Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Puto duše 9. kapitola

No proto :D


Puto duše 9. kapitolaTak, tu je ďalší dielik! :) Dúfam, že rýchlosť napísania vám bude stačiť. :) Ako som pozerala komenty pri minulej, tak vás asi trocha sklamem, nič také závažné tam nie je!:) 3kolský deň, tak v rýchlosti. A potom nemocnica... No už asi nič viac, tak príjemné čítanie! BlackStar & BellaCullenSwan

9. kapitola

Bella

Ako omámená som si znova išla sadnúť na pohovku. Vôbec nič som nevnímala. Bola som duchom mimo. Neviem ani nad čím som premýšľala. Teda, viem. Rozmýšľala som nad Alice. Nad všetkým, čo sa mi doteraz stalo. Nad tým krásnym chlapcom z lúky.

Viem, že som ho už niekde videla, ale neviem si spomenúť kde. Jeho tvár sa ale nedá zabudnúť. Je nádherný. Bronzové vlasy, ktoré mu trčia do všetkých strán a pohráva si s nimi vietor. Akoby boli pierka, ľahučké, páperové...

 

Sakra, na čo ja nemyslím. Musím sa najskôr poriadne dozvedieť, kto som. A taktiež, kto je on.

 

Tak dobre zhrnieme si to. Oficiálne sa volám Isabella Marie Daniel Stewons. Z nejakého nepochopiteľného dôvodu si nič nepamätám, našli ma v lese bez nejakého dokladu totožnosti a čo je najdivnejšie niekto mi dal, alebo ako to povedať, kreditku s neobmedzeným limitom.

Ako som nad tým uvažovala spomenula som si na chalanov z La Push. Ako mi len chýbajú. Boli veselí, rozumeli sme si, a to hlavne s Jakom. Bolí ma keď na nich spomínam, ale sú mi blízky.

Stále ich mám rada, aj keď ma odtiaľ vyhnali. Neodsudzujem ich za to. Sprvu som bola veľmi nahnevaná, no potom som si to uvedomila. Oni sú iní a ja som iná. Proste k sebe nikdy nemôžme nájsť cestu...

***

Nad svojimi úvahami som asi musela stráviť celú noc, pretože ma z môjho osobného sveta vytiahol až budík. Ešte šťastia, že som si ho natočila. Vlastne ani neviem prečo, veď ja nespím. Ale ten pocit nemožno zaprieť.

Dnes idem prvý krát do školy, ak sa neráta ten včerajšok. Ani neviem, z čoho som taká nadšená. Veď Jake hovoril, že je to hrozná nuda, a že sa tam nedá nič robiť.

Iba ticho sedieť a poslúchať výklad nejakého starého tučného učiteľa, ktorý si nevidí na špičky topánok. Keď mi o tom rozprával, smiala som sa jeho nezmyslom, ktoré hovoril. No, uvidím či si naozaj vymýšľal.

 

Vstala som z pohovky a pomaly sa premiestnila do kúpeľne, kde som zo seba išla spraviť človeka. Keď som sa pozrela na seba do zrkadla, skoro som sa prehodila. Vlasy som mala naježené do všetkých strán, jemne fialové kruhy pod očami. No tak toto! Čo som to preboha robila.

 

Rýchlo som si zaliezla do sprchy, pretože to hniezdo by som neučesala.

Po sprche som si vyfúkala vlasy a natiahla na seba niečo. Ešteže som si kúpila všetky tieto prkotiny.

Keď som sa pozrela na hodiny ukazovalo pol ôsmej. Najvyšší čas ísť. Z izby som si ešte narýchlo zobrala nejakú tašku, ktorú som tam mala pohodenú, a zo stola papiere, ktoré mi majú podpísať učitelia.

V rýchlosti som na seba hodila bundu a pádila do auta. Znova husto pršalo, aké prekvapivé. Zapadla som do svojho miláčika a už štartovala, aby som to stihla včas. To by mi ešte chýbalo, prísť prvý deň do školy neskoro.

 

Po pár minútach už som parkovala na parkovisku pred školou. Všetci boli v triedach alebo schovaný pod strechou, takže na mne nebude každý visieť pohľadom. Nemám rada pozornosť. Vždy sa cítim nesvoja a veľmi nepríjemne. Dúfam, že to tých pár dní prežijem, kým si na mňa nezvyknú.

Rýchlo som vystúpila, zobrala svoje veci a utekala sa schovať pod strechu. Pri behu som ešte zamkla svojho miláčika. No toto auto tiež nie je vhodné na takéto miesto. Keď som sa porozhliadla, zbadala som iba staré a ošumelé autá. No nakoniec som zbadala aj novšie a to boli myslím Volvo a Jeep. No nie som si istá v autách sa nevyznám.

 

Chcela som rýchlo zapadnúť do triedy, ale zistila som, že neviem kde je. Začala som sa prehrabovať v papieroch, ktoré mi dala sekretárka, no nemohla som plán školy nájsť. Boli tam len papiere na podpísanie učiteľmi. Začala som panikáriť a ani som si to neuvedomila papiery už lietali okolo mňa.

Keď som si to všimla, už mi niekto pomáhal. Po chvíli som už nevidela ani jeden môj papier. Porozhliadala som sa a zrazu zbadala moju pomoc.

 

Na moje prekvapenie to bola tá elfka zo včerajška. Usmievala sa od ucha k uchu a v rukách držala moje papiere. Natiahla som ruku, že si ich zoberiem, ale ona to asi zla pochopila. Moju ruku prijala, akoby som sa jej predstavovala.

 

„Jé, ahoj. Minule som sa poriadne nepredstavila. Volám sa Alice Cullen.“ Keď to hovorila, ešte viac sa usmiala. No neviem, či jej niečo nie je.

 

„Ehm... Ahoj. Prosím mohla by si mi dať tie papiere? A ďakujem,“ povedala som trocha roztraseným hlasom a znova som k nej natiahla ruku. Teraz to pochopila a podala mi všetky papiere. Bola trocha mimo, ale ihneď sa spamätala.

 

„Oh, samozrejme. A myslím, že nevieš kam máš ísť, nemám pravdu?“ Ani ma nenechala niečo namietnuť a už pokračovala. „Tak ja ťa odprevadím,“ povedala zvesela a už aj ma ťahala mne neznámym smerom. Ledva som si stihla hodiť do kabele veci, než sa mi znova rozsypú. To dievča je ako tornádo. Ničivé a nezvládateľné. Kam som sa to len dostala.

 

Po chvíľke vláčenia sebou sa Alice zastavila a niečo nezrozumiteľne hovorila. Začula som niečo ako „Buď dobrý!“  No tak neviem komu by to asi tak hovorila. Nechala som to tak a snažila som sa dostať z Alicinho zovretia. Na to, aká je malá, je neuveriteľne silná a má nižšiu teplotu ako ja. A to už je čo povedať. Veď ja ani nie som človek.

„Tak, Bello, sadneš si so mnou. Poď.“ A už ma ťahala cez celú triedu k jednému stolu na konci učebne. Ani neviem kde sme.

 

Keď som sa porozhliadla po učebni, všetci na nás, teda na mňa, vyvaľovali oči. Pri niektorých som si nebola istá, či im nevypadnú. Keď som sa pozrela na moju spolusediacu o niečom horlivo diskutovala s niekým pred nami. Pozrela som sa lepšie kto to je a vtedy sa mi dych zasekol v hrdle. Veď to je ten upír zo včerajška. No počkať, ako môže byť tu v škole? Tak potom musí byť aj Alice upír.

Pozrela som sa pred seba a zbadala som ďalšieho z nich. Teda aspoň myslím. Kto iný by tu bol, jedine nejaká upíria rodina. Ako divne to znie. Tak ja som tu teraz obklopená upírmi. No ja si teda viem vybrať spoločnosť, no vlastne ona si ma vybrala sama.

 

Po veľmi rýchlom upokojení, som sa znova zahľadela na Alice. Už sedela pokojne a na tvári neprítomný úsmev. Som zvedavá na čo myslí. Trocha som sa k nej naklonila a ani som si to neuvedomila a lakťom som sa jej jemne dotkla. A to som robiť nemala.

 

Videla som seba ako ležím na tej lúke. Na tvári mám úsmev a po chvíli začnem niečo hovoriť. No, nepočujem to. Vzápätí sa z lesa vynorí postava. Je zahalená v tieni stromov. Ja sa posadím veselo naňho mávam. Usmievam sa pri tom ako slniečko, ktoré sa odráža od mojej pokožky a tá sa jemne trblieta. Tá postava sa náhle vynorí z tieňa a ja v nej poznám toho anjela, ktorý práve sedí iba meter odo mňa.

 

Prudko som sa odtiahla a Alice sa na mňa zmetene pozrie. Sakra, znova sa to stalo. Ja to ale nechcem. Zatriasla som hlavou, aby som to z nej vyhnala.

Moje pokusy prerušil učiteľ vchádzajúci do triedy. Spravila som všetko, čo odo mňa chcel a mohla si ísť naspäť sadnúť na miesto. Hodina utiekla rýchlo. Mimochodom bola to angličtina. Zapamätala som si v podstate všetko, aj keď som moc nedávala pozor.

 

Deň ubehol rýchlo, učitelia odo mňa nič špeciálne nechceli a ja som bola rada. Keď som Alice lepšie spoznala bola fajn. Síce ako tornádo, ale veľmi milé tornádo. Stále chodila so mnou a niečo mi štebotala. Dozvedela som sa, že má štyroch súrodencov. S dvoma som sa stretla, ale ostatných som ešte nevidela.

Na všetko som jej iba kývala. Keď som sa dozvedela, že som jej odkýval nákupy, poriadne som sa prebrala. No, nič sa nedá robiť, len tak si ich teda nenechá vyhovoriť. Tento deň potom ubehol rýchlo. Tak ako začal, tak aj skončil. Stále na mňa niektorý hľadeli, akoby som spadla neviem odkiaľ.

 

Ani som sa nenazdala a už sedím vo svojom autíčku s novou kamarátkou a dohodnutá s ňou na nákupy. Dnes sme telocvik nemali, ale zajtra vraj bude, tak by som si mala zájsť pre tú omluvenku, keď už som sa tak šikovne vyhovorila.

 

Pomaly, teda dosť rýchlo, som si to nasmerovala zo školy rovno do miestnej nemocnice. Ani som nemyslela na to, čo by som tam asi tak mala povedať.

Po asi piatich minútach som parkovala pred nemocnicou. Vystúpila som a neisto som šla dovnútra.

 

Po vstúpení mi do nosu udrel veľmi silný dezinfekčný pach. Bolo to veľmi nepríjemné. Zapchať nos som si nechcela, predsa len by to vyzeralo divne, tak som sa snažila čo najmenej dýchať.

 

Keď som prišla k... no, čo to bolo. Asi informáciám spýtala som sa na Doktora Cullen. Milo vyzerajúca sestrička mi povedala kde ho nájdem. Vraj som mala šťastie, že som ho tu zastihla, keď nemal žiaden prípad.

No, to som zvedavá, aký expert to bude. Pomyslela som si kyslo.

Po chvíli chôdze som zastavila pred dvermi, na ktorých bol nápis Dr. Cullen. Nesmelo som zaklopala a keď sa ozvalo hlasné „Ďalej!“ vstúpila som.

Keď som sa pozrela na toho ospevovaného doktora, zostala som na mieste stáť ako stĺp. Neverila som vlastným očiam.

Sakra, koľko ich tu ešte bude...         


Páčilo???

BlackStar & BellaCullenSwan

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Puto duše 9. kapitola:

 1
10.12.2015 [21:53]

Emoticon Emoticon

3. Wera
05.04.2012 [17:53]

Wera Emoticon

27.07.2011 [17:37]

TereAliceCullenona má aké dlhé vedenie? šak jej vlci povedal, že cullenovi su upíry a ona sa nad tým tak čuduje... ani pri Alice si to nevšimla a to jej dokonca povedala že má dar... trosku by som jej skratila vedenie a potom by to bola vážne krásna poviedka... Emoticon

16.06.2011 [14:23]

MatikEsmeCullenNesmierne páčilo ... Je to krásne ... Veľmi som zvedavá, ako to bude pokračovať Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!