Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prvý a posledný pohľad - 2. kapitola

12.10.2014 (07:00) • Lullu123 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1107×

                                                                    2. Kapitola

Bella:

Budík ma úplne prebudil. Najprv som si dala na hlavu vankúš, no potom som na to kašľala a budík som zhodila z nočného stolíka mávnutím ruky. Zatvorila som si oči a vychutnávala som si slnečné lúče na mojej tvári - konečne slnko.
Zrazu však do mojej izby vtrhol Charlie a začal dupať nohami po dlážke.
„Bells, vstávaj, čaká ťa Jacob. Rozumieš? Je pred domom a trúbi na aute ako blázon...“ Jeho tón hlasu bol zvláštny, niečo medzi nenávisťou a súcitom. Kašľala som na spánok, ihneď som vstávala z postele. Všimla som si, ako ešte Charlie pretočil oči a vybehol z izby. Našťastie zavrel za sebou dvere. Toto som na Charliem zbožňovala - vždy vycítil, keď ho nebolo treba.

Cupitala som ku skrini, v ktorej aj na moje pomery bolo prázdno. Musím zájsť do obchodu... s Jackeom. Začala som uvažovať nad tým, čo si oblečiem, keď mi docvaklo, že je to vlastne jedno. Ale pri Jacobovi... chcela som byť pre neho dokonalá. Po včerajšku, po našom zasnúbení, som mu musela dokázať, že ho milujem. Vášnivo a bezvýhradne. Tak ako vždy.
Nakoniec som na seba natiahla biele rifle a ľadovo modrú blúzku, z ktorej som bola nadšená. Bola to snáď jediná normálna, nositeľná vec v mojom šatníku. Nikdy som si však nepotrpela na luxusné a obzvlášť drahé značky ako sú Gucci, Prada alebo Armani.
Vošla som do kúpeľne a zvládla som stihnúť aj každodennú rutinu - opláchnuť tvár, upraviť vlasy, umyť si zuby... Po kúpeľni nasledovala kuchyňa. Bola som hladná ako levica po náročnom dni. Nasypala som do misky cereálie a mlieko, a už som si užívala sladko-slanú chuť na jazyku. Vďaka, závislosť na cereálie.
So slovami „Maj sa, Charlie,“ som si navliekla bundu a pobozkala ho na čelo. Ako medveď v jaskyni zabručal čosi, čo malo vyznieť ako pozdrav, na ktorý som čakala, aby som mohla vtrhnúť von. Ešte raz som Charliemu zamávala, a potom som ho nechala pozerať tie jeho ranné športové správy. Otvorila som dvere a tam... ach.
Stál tam on. Opieral sa o jeho Range Rover, vlasy mal rozstrapatené na všetky strany a čo bolo najdôležitejšie - v očiach mal tie jeho iskričky. Skôr, ako ma na pozdrav pobozkal, sa mi pozrel na ľavú ruku - áno, mala som ho tam, bol na čestnom mieste. Môj zásnubný prsteň z falošného diamantu. Aspoň toľko som sa dozvedela...
„...Bré....“ Prvý bozk. „...ráno....“ Druhý bozk. „...Bella.“ Tretí bozk.

„Aj tebe, Jake. Ale Charlie sa na nás pozerá cez okno, takže by sme už mali ísť...“ Síce som ho nedobrovoľne pustila, a bolo vidieť, že aj on mňa, nasadli sme si do jeho auta a pustili sme si rádio. Vyštartovali sme smer rezervácia.

Dobré ráno, Forks! Dnes budeme hrať najnovšie hity tohto mesiaca, ale musíme vás najprv upozorniť na pár závažných udalostí. Pred pár dňami v Seattli zmizli ľudia a policajti...

Jacob sa nahol a vypol ho. „Deje sa niečo?“ spýtala som sa ho zamyslene. Mykol plecami.

„Nemám rád zlé témy. To je všetko.“ Prikývla som, ako keby to bolo rozumné vysvetlenie. Veď mohol prepnúť na inú stanicu...
Zrazu sa však usmial a napokon zapol rádio, tentoraz na novej stanici. Nikdy som hudbu veľmi neobľubovala, ale táto bola celkom fajn. Typická, rocková a bojovná. Rovnako ako moja láska s Jacobom.
Míňali sme domy, malý les a napokon pláž - a potom sme zabočili na štrkovú cestičku. Bola to menšia skratka, ale zároveň jediná schopná cesta ku škole. Ak ste teda nechceli prejsť blatom, riekou a tým pádom teoreticky aj močiarom. Za chvíľu sme boli pred školou v rezervácii. Nikto tam skoro nemal auto, takmer všetci chodili peši. Okrem Leah, Jacoba, Sama, Paula a mňa tu nikto nemal auto. Teda, až na ich rodičov...
Zastavili sme.

„Ideš dnu?“ Kývla som hlavou smerom ku škole. Jacob potriasol hlavou.

„Dnes mám prácu. Veľa práce. Ty si bezo mňa nejako poradíš.“ Prikývla som.

„Tak teda... po škole.“ Pobozkala som ho a už som utekala do školy. Chvíľu sa za mnou nič neozývalo, ale potom som začula, ako mu naskočil motor a Jacob odišiel. Nenávidela som dni, keď nebol v škole. Jasné, mal prácu na farme ale... čo bolo veľa, to bolo veľa. Školu si musí dokončiť, nemôže byť nezamestnaný.
Jacob to však robil naschvál. Vedela som, že jeho gazdiná Chiara by ho rada pustila. Lenže Jacob sa týmto spôsobom snažil pomstiť vlastnému otcovi. Kazil si tým život. Správal sa ako rebel, často sa púšťal do bitiek, často mal rozbitý nos a pery. Ach... a tie jeho známky v škole, keď tam už ide. Samé D-čka. K tomu ešte aj mínus. Prepadával.
Zrazu som do niekoho narazila. Pozrela som sa hore - dotyčná osoba bola vyššia, než ja.

„Leah?“ spýtala som sa šeptom. Usmiala sa.

„Zháňala som, ťa Bella. Poď, musíme sa porozprávať.“ Vytiahla ma zozadu zo školy, vyštverala sa na strom a podala mi ruku - zošalela?

„Leah, ty vieš, že ja na také...“ Zrazu ma sama vyzdvihla do vzduchu a položila ma na strom. Pozerala som sa na ňu s otvorenými ústami. Odkedy je taká silná? Pokiaľ viem, stretli sme sa naposledy pred troma dňami, u nej doma a... nepripadala mi taká silná. Pamätám si ako nevedela otvoriť vrchnák od lekváru. Prinútila som sa predýchať to a vrátila som sa späť. Do prítomnosti.
„Bella, musíš my povedať čo o nás vieš. Úprimne, naozaj. Už to nedus v sebe.“ O čom to... nerozumela som. O nikom som nič nevedela, a celkom ma zarazilo slovné spojenie o nás.

„Ja neviem o čom to rozprávaš, Leah. Ja... je dnes prvý apríl? A kto je...“ Umlčala ma mávnutím rukou.

„Pred prvo-aprílový žart, Bells. Poď, inak zmeškáme hodinu.“ Potiahla ma, zatiaľ čo ona spadla zo stromu a zrazu vyzerala ako normálny človek.

Nezvierala ma tak silno, nezazerala na mňa svojimi hnedými očami. Pokrútila som hlavou a skočila som tiež. Prvo-aprílový žart?

„Tak to ti vyšlo,“ zamrmlala som k nej. Zachechtala sa. Zrazu sme začuli ako zazvonilo.
Leah ma potiahla, ale ja som od nej odstúpila.

„Bells, bol to žart. Mám ti to vyhláskovať?“ spýtala sa ma netrpezlivo.

„Nie, len mi došlo zle. Zavolám Charliemu, asi som prechladla alebo čo...“ zaklamala som. Samozrejme, nebola som prechladnutá a ani mi nebolo zle. Chcela som však ísť domov. Zrazu ma prepadol pocit nebezpečia - pri Leah. Kývla mi na pozdrav.

„Večer ti prinesiem poznámky, buď doma, dobre?“ spýtala sa ma.

„Budem.“
Rozutekala sa do školy. Vytiahla som mobil, zazvonila som Jacobovi a povedala mu, nech pre mňa dôjde. Necítila som sa na učenie. Pozrela som sa na školu a prekvapilo ma, ako na mňa z prvého poschodia z okna pozerajú Paul s Jaredom. Akoby ma ľutovali. Zakývala som im, ale oni zmizli. To už každý dnes hrá prvý apríl? Zbadala som Jacobové auto.
Vystúpil, obišiel auto a otvoril mi na strane spolujazdca. „Dievča ma plné zuby školy?“ spýtal sa odrazu. Prikývla som. „Tak nejako.“ Sadol si aj on.

„Tak to ma podržte. Čo chceš dnes robiť?“ Videla som ako ho zaujal môj postoj ku škole.

„Jake, nenahováraj si. Máš prácu, nie?“ Usmial sa.

„Mám voľno.“ Chvíľu sme na seba hľadeli, keď ma zrazu niečo napadlo.
„A čo takto vyvetrať motorky?“

Edward:

Bol som na love. Po prvé preto, že som bol, strašne smädný. Po druhé preto, lebo ostatní z mojej rodiny boli tiež preč a ja som nemal čo robiť. Rose a Emmett išli na úrad si vybaviť svadbu - koľký krát? Po dvadsiatej som to prestal počítať. Alice a Jazz išli do školy, zapísať nás. Mal som ísť aj ja, ale nechcel som. Nemohol som ísť, po tom, čo mi v myšlienkach poslala Victoria. Chlapec nám chce zabodovať, čo?

Nevykoľajilo ma to, ale dosť ma to urazilo. Boli sme v dome len my dvaja, a tak som na ňu zavrčal. Prestala listovať v časopise a nádherne sa na mňa usmiala. V myšlienkach mi poslala obraz mňa, ako sedím - strnulý, vycerené zuby. Zasmiala sa na mne. „A nie je to pravda? Choď si do sveta užiť. Ja pokojne zaujmem tvoje miesto.“ To ma rozčúlilo ešte viac. Zrazu sa jej myšlienky zmenili - začala byť smädná. Vtom vstala a vyletela z otvoreného okna. Bez pozdravu. Ale za bieleho dňa - keby niekto šiel okolo, čosi by si pomyslel. Zavrčal som na plné pľúca. Je vôbec normálna? Odpoveď som už vedel. Nie, nie je.
A tak som vstal aj ja a vydal som sa do lesa...

Zrazu som začul šuchot lístia. V kríkoch o pár metrov predo mnou sa nachádzala puma - jej krv nevoňala tak, ako zvieracia, ale ani tak, ako tá ľudská. V ústach sa mi nahromadil jed. Nečakal som, kým si tá puma uvedomí moju prítomnosť, a skočil som po nej. Bojovne zavrčala. Moje zuby sa však cez jej kožu a šľachy prehrýzli ako keby som hrýzol maslo. O pár sekúnd sa prestala toľko vzpierať a o chvíľu bolo po nej. Zhodil som jej telo zo seba a hodil som ju do kríkov. Nechcel som riskovať, aby ju náhodou nejaký turista našiel. I keď... bol som hlboko v lese, uprostred stromov. Tu som mohol byť sám sebou. Žiadny ľudia, žiadne myšlienky, krv a ja. Dokonalý raj.
Dnes bolo slnečno. Na také upršané mestečko, ako je Forks, bolo možno až príliš slnečno. Aj tak je to jedno. Utekal som ešte hlbšie, lovil som ďalej, hoci som mal pred chvíľou pumu a ešte pred tým dvoch jeleňov. Lovil som však ďalej, nechal som svoje inštinkty, aby ma riadili. Nechcel som premýšľať. Zrazu som prestal utekať - bol som na hranici medzi vlkmi a nami. Medzi našimi územiami. Napadlo mi, že tú hranicu prekročím - aj tak už vlci vymreli rukou Volturiových.
Zrazu som však pred sebou uvidel sivého vlka - presnejšie vlčicu. Ako sa tam objavila? Viac ma však zaujali jej myšlienky - boli úchvatné. Nevidel som do hlavy jedného, ale viacerých vlkov. No do...
Je tu upír. Na našom území, poslala niekomu v mysli Leah. Alebo ako sa vlastne volá... Sledoval som jej pohyby, jej myšlienky, keby náhodou. Oplatilo sa.
Zastav ho. Urob čokoľvek, aby neutiekol. Hneď sme tam, pomyslel si niekto, kto bol zrejme Sam. Aspoň v jej myšlienkach.
Zrazu po mne vyštartovala, ale ja som bol rýchlejší. Vyštveral som sa na strom, kam ona nedočiahla. Zachechtal som sa. Radšej som však nič nepovedal, keby náhodou. U takýchto... bytostí by bolo najradšej zavrieť ústa. Hlavne, keď sú naštvaní a vy ste ten, na koho sa naštvali. Zrazu som však v diaľke zbadal skupinku vlkov. A do hajá...
Už sme tu, povedal, teda, pomyslel si Sam.
Všimla som si. Sam, nepoznáš ho?
Mal by som? Vieš, že som si nevšímal upírov a iba pred nedávnom sme sa všetci...
Sam, ten upír sa na nás pozerá, poslal do obehu myšlienok nejaký Seth. Hm... bol Leahin brat. Sam, myslím si, že to bol ten vlk v čiernej kožušine, zavrčal.
Seth, zavolaj Jacoba. Sú tu všetci. Musí tu byť aj on, zavelil Sam.
Jacob je s Bellou. Belle ževraj prišlo zle a... ostatné už vieš. Navyše, sú zasnúbení, nevieš?
Neviem! vyštekol na nich Sam. Leah zrazu začala premýšľať - podľa jej myšlienok som zistil, že Bella bola jej najlepšia kamarátka a Jacob bol jej... počkať, oni podvádzajú Bellu? Leah je s Jacobom? Na pár sekúnd mi prišlo tej Belly ľúto. Podľa Leah bola síce tak trochu mrcha, ale inak bola čistá a nevinná. Videl som jej tvár pred očami.
Leah? spýtal sa jej Sam.
Čo sa toľko čuduješ? Dobre vieš, že Jacob a ja sme spolu. Boli sme a budeme, aj za chrbtom Belly. Navyše, dnes som sa jej pýtala na nás a povedala, že nič nevie. Takže už o chvíľu nebudú spolu, chápeš? A to, čo vraví Seth, je hlúposť. Síce sú zasnúbení, ale to nič nemení na tom, že sa do mňa Jacob zamiloval a...
Prehrala mu v hlave to, ako jej Jacob ukázal, že sa do nej... nebolo to nič podobné zaľúbeniu, bolo to čosi viac. Bola stredobodom jeho vesmíru. To vážne? Spamätal som sa. Vedel som, že o chvíľu už nebudú zabratí do tej hádky a podajú si ma. A to ja nedovolím.
Stále som však počul ich myšlienky, a to aj keď som sa po stromoch vzďaľoval. Boli takí zabratí do ich „súkromného“ rozhovoru, že si nevšimli, že tam už nie som. Posledné myšlienky boli práve od Sama. Venoval ich práve Leah...
Čo si to dovoľujete, takto podvádzať ľudí, ktorých chránime...
O pár minút som bol už pred domom. Neváhal som ani sekundu, vytiahol som mobil a zavolal som Carlislovi. Stále som myslel na tú Bellu. Bledú pokožku oživovali jej nádherné, čokoládové oči. Prišlo mi jej ľúto a to nielen na chvíľu.
Asi po piatom zazvonení mi došlo, že Carlisle má niečo na práci, a tak som zavolal Esme. Koniec koncov, je jeho asistentka. Zdvihla to po prvom zazvonení.
„Edward, deje sa niečo?“ jej hlas bol ustarostený, ako keby niečo zlé tušila. Prepáč, mami, pomyslel som si a povedal som jej pravdu.
„Mami, nič sa nedeje. Teda, deje ale... skrátka, sú späť vlci. Zrejme sa dohoda ruší.“

Ajajaj... asi sama seba uškrtím... Alebo mám lepší nápad - mňa necháte nažive a ja vám dám ďalšie kapitolky, čo vy na to? Myslím, že sme si porozumeli. Takže tak - Jacob podvádza Bellu s Leah. Verte mi, takto som to plánovala už dávnejšie, takže, ak sa zo mňa vykľul diabol pomsty, nebuďte prekvapení. Jacoba nemám v láske, ale to už tu odriekavam veľa ráz, alebo sa mi to iba zdá? Uf, nič to nemení na tom, že idú vlci po Cullenových. A Bella... naša malá Bells. Bude ešte veľmi sklamaná, ale čo už. Takto to v živote chodí - ak chcete byť šťastní, musíte byť najprv nešťastní. Alebo... v tejto poviedke je to tak. V každom prípade, píšte komentíky ako o život, alebo, ak nemáte čas, tak stačí iba smajlík. Ste s poviedkou nadšení? Alebo rovno naopak? Mne to nevadí - chcem hlavne komentáre a ak nemáte čas, tak stačí iba smajlík. Budem rada za každú možnú kritiku.

Vaša Lullu.

Autor: Lullu123 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prvý a posledný pohľad - 2. kapitola: