Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Princezná večnosti - 3.kapitola

27.08.2009 (22:30) • siza • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1453×

3. kapitola- Nový domov a Jacob

Cesta lietadlom bola dosť únavná a ja som po dvoch hodinách premýšľania o novom domove zaspala. Zobudila ma až letuška aby som sa pripútala lebo budeme pristávať. Mama na mňa čakala strede letiskovej haly musela som sa uškrnúť lebo vôbec nezmenila svoj štýl obliekania, vyzerala ako  20 ročná hipysáčka ktorá zamrzla vo svojej dobe. Keď ma zbadala roztvorila svoju náruč a ja som pustila tašky na zem a rozbehla som sa za ňou. Doslova som na ňu skočila a mama sa so mnou zatočila.

„ Sarah ani nevieš ako som šťastná že si prišla strašne si my chýbala“ povedala so slzami očiach. „ Mami aj ty si chýbala teraz bude už spolu“ to už sme plakali obidve.

„ Wow mami ty máš nové auto a ešte k tomu mercedes?“ „Musela som lebo môj chrobák už doslúžil ale teraz ho má Jacob snaží sa ho opraviť“ „Jacob?“ „ Je to chlapec z rezervácie je veľmi zlatý a je v tvojom veku podľa mňa si budete výborne rozumieť“ a významne sa na mňa pozrela. Už je to tu mama a jej dohadzovanie ona si stým nedá asi nikdy pokoj.

„ Ja s ním nebudem chodiť a nieže ta napadne nás pokúšať dať dohromady.“

„ Nechcem aby si z ním chodila“ povedala ale  potichu dodala zatiaľ, tá si nedá pokoj asi kým sa nevydám a to tak skoro určite nebude. Tašky sme dali do kufra a išli sme domov. Domov? Aspoň dúfam že tento krát nájdem skutočný domov.

Cesta trvala do cela dlho, lebo mama jazdí na môj vkus strašne pomaly, ale mi sme sa nikam neponáhľali mali sme sa o čom rozprávať a pritom sme počúvali naše obľúbené piesne a nahlas si spievali. Vlastne ja som kričala z okna a niektorý ľudia  sa za nami otáčali, asi si mysleli že som cvok ale mne to v tejto chvíli bolo úprimne jedno lebo po dlhej dobe som bola skutočne šťastná.

Keď sme minuli tabulu vitajte vo Forks  musela som sa uškrnúť počtom obyvateľov sa nevyrovnajú ani jednej štvrti v Miláne, tak to bude ešte zaujímavé. Viem si to živo predstaviť každý tu vie o každom všetko a na mňa budú ukazovať prstom  to je ta nová , už sa neviem dočkať brrr. Z premýšľania na vytrhla až mama „ Zlatko tak toto je tvoj nový domov“ a ja som zostala zarazene sedieť z otvorenými ústami dokorán. Nie žeby ma ohúril dom, bol obyčajný dvoj poschodový stredne veľký ani zďaleka sa nemôže merať s domom v Miláne ale mne vyrazilo dych to čo stálo pre ním, boli

to moji dvaja miláčikovia čierno modré Bugatti Veyron  a červená Ducati Sportclassic Sport 1000S.

„Sarah dýchaj“ „Mami... ako to...“ „ To sa poďakuj tvojmu otcovi, ja som s tým nesúhlasila sú príliš nebezpečné ešte sa ti niečo stane.“ Musím hneď zavolať Thomasovi a poďakovať sa mu lebo neviem na čom by som tu jazdila. „ Budeš tu sedieť do večere alebo si pozrieš aj dom?“

„Už idem“ ešte dnes sa musím previesť na motorke bezpodmienečne. V prízemí bola hala z ktorej sa išlo na druhé poschodie potom do cela veľká obývačka, mamina spálňa, kúpeľňa a kuchyňa v ktorej bola jedna stena cela presklená a bol odtiaľ nádherný vyhľaď na záhradu a do lesa.

„ Tak a toto poschodie je celé tvoje, máš tu spálňu, kúpeľňu a samozrejme šatník.“ Druhý šok za pol hodinu ja asi dostanem infarkt. „Mami ja nemám slov..“ a rozplakala som sa .

„ Tak to sa často nestáva aby si ti nemala čo povedať. Chcela som aby si sa tu aspoň trochu cítila ako doma.“ „ Veď ja som doma“ „Ďakujem dcérka“ povedala dojato. „ To ja ďakujem že mám tak úžastnú mamu.“Potom sme sa ešte dlhú chvíľu objímali.

„ Mala by som ti uvariť večeru a ty sa začni vybaľovať aby si zajtra toho nemala veľa lebo ta chcem zobrať do La Push.“ „ Dobre mami už sa do toho hneď pustím a ešte raz ďakujem.“ „ Nemáš za čo“ pohladila ma po tvári a z úsmevom odišla do kuchyne.

Tak najprv o mrknem spálňu, nadýchla som sa a pre isto som vykročila z pravou nohou jeden nikdy nevie. Izba bola priemerná dominovala tu biela posteľ s nebesami, v rohu pri veľkom okne bolo húpacie kreslo, písací stôl a poličky na knihy a cédečka a ešte tu boli jedny dvere to bola šatňa, dokonca tu boli už veci musela so sa zasmiať mama myslí naozaj na všetko. Dominovali tu hrubé svetre a bundy, až teraz som si vlastne uvedomila aké tu býva počasie je vlastne zázrak že neprší ale na to že sú ešte prázdniny tak je do cela zima. Z povzdychom som sa dala do vybaľovania. Večeru som absolvovala bez ujmi lebo pri varení mojej mami nikdy neviete, ešte musím zavolať Thomasovi.

„Ahoj oco ani neviem ako ti mám poďakovať za mojich miláčikov, priletela som v poriadku a zatiaľ to tu zvládam keď si vypočuješ odkaz tak my zavolaj“ už som si zvykla baviť sa z odkazovou schránkou jeho mobilu, prečo ma to po tých rokoch ešte stále prekvapuje. Nevadí už som sa tým zmierila že som uňho  na poslednom mieste, ešte napíšem ,mail Mary a ide sa spať.

Ráno ma prebudili slnečné lúče na mojej tvári, chvíľu som si myslela že som doma ale až keď som otvorila oči som zistila kde som. Bolo už pol deviatej tak som vstala lebo mama chce ísť dnes do La Push, tak som zvedavá ako to tam prežijem ale kvôli nej to budem musieť vydržať lebo jej na tom strašne záleží a ja ju nechcem sklamať. Obliekla som si čierne upnuté rifle modré tričko z dlhým rukávom a k tomu  čierne baleríny  lebo dnes bude pekné počasie  zatiaľ nie je ani jeden mrak na oblohe tak to je dobré znamenie.

„ Dobré ráno“ pozdravila som mamu keď som prišla do kuchyne. „Dobré, keď sa na raňajkuješ tak pôjdeme do rezervácie a ako sa ti vlastne prví krát spalo v novej posteli a čo sa ti snívalo?“ „ Náhodou už som sa dlho tak nevyspala a sne som asi nemala, prečo? „ Nevieš keď spíš v novej posteli a to čo sa ti tam sníva tak sa to aj splní ale už raňajkuj.“

Jedla som nutelový chlieb a pritom premýšľala a tom čo sa my snívalo, bola som v lese z jednej strany pri mne stál veľký vlk a z druhej postava zahalená v červenom plášti. Tak to mám s tých hlúpych filmov ktoré pozerám, ako by sa ten sen mohol splniť no nie?

„Sarah môžeme už vyraziť?“ „ Už idem!“ Cesta do La Push trvala asi 20 minút a ja som celú cestu pozerala cez okno a kochala som sa krajinou, ktorá je tu úchvatná samé lesy. Z mamou sme sa cestou nerozprávali nepotrebovali sme to rozumieme si aj bez slov, bola šťastná lebo si celou cestou pohmkávala nejakú pesničku je rada že ma tu má. Z premýšľania ma vytrhlo až škrípanie bŕzd a môj pohľad padol na malý červený dom  alebo skôr na kluka pred ním. Bol vysoký, snedý  na krátko ostrihaný a jeho tmavé oči ma hypnotizovali.

„ Jacob som rada že sa dnes budeš venovať mojej dcére. No tak Sarah už vylez z toho auto.“ Teraz som si uvedomila že naňho civým a sčervenala som ako paradajka.  To bude zas trapas a vystúpila som.

„Sarah teší ma“ „ No konečne ta spoznávam už som sa ta nevedel dočkať toľko som o tebe počul.“ Premeral si na pohľadom od hlavy až k päte, jeho úsmev sa ešte viac roztiahol a ja som ešte viac s červenala. „Mimochodom som Jacob Black“ a podal my ruku jeho stisk bol silný ale aj veľmi horúci.

←→

Autor: siza (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Princezná večnosti - 3.kapitola: