Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Princezná večnosti - 5.kapitola

08.09.2009 (13:30) • siza • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2471×

5. kapitola –  Škola

Tento týždeň utiekol veľmi rýchlo a ja som sa nestačila spamätať už je tu nedeľa čo znamená že zajtra prvý krát idem do školy. Až my naskakujú zimomriavky po chrbte. Do teraz som trávila všetky dni z Jacobom a teraz s ním budem môcť bit iba cez víkend.

Nie že by som ho milovala to nie len sa my dostal pod kožu , bez jeho úsmevu a smiechu si neviem predstaviť deň. Cítila som sa s ním voľná a všetko bolo také ľahké, no zajtra budem ako vo výklade každý bude na mňa civieť, už sa neviem dočkať!

Dúfam že zajtra ráno na mňa bude čakať Angela tak ako sme sa dohodli, to je jediné pozitívum že ju poznám no ešte aj Mika, len nech ma nebude zas chcieť pozvať na rande lebo tento krát neviem akú si vymyslím výhovorku. Musím si na chystať oblečenie keď už som ta nová tak musím aspoň vyzerať dobre, inak ma Lili zabije že jej robím  v Amerike hanbu. To znamená že to čo si zajtra oblečiem musím najprv vyfotiť a poslať jej to a ona my to schváli.

Ráno prišlo na môj vkus neskutočne rýchlo. Obliekla som si biele upnuté rifle k tomu fialový sveter s hlbokým výstrihom do v a k tomu čierne sačko s fialou stuhou, obula som si čierno biele lakované lodičky s najnovšej Armaniho kolekcie. Na tvár som si zvolila jemné fialové tiene a vlasy som si vyžehlila a nechala som si ich voľne rozpustené. Keď som bola pripravená popadla som batoh a mierila som si to za mamou do kuchyne.

„ Myslela som že nestaneš, ale inak si veľmi krásna dnes určite každého ohúriš.“ „Prečo by som nestala?“ a mama ukázala na kuchynské hodiny. To už je trištvrte na osem? Moja príprava my zabrala viac než som si myslela. „Budeš raňajkovať?“ „ Dnes sa musím uspokojiť iba s tyčinkou a idem aby som to stihla“ ešte šťastie že my mama všetky potrebné papiera vybavila už minulý týždeň a nemusím ísť do prijímacej kancelárie to my ušetrí trochu času.

„Veľa šťastia v novej škole“ a zrazu na vyfotila. „ Mami čo zas to robíš veď nejdem do prvej triedy.“ „Ale ideš prvý krát do školy tu v Forks a nemám isť s tebou?“ ešte to by my chýbalo aby ma mama viedla za ručičku do školy, tak to by my potom nedali vôbec pokoj. „ Myslím že tam trafím aj sama a je už naozaj neskoro a ja nechcem meškať hneď prvý deň“ „ Dobre tak už bež , dávaj si na seba pozor a zavolaj my.“ „Nebojsa mami bude to fajn“ aspoň dúfam. Rýchlo som nasadla do môjho miláčika a mierila som si to smer škola aj keď radšej by som auto otočila a išla do La Push.

Cesta netrvala dlho za 8 minút už som vchádzala na školné parkovisko, ktoré bolo mimochodom skoro celé plné voľné miesto som mala už len vedľa veľkého džípu. Až keď som zastavila som si všimla že všetky pohľady sa stočili na mňa teda skôr na auto, ja viem asi so mala zvoliť menej nápadne auto a nie jedno z najdrahších. Môj miláčik bol najlepší na celom parkovisku, ako som si všimla boli tu samé staré šroty teda okrem červeného BMW, toho džípu a ešte strieborného volva. Počkať volva? To musí bit ten idiot z diaľnice , veď počkaj teraz si ta podám.

Posledný krát som sa nadýchla a potom som vystúpila. Všetci stále na mňa čumeli no teraz aj o tvorili aj ústa bol na nich celkom zaujímavý pohľad. Chvíľu som sa pozerala po parkovisku a potom som uvidela svoju záchranu Angela! Zakývala som jej a rýchlo za ňou išla. „Ahoj, ty si tu ale urobila rozruch  takto nečumeli ani keď sa sem prisťahovali Cullenovci.“

„Angela som rada že si ma počkala, inak neviem čo by som robila.“ „Hovormi lem Ang a to je samozrejmosť. Akú máš prvú hodinu ? Mali by sme isť lebo tí na teba len tak neprestanú civieť.“ „Teraz mám taliančinu“ musela som sa sama pre seba uškrnúť, lepší predmet my dať na prvú hodinu ani nemohli dať.

„ To je skvelé aj ja mám talinu ale moc mi nejde.“ „Myslím že ti s ňou rada pomôžem.“ „Naozaj? To budem len rada Sarah.“ „Pre priateľov som Sisi“ a usmiala som sa Ang my úsmev opätovala a spolu sme vyšli v ústrety jame levovej. Prvú hodinu som prežila bez ujmy, pán James náš učiteľ vie asi toľko s taliančiny ako Jacob tak to bude hračka mu ukázať kto je tu najlepší. Túto hodinu mám spoločnú ešte s Mikom, ktorý ma zoznámil som svojimi kamošmi Ericom a Tylerom a dohodli sme sa na spoločnom obede, na ktorý pôjdem s Ang ešte nejakou Jessikou.

Hodiny ubiehali rýchlejšie ako som si myslela mala som už matiku a chémiu ešte my zostáva biológia a dejepis ale to až po obede. „ Sisi toto je Jess“ povedala zrazu Angela a tak ma vytrhla s premýšľania.

„Hm, teším.“ Skvelá veta, bola by som zvedavá čo si o mne tak myslí. Škoda že neviem čítam myšlienky. „Sisi počula som že si prišla  z Milána a tvoj otec že je veľmi veľký obchodník.“ To bude určite najväčšia drbna na škole. „Áno je to tak. Mohli by sme už ísť, som do cela hladná.“

„Veru aj mne už vyhrávajú žaby v bruchu a už sa nezdržujme a poďme.“ Povedala Angela, ústami sa jej naznačila ďakujem určite si všimla že my je nepríjemné baviť sa o mojom otcovi teda hlavne o jeho majetku, je naozaj dobrá kamoška.

V jedálni nás čakali už chalani bol na ich zaujímavý pohľad všetci traja sa škerili a kývali nám tak sme sa za nimi vybrali.

„ Tak ako sa ti pozdávajú miestne decká?“ začal Eric. „ Celkom sa to dá len keby tak nečumeli.“ „To vieš najnovší tu boli Cullenovci a to sú tu už dva roky. Oni  totiž boli vždy tématom číslo jedna na tejto škole a teraz si im prebrala prvenstvo“ vložil sa do toho Tylor.

„Kto sú to vôbec, dnes som o nich už pár krát počula ale som ich nevidela.“ „Celá ich rodinka je poriadne divná, všetci sú adoptovaný a navzájom medzi sebou chodia teda až na Edwarda a z nikým som nebavia.“

„ Jessika prestaň ved to nie je nezákonné , tak nech spolu chodia teba do toho nič predsa nie je.“ povedala trochu naštvane Ang. „Aj tak sú divný to nemôžeš poprieť“ nezdávala sa Jessika. „ Dobre čo tak zmeniť tému.“ Mike, asi ďalší ktorému ležia Cullenovci v žalúdku. „ A už idú“ šepla my Jess a ukázala na päticu anjelov a ja som zabudla dýchať. „Blondína je Rosaly a chodí s tým svalovcom Emmetom“ ukázala na prvý pár ktorý okolo nás prešiel. „Ta malá je Alic a jej kluk je Jasper, stále sa tvári ako keby si nás chcel dať na obed, a posledný z nich je Edward ten nechodí z nikým, lebo žiadna zo školy mu nie je dosť dobrá“ skončila svoje rozprávanie Jess.

No moje oči stále skúmali toho božského anjela. Všetci z nich boli neskutočne krásny ale no bol jednoducho dokonalý, vysoký, primerane vypracovaná postava a jeho oči jednoducho...Musela som uhnúť pohľadom lebo si všimol že naňho doslova civým, ale jeho výraz bol frustrovaný ba až nenávistný. To som zvedavá čo som mu urobila, som si istá keby jeho pohľad mohol zabíjať tak už som mŕtva.

Prešli okolo nás a sadli si do rohu jedálne, už som sa neopovážila na nich teda skôr naňho pozrieť. Z premýšľania ma vytrhol až Tylor. „To oni majú tie tri autá, ktoré stoja vedľa tvojho ale na tvoje aj tak nemajú a chcela by si mi ho niekedy požičať?“

„Máš pravdu nechcela a komu patrí to volvo?“

„ Edwardovy prečo?“ „Len tak“ a pozrela som sa naňho, a vtedy sa naše pohľady stretli a ja som prižmúrila oči. Ak si myslíš že ma mňa budú  platiť tvoje triky milý Ewdarde   tak si sa prepočítal. Ty ešte uvidíš kto je  Sisi a za tú jazdu my zaplatíš.

„Sisi na čo myslíš, tak pod lebo už bude zvoniť“ súrila ma Angela a ja som sa ešte stihla na Edwarda žiarivo usmiať a ten sa na mňa pozrel ešte viac frustrovane keby to bolo možné a môj úsmev sa vdaka tomu ešte viac rozšíril. Posledné dve hodiny prebehli v klude. Profesori ma na moje šťastie nechali na pokoji a nič odo mňa nechceli. Ešte som sa rozlúčila  Jessikov s ktorou som mala poslednú hodinu a zamierila som si to k svojmu autíčku.

←→

Shrnutie

Autor: siza (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Princezná večnosti - 5.kapitola: