Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prosím, skús žiť! 9. Kapitola

29.07.2009 (14:00) • Tinka • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2947×

9. KAPITOLA

Nakoniec sa všetky veci dostali do starých koľají, len sme pár vecí museli žehliť. Edward mi vysvetlil, že Charlieho vlastne vôbec neuniesli, len mu ukradli policajný odznak. Ocko bol z toho dosť zničený, ale o pár týždňov mu ho „niekto“ poslal poštou.

Pred Charliem, a vôbec, pred všetkými ľuďmi z Forksu som niekoľko týždňov musela nosiť roláky a šatky, aby si nevšimli modriny na mojom krku.

Charliemu som musela sľúbiť, že už nikdy nebudem liezť na rebrík. Alice mu musela sľúbiť, že mi nikdy nedovolí liezť na rebrík a mame som musela sľúbiť, že v živote nebudem robiť oslavu s balónmi.

Vrak môjho autíčka našli Emmet s Jasperom niekoľko kilometrov od miesta, kde ma držali Riley s Victoriou. Jeho strata ma dosť zobrala, no na moje veľké prekvapenie som o pár dní z nemocničného okna zazrela presne také isté.

„To je darček od nás, Bella.“ Povedal mi raz v nemocnici Emmett. „Jas hovoril, že ťa to dosť vzalo, tak sme ti našli druhé.“

„Poviem ti, bola to makačka nájsť ten model. Po celej krajine je ich už len niekoľko.“ Usmial sa Jasper.

„No, ale v Európe sme nakoniec našli...“

„V Európe?!“ Zdesila som sa, ale vzápätí ma ovinula vlna pokoja.

„... človeka,“ pokračoval veselo Emmett, „čo pozná človeka, ktorý pozná človeka, ktorý ich predáva v Štátoch, no a tak sme ti jeden kúpili.“ Hrdo vypäl hruď.

Krútila som hlavou: „Vy ste blázni.“

Hej, veci sa dostali do starých koľají, tak ako je to len vo Forkse možné. S Edwardom sme sa stali nerozluční a trávili sme spolu každú chvíľu. On si prehodil hodiny tak, aby sme mali všetky spolu a aj po škole sme čas trávili väčšinou spoločne u nás doma, teda, ak nešli na lov. Vtedy som ostala doma sama a dorábala všetky domáce práce, na ktoré nebol cez týždeň čas.

Presne takéto bolo aj toto popoludnie. Edward bol s rodinou na love a ja som bola, pre zmenu, u nich spolu s Alice. Z nás dvoch sa stali nerozlučné priateľky. Boli sme si veľmi blízke, takto som sa cítila len spolu s mojou sestrou, od ktorej smrti ubehli už skoro tri mesiace.

Práve sme počúvali v jej izbe cédečka, keď ktosi zazvonil.

„Kto je to, Alice?“

„Ach, Tanya prišla. Čakala som ju neskôr...“

„Tanya? Myslíš tá Tanya?“ S Edwardom sme sa rozprávali aj o jeho predošlom živote, keď ešte Cullenovci nebývali vo Forkse. Vtedy všetci žili s Tanyou a s jej rodinu v Denali na Aljaške. Tanya tam vraj oňho prejavila viac, než len povinný záujem.

Alice sa zasmiala: „Si roztomilá, keď žiarliš!“

„Nežiarlim!“

„Ale áno,“ odpovedala Alice cestou po schodoch. O chvíľu som počula okrem jej melodického hlasu aj iný. Zamrazilo ma. Ten hlas bol taký... zvodný. Nechcela som ani len tušiť, ako vyzývavo musí vyzerať jeho majiteľka.

„Ahoj Tanya, som rada, že ťa vidím.“ Ozvala sa zdola srdečne Alice.

„Potešenie je na mojej strane.“ Odpovedala Tanya.

„Samozrejme, že nie. Ale akurát nikto nie je doma!“

„Prepáč, Alice, ak som prišla nevhodne. Mala som nejaké povinnosti v Seatlli, tak som sa zastavila aj tu. Dávno som vás nevidela.“

„Ale veď v pohode. Môžeš tu na ostatných počkať. Mali by sa vrátiť každú chvíľu.“

„Rada.“ Zrazu Tanya zaváhala. „Alice, zdá sa mi len, alebo máš návštevu?“

„Nezdá sa ti.“ Usmiala sa. „Bella, môžeš zísť dole?“ Zavolala na mňa. Teraz som už nemala na výber a musela som zísť, aj keby sa mi neviem ako nechcelo. Opatrne som zišla dolu schodmi. Aj keď som už nohu nemala v sadre, ešte stále som s ňou nemohla dokonale hýbať. Šla som pomaly, ale tie dve boli dosť trpezlivé.

Nemýlila som sa. Majiteľka toho hlasu bola skutočne nádherná. Cítila som sa pri nej škaredá, ako troll.

„Tanya, toto je Bella Swanová. Edwardova priateľka.“ Dodala s úsmevom.

Tanyii sa pri tom oslovení zvláštne zablysklo v očiach. „Teší ma, Bella.“ Stisla mi silno ruku.

„Aj mňa, Tanya.“ Usmiala som sa nesmelo.

„Prepáč, že sa pýtam. Ale zdalo sa mi, že sa voláš Ellie?“

„Nie, nie. Volá sa Bella.“ Pridala sa Alice. „Ellie bola jej sestra. Edward s ňou chodil ešte pred Bellou.“

„Trochu zamotané.“ Zasmiala sa Tanya.

„No, to hej.“ Pripustila som.

„Ale povedala si, že „bola“...“

„Áno, Ellie zomrela.“ Odpovedala Alice.

„Och, to mi je ľúto.“ Obrátila sa ku mne, ale v očiach jej žiadnu ľútosť vidieť nebolo. Niečo mi na nej nesedelo...

...

„A potom... potom prišiel... Emmett, v tej ružovej sukničke... k nám a... a povedal: „Nehovoril som, že mi ružová pristane?““ Dokončila so smiechom Tanya a my s Alice sme nemohli zastaviť náš rehot.

„A čo bolo... čo bolo potom?“ Spýtala som sa a utierala si slzy.

„No potom začal tancovať balet.“ Vyprskla. „Predstav si... predstav si Emmetta, ako robí všetky tie smiešne pohyby a vyzerá, ako cukrík. Bola to jednoznačne najvtipnejšia vec, akú som keby videla.“

Smiala som sa, zatiaľ čo Alice vyťahovala telefón a po neviem koľký krát prezvonila Edwardovi.

„Nedvíha?“

„Nie. Nechápem to, veď si nikdy nevypína mobil.“

„Možno nechce, aby ho niekto rušil.“ Skúsila Tanya.

„Možno. Sú len tu neďaleko. Asi 50 kilometrov na východ, možno by som mohla ísť po nich.“

„Ale to naozaj nie je potrebné, Alice.“ Namietala.

„Ale no tak, Tanya, keď si prišla, tak by sa snáď patrilo, aby boli doma.“

„Nuž, ako myslíš. Zvládnete to tu aj bezo mňa?“ Spýtala sa hlavne mňa.

„Jasne, Alice. Len choď kľudne po nich.“ Usmiala som sa.

„Bella má pravdu. Choď po nich. Veď o chvíľočku si tu.“ Súhlasila aj Tanya.

„Tak zatiaľ baby.“ Pozdravila Alice a už jej nebolo.

„Čo sa ti stalo s nohou, Bella?“ Spýtala sa Tanya po chvíľke ticha.

„Ako?“ Prebrala som sa zo zamyslenia.

„S nohou. Čo sa ti stalo? Všimla som si, že trošku krívaš.“

„Ach, to! Mala som ju pred pár týždňami zlomenú a ešte nie je celkom v poriadku.“

„Aha. A čo sa stalo?“

„Taká menšia nehoda. Uniesli ma upíri.“

„Čože?!“

„Hej. Tí istí, čo zabili moju sestru.“

„Nehovor...“

„Áno. Z pomsty chceli zabiť aj mňa, ale Edward im v tom zabránil.“

„Myslela som, že tvoja sestra mala nehodu...“

„Poznala si ju?“ Prekvapene som sa spýtala.

„Ani nie. Pár krát som ju videla, keď som tu bola na návšteve. Boli s Edwardom takí šťastní...“

„To určite boli.“

„A potom to tá pretrhnutá hadička všetko pokazila...“ Povedala, akoby mimochodom.

„Prosím? Ako si to myslela s tou hadičkou?“ Spýtala som sa prekvapene. Odkiaľ to mohla vedieť? Iba Charlie mal tieto pochybnosti...

Tanyiin výraz sa zmenil z prívetivého na nemilosrdný. „Tak ako si počula, Bella!“ Vypľula moje meno.

Postavila som sa: „Odkiaľ to vieš? Cullenovci to určite nikomu nepovedali...“

„Posaď sa, Bella!“ Povedala kruto. „Porozprávame sa.“

Posadila som sa, ale oproti nej. Teraz sme sa dívali priamo do očí. V jej zlatistých som videla len nenávisť a zlosť. Zdvíhal sa mi z toho žalúdok. Zrazu sa začala smiať.

„Smiem vedieť, čo je také strašne vtipné?“

„Smejem sa, že si taká hlúpa. Že oni sú takí hlúpi, že na to vôbec neprišli.“

„Priznám sa, že neviem, o čom točíš.“

„Nevieš Bella? Ty NEVIEŠ? Ha ha ha! Edward ti nerozprával, o tom, ako zabil Jamesa?“

„Rozprával, ale...“ Nedala mi dohovoriť.

„Nikdy ti neprišlo čudné, že sa tam zjavili? Práve vtedy?“

„Nie... to si bola ty!“

„Áno, ja! Ja som ich poslala a oni mali za úlohu zabiť tvoju sestru!“

„Ale nepodarilo sa im to! James bol mŕtvy a Victoria utiekla. Tvoj plán zlyhal!“

„Áno, priznávam, no bola to len taká skúška. Chcela som vedieť, či Alice niečo uvidí a či Edward bude niečo počuť. Ale nestalo sa tak. Skúška vyšla, hoci bol James mŕtvy. Ale Victoriina zlosť mi pomohla ešte viac, než som dúfala. Našla som jej nového spoločníka, s ktorým pripravili plán. A vyšlo to! Elisabeth bola mŕtva!“

„Buď ticho!“ Zakryla som si uši.

„Čo? Bellinke sa nepáči, keď tak rozprávam o jej sestričke? O tej malej cundre, ktorá ani nevedela šoférovať?“ Vysmievala sa detským hláskom.

„Prestaň! Neopováž sa...“

„ČO?! Myslíš, že na mňa budú platiť nejaké tvoje trápne vyhrážky?“

Zazerala som na ňu. „Ale prečo ona? Prečo ja?“

„Ach, hlupaňa! Ty si to nepochopila?! Prečo asi som zabila tvoju sestru a prečo chcem, aby si bola mŕtva aj ty?!“

Ako som sa na ňu pozerala a videla som tú číru dokonalosť, zrazu mi doplo: „Ty ho ľúbiš...“ Povedala som bez dychu.

Prikývla: „Nikdy som nebola potupená viac, než v deň, keď som sa dozvedela, že Edward si vybral obyčajné, škaredé ľudské dievča namiesto mňa!“

„A teraz opäť...“ Zdesene som zašepkala.

„Áno! Nedopustím, aby si ma potupila Bella!“ V momente bola pri mne a silno ma chytila za krk.

„N...nie...“ Nevládala som hovoriť.

„Ale áno. Zbohom v pekle.“ Dopovedala a zaryla mi zuby do krku.

V tom okamihu som vedela, že zomriem. Jej zubiská sa mi lačne vnárali do kože a ja som cítila, ako sa mi z tela odplavujú prúdy krvi. Moje posledné myšlienky patrili jemu. Tomu, pre ktorého zomrela moja sestra, pre ktorého zomriem aj ja. No aj tak by som to bola urobila znova. Milujem ťa Edward a navždy budem. Prosím nezabudni, že som kedysi existovala... Prosím, veľmi ťa prosím, buď šťastný! Ľúbim ťa!

8. KAPITOLA

10. KAPITOLA + EPILÓG

Autor: Tinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Prosím, skús žiť! 9. Kapitola: