, aby ju nevystrašil. Ona  sa naňho ani nepozrela, ale vnímala ho. Keď skončil myslel si, že to bolo márne, tak s povzdychom vstal a chcel odísť, keď započul veľmi neisté a tiché:

„Isabell.“ Od tej doby sa konečne začala správať aspoň trochu normálne. Hovorila, chodila na lovy, pretože jej nič iné nechutnalo. Dokonca spoznala celú  Quiletskú svorku.

Ale po nociach... Po nociach sa túlala lesom a hľadala ho... Hľadala chlapca, kvôli ktorému je tu, na tomto svete. Na Zemi. A kvôli ktorému sa z nej stal upír. Teda skoro upír, tiež v nej zostalo niečo z jej minulého života. Zostalo v nej niečo anjelského. Ak sa tomu dá tak hovoriť...

 


 

Dúfame, že sa vám kapitola páčila, aj keď to bol iba prológ!:)

Prosíme komenty!!!

BlackStar ♥  BellaCullenSwan



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Puto duše - Prológ:

 1
2. Wera
05.04.2012 [16:46]

Wera Emoticon

15.06.2011 [17:14]

MatikEsmeCullenJe to krásne .... Písať rýchlo ďalšiu kapitolu nemá zmysel a som rada, že nebudem musieť čakať na ďalšiu kapitolu .. Preto idem ďalej a je to krásne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!