Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Premena - 1. kapitola

10.10.2009 (16:45) • LuluxD • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1290×

1. kapitola

Ahoj, volám sa Bella.

Aby ste boli v obraze:

Takže všetko sa to začalo keď som mal isť ku Volturiovcom. Oni sa nevedia uspokojiť  stý, že ich špech  už niesom. Snažia sa ma presvedčiť aby som bol ich špeh naspäť, a preto ma každý rok najdu aj keď som úuplne zašity v nejakej jaskyni, ale ten Demetri ma vždy najde. Ako každý rok mojej existencie. Oh, zabudol som sa predstaviť volám sa Jony Castle. Som upír, žiadne prekvapenie ale mám schopnosť viem čítať myšlienky. Na to že viem čítať myšlienky som prišiel teraz nedávno, čiže mi to ešte dobre nejde som asi na takej úrovni čítani myšlienok ako Aro lenže ja sa nemusím niekoho dotknúť, stačí keď sa na dotyčného pozriem. A som vegetarian.

Súčastnosť:

Bože zasa som tu pred tou prekliatou Volterou a snažím sa utiecť. Všade kde sa pozriem vidím čierne plašte.

Ale nepodari sa mi to pokiaľ budu okolo mňa tridsiati upíry so schopnostiami  o akých sa mi len môže snívať.  Nechapem prečo sa musia tridsiati upíry  z Voltery stretnuť a isť nájsť jedneho upíra teda mňa.

Keby len Demetri ale aj Alec a Jane  a zobrali zo sebou aj zopar upírou z tej ich gardy. A to ich postavenie je take, že ani utiecť sa mi nepodari ako po iné roky. Hmmm skusím im poprezerať tie ich hlavy duté volturieovské.

Pozrel som sa na pravo. Ten napravo hneď čo bol, najbližšie ku mne vedel transportovať sa. Potom ten vedľa neho,  vedel rýchlo behať a vedľa neho znehybnieť človeka pohľadom. Preboha, sú tu len traja proti ktorým nemam šancu. Nevadí. Pozrel som sa pred seba, už sme boli v hrade čiže ešte desať minút a sme pri tych storočných kameňou. Teraz alebo nikdy. Vzpriamil som sa a tým som zastavil  celú skupinu. Tí čo boli ku  mne najbližšie sa postavily do bojovných pozic.

,,Ale,ale Jony"povedala Jane  tym svojím milým sarkastickým hláskom. Zo mňa automaticky vyšlo zavrčanie  a skočil som na prveho upíra ktory skočil na mňa. Vďakatomu že viem čítať myšlienky som zistil že nie je nebezbečny tak som ho rýchlo roztrhal to isté som urobil aj s dalšími piatimi ale ten dalši ma zarazil jeho myšlienky boli, boli proste iné Nemyslel na strategiu ale na krásne dievča s dlhými nohami a srdcovitou tvarou. Zrazu som pocitil bolesť, na hrudi a niečo ma oslepilo a upadol  som do nemoty.

Bol som niekde v tme, nič som nevidel aj ked mam upírske oči bol som ako slepy nič nevidím ani necitím. Chcel som kričat ale nevidal som ani hlásku. Bože som ako človek slaby a poloslepy. Zrazu niekto alebo niečo so mnou zatriaslo.

To niečo mi pomohlo ku mojim upírskym zmyslom. A začal som vnímať. Nadýchol som sa ale neotvoril som oči zacitil som upírou. Hneď som zpozornel a prudko som sa postavil do bojovne pozice. Poobzeral som sa okolo a zbadal som tri trony! Super som u Volturiovcou. Cítil som na sebe cudzí pohľad. Poobzeral som sa lepšie. Všetci na mňa čumeli. Nedalo sa to vydržať.

,,Hej"skrikol som.

,,Jony citíš sa dobre?" Počkaj Ara zaujíma ako sa cítim? Svet sa zblaznil!

,,Prečo by som sa nemal cítiť dobre?" opytal som sa sice mi nie je najlepšie  ale mňa nedostanu len tak!

,, Jony toto je DR. Carlisle Cullen" ukazal Aro na chlapka s blond vlasmi učesanými dozadu a vyzeral tak na tridsať. ,,A? "

,,Milý  Jony" začal Aro tým svojim milým hlasom.

,,Máš na výber dve možnosti." povedal Aro.

,, Prvá možnosť je že ostaneš tu s nami a pridáš sa do mojej gardy alebo pôjdeš s Carlislom, ja osobne  sa prikláňam k tej  prvej variante.

Nemusel som dvakrát rozmýšlať. ,,Pôjdem s Carlislom" vyhrklo zo mňa.

,,Dobre Carlisle ujednáno dúfam že sa ešte niekedy stretneme priateľ môj zatiaľ dovidenia Jony." povedal Aro a už nás Jane a Alec vyprevádzaly zo siene s tronami. Keď sme išly ku dvojkrídlovým dverám, zbadal som že Alec na mňa pozera. Keby len sa pozeral nenávistne, ale on mal pohľad typu" čo robíš dnes večer" teraz by som radšej bral ten nenávistny pohľad, radšej som sa pozrel na Jane. Tá namňa pozerala nenavístne. Nikdy by som si nemyslel že, ma tie jej smiešne nenavístne pohľady potešia. Potom som sa úpozrel na Carlisle ten sa pozeral rovno pred seba.

Keď sme už boli aj za  hradbami čo má dosť prekvapilo, že nás odprevadily až za hradby, vätšinou  keď idú niekoho vyprevadiť tak len von z hradu nie za hradby určite majú niečo za lubom. ,,Na" povedala Jane už išla preč a za sebou ťahala za golier svojho brata säť do hradu. ,,Jony " začal opatrne Carlisle a ja som sa naň ho otočil, nemohol som prestať pozerať na Jane ako ťahá Aleca.

,,Jony mohol by sisa pozrieť na svoj odraz? napr. na aute." povedal Carlisle a ja som ho radšej posúchol. Nepoznám toho upíra, a tak som vydal na ku prvému autu čo bolo najbližšie ku mne. Keď som sa pozrel na svoj odraz čakal som svoju tvár, ale čakalo ma prekvapenie. Miesto mužských črt som mal ženské. Srdcovitá tvár, bledá pokožka, dolná pera bola vätšia ako tá horná, zlaté kukadlá a hnede vlasy s červeným nádychom po pás. Preboha, pomyslel som si čo sa to so mno stalo?!

,,Ty doktor!" zahulakal(a) som na doktora, až som sa zarazil nad tým aký mám hlas, taky ako zvonkohra to mi bolo jasné  ale že bol prehnane dievčenský. Doktor sa na mňa spýtavo pozrel.

,,Čo sa to so mnou stalo? pokiaľ si pamätám tak som bol chalan a nie dievča!" pomaly som začal hysterčiť. Vidím že dievčenské hormony aj keď som upír, tak nejaké tie hormony sú stale vo vývojovej fáze ale pozastavenej kvôly tomu že som upír. Ďalej som sa pozeral(a) na svoje telo, tvár....

,,No keď si sa snažil utiecť tak ťa jeden z upírou premenil na dievča" povedal uplne v pohode ako keby sme sa bavily kto vypije gryzliho.

,,A aby som nezabudol tak toho upíra zabily, že si mal u nich niejaký dlh a takto ho budeš splácať preto ti dali na výber" povedal Carlisle a ja som mal sto chuti niekoho zabiť.

,,To akože navždy budem ženská čo behá po obchodoch?"spýtal som  sa pomaly sa mi zakrádala hystéria.

,,Trochu sa ukľudní není to tak zle ako to vyzerá"

,,Neni to tak zle ako to vyzera? skús sa ty vcítiť do mojej koži sto rokou som šesťnásťročný chalan a teraz som baba" ale musím uznať že vyzerám k nakusnutiu. Vôbec som sa nečudoval Alecovi keď na mňa celý čas pozeral zo zaujmom.

,,Čo na seba hovoríš?" evidentne chcel odbočiť od témy. Spytal sa ma Carlisle a zo zaujmom má pozoroval ako sa sledujem v odreze auta. Keď som sa naň ho otočil že sa mu pokusím prečítať myšlienky, tak som nič nepočul. Super je zo mňa žena s tým by som sa ešte zmieril ale stým že neviem čítať myšlienky, tak na to asi nie.

,,Najradšej by som sa  pozval na rande ale škoda že take dievča nikdy nestretnem" povedal som na rovinu veď prečo by som mu mal klamať? Carlisle sa len pousmial.

,, Chceš ostať so mnou?" spytal sa ma Carlisle. Ten chlap asi rád odbočí od témy keď ju vkuse mení, alebo som ja ten nevnímavý. Nemám na výber, kde by som išiel? Nikde. Určite by som sa len túlal len tak po svete, predtým som mal zámienku sa túlať ale teraz už nie Voturiovcom som dlh splatil. Len som kývol hlavou na súhlas a Carlisle sa znovu pousmial.

,,Tak dobre budeš sa volať Isabella Maria Swan Cullen" povedal moje " nové" meno. V živote som nepočul dlhšie meno ako práve toto.

,, Isabella Maria to sa ešte dá zapamätať ale Swan Coll.. čo?" Carlisle sa znovu len pousmial.

,,Isabella Maria Swan Cullen" na posledne dve priezviská dal jasný dôraz ako sa to vyslovuje.

,, Pokusím sa to nejako zapamätať" povedala som pravdu veď to dlhé meno si hneď, nebudem vedieť zapamätať pokiaľ mám mozog chalana. Ako chalan som mal pamäť ako lievik aj napriek tomu že som upír. To jediné mi ostalo z ľudského života.

,, Len nechapem prečo práve Isabella" začala som trochu protestovať.

,, Lebo má dnes meniny" povedal Carlisle.

,,Aha. Čiže keby dnes mal meniny Štvrtok  volala by som sa Štvrtok?" túto poznamku som si jednoducho nemohla odpustiť.

,,Budeš sa volať Isabella nemienim s tebou sa o tom viacej baviť Bella. Koniec diskusie" povedal Carlisle tak príkro že to nemalo cenu odporovať mu.

Môžme vyraziť?" spytal sa ma Carlisle a ja som len kývol hlavou na súhlas a rozbehli sme sa.

Cestou ako sme behali mi Carlisle veľa hovoril o jeho rodine. Býva na Olipnskom poostrove v meste Forks. Keď som sa ho spytal prečo práve tam tak odpovedal že tam skoro v kuse prší. Čo je veľké plus, lebo je menej pravdebodobné že nás odhalia, že sme iný a môžme v pohode chodiť von. Celá jeho rodina sú vegetariani-pijú zvieraciu krv ako ja. Potom mi hovoril že má ženu Esme. A štyri adoptovane deti. Volajú sa: Emmet, Jasper, Edward, Alice a Rosalie, Keď som sa ho spytal na to ako to že má deti tak sa začal smiať. Vysvetlil mi to tak že, to sú -násťročný upíry ktorých on premenil. skoro všetke jeho deti majú okolo sedemnásť až devätnásť. Prvý koho premenil bol Edward, potom Carlislová žena, ďalej Rosalie ktorú premenil ako družku pre Edwarda, ale Edward sa do nej nezamiloval. Rosalie nekôr našla Emmeta v lese ako ho chcel napadnúť medveť. Ona ho zachranila a doniesla ho ku Carlislovy aby ho premenil. A Alice a Jasper sa k ním sami pridali. Ďalej mi povedal že v jeho rodine má aj upírou so schopnostiami. Edward vie čítať myšlienky, Alice vidí do budúcnosti a Jasper vie ovladaťa cítiť emocie. No ale najviac ma upozorňoval na Edward že nemám myslieť na blbosti. A potom ma ešte upozornil na Alice aby som nespomínala nákupy. Že je hotový maniak na nákupy.

Ako som zistil z Carllislového vyprávania tak jeho deti sú popárované. Alice-Jasper, Emmet-Rosalie, Carllisle-Esme. Jediný kto nemá partnera je Edward.

Ako chlapec som s ním súcitil tiež som nikdý nenašiel tú "pravú". Ale ako dievča mi to bolo uprímne jedno či niekoho má. Ja som rad(a) že môžem byť a bývať s Carlislovou rodinou. A čo mi hovoril o tom, čo niekedy napadne Emmeta tak je u nich sranda. Cesta ku Olipinskemu polostrovu prebehla rýchlo.

Keď sme boli asi dvadsaťpäť a pol kilometra od nášho cieľa tak sme zastavily.

,,Bella na toto je provizorné oblečenie od Volturiovcou kým si nepôjdeš nejaké kúpiť" povedal Carlisle a hodil mi ten balíček, čo mi dala Jane pri hradbách volturiovského zámku.

,,Ehm dík. A Carlisle nemohol by si ísť neikde kde ma neuvidíš?" spytal som sa a Carlisle sa zahanbujúco na mňa pozrel a niečo nezrorumitelné uplne potichu zamrmlal, a zmizol niekde v lese.

Podišla som ku najblišiemu stromu  a tam som zo zeba zvliekla svršky oblečenie čo som mala ešte ako chlapec. Keby som bola človek určite by som sa červenala. Hanbila som sa čo i len pozrieť na odraz v jazere ktoré bolo na dosah ruky. Rozbalila som  ten balíček a vitiahla som, nejake čierne extra úzke čierne legíny spodné pradlo a nejake tmavomodre šaty.

Keď som to na seba navliekla a pozrela na svoj odraz do vody. Zarazila som sa. Dlhé nohy ktoré vykukovaly spod tmavomodrého trička, dlhé červenkasté vlasy po pás a obdarená... (veď viete čo mysím)  Tričko s výstrihom do V ktoré končilo tesne pod zadkom a čierne legíny sa mi veľmi nepozdávali.Ale keby som bol vo svojom pôvodnom stave(teda chlapec) vidieť to na inej babe tak schoťou a slinou(jedom) by som  otočil. Ale vidieť to na sebe bolo zvláštne. To triko alebo šaty neviem čo to je, je to kratšie ako šaty ale dlhšie ako tričko čiže mi to konči tesne pod zadkom. Nechapem prečo niečo také vymyslia. A pod tričkom som mala tie čierne elasťky alebo ako sa to volá legíny. To tiež nepochopím. A dosť! Okrikla som sa v hlave. Nesmiem na také blbosti myslieť lebo aj zabudnem ako sa volám. Radšej zavolám Carllisla.

,,Carllisleee!!" zvrieskla som a Carlisle  hneď bol pri mne.

,,Vidím že už si prezlečená tak môžme pokračovať v ceste do Forksu. Forks je od nás necelých dvadsťpäť kilometrou Bella, tak to nie je veľa" povedal a ja som mu musela dať za pravdu. A tak sme teda rozbehly. Cesta do Forks trvala necelých pätnásť minút. Keď som už zbadala risi domu ktoré mi Carlisle opisoval tak sa s nimi zhodovaly.

,,Waw" vypadllo zo mňa a podišla som k domu bližšie. Bol celý biely s červenou strechou. Pôsobil  elegane.

Carlisle podišie ku mne a chytil ma za ruku a ťahal až ku vchodovým dverám. Zalovil vo vrecku a vytiahol kľúče a otvoril dvere.

Vošla som pomaly dnu. A ocitla som sa v zajatí piatich zlatých párou očí. Bolo mi to trochu trápne, a tak som radšej prehovorila.

,,Ahoj, volám sa Bella"

Pačilo sa?

Autor: LuluxD, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Premena - 1. kapitola: