Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Princezná večnosti - 1.kapitola

Plakát1


Princezná večnosti - 1.kapitolaToto je moja prvá poviedka ktorú som sa rozhodla sem zverejniť. Je to samozrejme o Edwardovy no nečakajte Bellu ale zato upírov a vlkolakov si užijete až priveľa. Toto je iba taký mini úvod ale chcela by som vás poprosiť či to má cenu vôbec sem dávat :-(

 

Asi by som sa vám mala najskôr predstaviť som Sarah Alessandra Enrica Parker ale všetci my hovoria Sisi a  som  talianka  ale teraz žijem  s mojou mamou v  Forks  na konci Ameriky. Asi ste zvedavý ako som sa sem dostala , ak vydržíte tak vám vyrozprávam môj  príbeh ale to bude iba začiatok lebo  cesta k večnosti je strastiplná a dlhá ale ja ju raz dosiahnem.

1.kapitola- Rozhovor

Ráno ma prebudili teplé slnečné lúče , ktoré my dopadali na tvár  a vtedy  som si myslela  že môj  doteraz bezstarostný  a ľahký život  nemôže nič  prekaziť, ale to som si do tejto chvíle naozaj iba myslela.Za chvíľu prišla za mnou moja pestúnka Mary  a priniesla my moje obľúbené raňajky karamelové latté , presne tak kávu ak ste si to ešte neuvedomili som Talianka teda iba z  spolovice ale to nevadí a práve taliani raňajkujú   iba kávu . Mary je 65 ročná pani je to také moje skoro bezzubé slniečko ale ja ju ľúbim je ako moja druhá mama , nepoviem že babka lebo podľa nej je ešte na vnúčatá príliš mladá.
„ Buon giorno filia“

„ Buon  giorno madre“

„ Mala by si sa dnes poponáhľať  lebo za hodinu je tu Pablo a zoberie  ta za tvojím Papa“, tak to bude niečo vážne keď príde po mňa Pablo , on je totiž Thomasov teda otcov tajomník veď uvidím čo zas Papa vymyslel brrr.

„Daj my pol hodinu a som dole, dobre Mary? “ tá si len niečo zašomrala  popod fúzy a odišla, dúfam že keď budem v jej veku nebudem  sa aj rozprávať sama so sebou. S povzdychom som vstala, vôbec sa my nechcelo opustiť moju teplú posteľ zo zlatými nebesami, život je naozaj krutý. Keď som vykonala svoj ranný rituál z hrôzou som zistila že už je pol  jedenástej čo znamená že Pablo na mňa čaká už polhodiny. To za si vypočujem od Mary prednášky  že toto si debutantky nemôžu dovoľovať. Tak som ešte zobrala svojho armaniho ( aby ste vedeli som závislá ale neľakajte sa iba na kabelkách a...) a rýchlo ale z najväčšou opatrnosťou zbehla schody dole do haly lebo s mojou rovnováhou človek nikdy nevie.

„Ahoj Paby dúfam že na mňa dlho nečakáš? “

„ Čau Sisi no konečne už som si myslel že tu zapustím korene ale teraz pod lebo keď ta uvidí Mary tak ti dá ešte hodinovú prednášku“ a kašľom za snažil prekryť smiech

„ Neviem čo je na tom také smiešne , nezabúdaj že ona si zgustne aj na tebe dúfam že máš rýchle auto lebo tá je schopná nás naj naháňať  po autostráde na bicykli “ obi dvaja sme sa začali smiať ale radšej sme už vyšli na parkovisko jeden nikdy nevie.

„Pekné auto , ďalšie do tvojej zbierky? “

„ Veď na poznáš a to je  najnovší model alfi romeo spider čo nepáči sa ti? “  iba som mu prikývla ale na môjho miláčika nemá  a potom sme nasadali a mierili sme si to priamo do centra Milána. Cesta netrvala príliš dlho veď z Pablovov šialenou jazdou sme tam boli za necelú hodinu, stále sa čudujem že sa ešte nezabil. Zaparkovali sme v podzemných garážach a ja som išla súkromným výťahom na svoju popravu. V hale sedela  Thomasova najnovšia sekretárka blondína z dokonalým telom ale mne pripadala ako vyziabnutá metla. Z dokonalou aroganciou som ju prešla, veď si nepokazím svoju tak ťažko nadobudnutú povesť   snobského rozmaznaného dieťaťa a vošla som do jeho pracovne ktorá bola ako malá letisková hala, totižto môj otec je finančník a vlastní aj zo pár hotelových komplexov po svete.

„ Prepáč že idem neskoro ale ešte som musela niečo zariadiť “ radšej by som počúvala Maryne rady  ako tu stáť.

„ To nevadí beruško aj tak som len teraz prišiel z porady“ breruško? Tak to bude veľmi ale veľmi vážne tak mi naposledy povedal keď sa rozvádzal z mamou. Nádych... výdych...

„ Počúvam o čom potrebuješ hovoriť? “

„ Ako vidím ideš hneď k veci si presne ako tvoja mama a vlastne o nej som sa chcel s tebou porozprávať . “

„Hm “  zmohla som sa iba na úbohé hm  čo je to so mnou ? a už viem mamu  som naposledy videla na svoje pätnáste narodeniny teda pred vyše dvoma rokmi.

„ Tak teda dobre včera som s ňou telefonoval  a na niečom sme sa spolu dohodli ale ti s tým musíš samozrejme súhlasiť “

„ Počúvam ocko “  ja začínam mat naozaj strach

„ Tvoja mama je teraz v Amerike presnejšie vo Forks a bude tam pracovať na projekte s miestnym domorodým kmeňom v La Push a chcela aby si sa za ňou presťahovala aspoň na par mesiacov. “

„ Čože to nemyslíš vážne ja mam ísť do nejakého zapadákova na konci sveta? “  tuším dostanem infarkt
„Prosím ta nerozčuľuj sa Vivien je tvoja mama a dobre vieš ako dlho ta už nevidela“

„Ja som jej v tom predsa nebránila aby ma videla!!  “

„ Nekrič a hlavne sa upokoj dobre vieš že tvoja mama bola posledné dva roky v Peru a tam pracovala s domorodými  kmeňmi a osobne si nemyslím že tam by si išla ale rozhodni sa. Dobre vieš že ja ta podporím vo všetkom. “

Ja mám ísť do mesta ktoré neviem keď vôbec je a osobne pochybujem či vôbec je na mape ? komu som čo spravila ?

„ Sarah tak ako si sa rozhodla?“

„ hm“ geniálna odpoveď a začala som premýšľať čo mu odpoviem čo vlastne chcem

„ Sarah ovdovieš my?“  z jeho hlasu bolo počuť že je netrpezlivý ale že sa hlavne bojí mojej odpovede.

„ Ja...pôjdem do Forks“ neverím vlastným ušiam čo som to len povedala za hovadinu? Ale predsa je to moja mama a musím priznať že my dosť chýba, z mojich myšlienok ma vytrhol Thomas na ktorého som aj zabudla.

„ Si presvedčená že toto práve chceš? Dobre vieš že kludne môžeš zostať  v Miláne a nikto ti to nebude vyčítať nechcem aby si si myslela že to musíš spraviť to nie je tvoja..“

„Ocko ja viem že to nemusím spraviť ale ja to chcem spraviť je to moja mama a budem s ňou .“

„ Dobre ako myslíš zajtra začneme vybavovať  potrebné doklady pre tvoj odchod“ povedal to zo zlomeným hlasom hádam mu budem chýbať? Veď aj on my bude chýbať.

Moje pocity z tohto rozhodnutia boli zmiešané cítila som strach ale aj ma tam niečo ťahalo. To niečo zmení môj život no hlavne večnosť o ktorej som nemala ani potuchy. Rozlúčili sme sa spolu ja som išla za Pablom, pôjdem sa trochu rozptýliť takže sa ide na nákupy !!!

Takže čo na to hovoríte ? poprosím komentíky teda ak to vôbec niekto číta



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Princezná večnosti - 1.kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!