Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pred koncom je začiatok (prológ)

02.01.2015 (15:15) • Liss • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1769×

(malý opis hlavnej postavy) 
Meno: Katherine Elissabeth Leisshalová 
Vek: sedemnásť
Výzor: dlhé sýtočervené vlasy po pás, jemne kučeravé, oči dofialova, vysoká asi stošesťdesiatosem centimetrov, stredne štíhla postava
Rodina: matka - Renáta Leisshalová, otec - Charles Leisshal 
Bydlisko: Nanaimo, nové La Push
 
Prológ 
 
Vyprskla som čaj po stole.
„No tak, Kat.″
„Mali sme sa sťahovať až keď zmaturujem. Tak prečo sa sťahujeme už zajtra?″
Vtedy mi to došlo, my sme mali zbalené už skôr. Mama balila už niekoľko dní a ja som to ignorovala. Bože, ja som hlúpa! Nič som si nevšimla!
„Mrzí ma to, zlato, ja viem, že si tu chcela zmaturovať, ale otca už prijali a dom sme museli kúpiť už teraz, inak by ho ponúkli inému kupcovi,″ snažila sa ma mama uchlácholiť, no veľmi sa jej to nedarilo. No nič, na dnes mám dosť.
„Mami, ja si idem ľahnúť. Kedy zajtra vyrážame?″
„O pol desiatej.″
„Okej. Dobrú noc, mami, tati.″
„Dobrú, zlato,″ ozvali sa rodičia unisono.
Vybrala som sa do izby. Po ceste som chytila môjho kocúra Moona a šup do postele. V posteli som sa ako vždy schúlila nabok a k nemu sa schúlil Moon. (Moon je čierny s malými fliačikmi pripomínajúcimi hviezdy, preto to meno.)

(Deň D)
Ráno som sa zobudila a po zbežnom skontrolovaní telefónu som zistila, že je deväť hodín, čiže za pol hodinu odchádzame. 
Ale aspoň som sa trochu vyspala. Vyliezla som z postele a išla rovno do kúpeľne, kde som sa umyla a obliekla, a tak som zišla do kuchyne na raňajky. Mama nám oznámila plán na cestu.  
„Tak, vyrážame len čo si Kat dobalí tašku, ktorá ide do auta. Cesta bude trvať asi štyri a pol hodiny. Jedlo máte v tej oranžovej nádobke a fľašu v druhej taške,″ oznámila nám mama.

Ja som si utekala rýchlo zbaliť tašku do auta a rovnako aj Moona. Keď to bolo hotové, odpojila som mobil z nabíjačky, zišla dole a nastúpila do auta. Po chvíli nastúpili aj rodičia a mohlo sa vyraziť. Ja som si zapla mp3 a započúvala sa. Po chvíli som zaspala.
Keď som sa zobudila, bola som v bielej miestnosti, na nohách mi ležal Moon a pri mne sedel muž. 
„Konečne si sa zobudila. Už si tu dva dni,″ ozval sa doktor.
„Kde to som? Prečo som tu? Kde sú moji rodičia?″ vychrlila som rýchlosťou blesku, ale neušlo mi, že pri slove rodičia mužov výraz trochu zosmutnel.
„Teraz si v nemocnici vo Forks. Som doktor Carlisle Cullen. Keď ste sem cestovali, narazil do vás nákladiak a jediný, kto prežil, si ty a tvoj kocúr. Je mi to ľúto.″
„Moji rodičia sú mŕtvi? A kam teraz pôjdem? Čo bude so mnou?″ spýtala som sa už skoro hystericky a s každou otázkou mi stúpal hlas, až som si uvedomila, že naňho kričím. 
„Keďže si bola mimo dva dni, stihlo sa to rozkríknuť a ujala sa ťa rodina Clearwaterovcov.″
„Aha... Kedy budem môcť isť k ním?″
„No, keď sa oblečieš, budeš môcť ísť.″
„To je super,″ povedala som so značnou dávkou pesimizmu.
„A ešte ti mám odkázať, že na teba čakajú v čakárni.″ Potom doktor odišiel a ja som sa mohla v pokoji prezliecť. Keď som bola hotová, zobrala som na ruky Moona a chytila som svoju tašku s vecami, ktorú som našla vedľa postele a vyšla do čakárne. Nachádzali sa tam traja ľudia. Sedela tam asi ich mama s kratšími čiernymi vlasmi a s milým materským úsmevom, pri ktorom mi bolo do plaču, pretože mi došlo, že úsmev mojej mamy už neuvidím. No nechcela som pred nimi plakať a tak som prešla očami po ďalšom členovi rodiny. Vedľa nej som uvidela sedieť krásnu mladú ženu, tiež s krátkymi vlasmi a rysmi po mame. A vedľa nej sedel ten najkrajší chlapec, akého som kedy videla. Bol zhruba v mojom veku. Ich matka sa postavila a predstavila sa. 
„Ahoj, ja som Sue Clearwaterová. Pokojne mi tykaj. Toto je Leah a  Seth,″ predstavila tých dvoch. Tak Seth, to je pekné meno.
 
SETH
Čakali sme na ňu v čakárni. Mama sa o nej dopočula od Charlieho Swana, miestneho šerifa. Okamžite sa ponúkla, že môže zostať u nás. Už sme počuli, že ide. Keď som ju uvidel, akoby ma už nedržala zemská príťažlivosť. Došlo mi, že som sa k nej pripútal. Bol to úžasný pocit a ona bola prekrásna. Ryšavé, takmer červené, jemne kučeravé vlasy jej siahali až po pás. Bola priemerne vysoká a štíhla. No najviac ma na nej upútali oči - boli fialové. Taká farba by sa normálne k ničomu nehodila, ale k nej patrila, to som vedel naisto.
Po tomto nás mama predstavila. Išli sme k nám domov. Len čo sme nastúpili do auta, na kolená si mi ľahol jej kocúr. Cesta do La Push trvala len pár minút. Keď sme dorazili k nám, v kríkoch som si všimol niečo veľké. Po chvíľke som spoznal Sama, nášho alfu. Hlavou mi kývol, aby som ho nasledoval. V lese, asi tak päťdesiat metrov od nášho domu, zastal a premenil sa. 
„Kto je to dievča?″ 
„Katherine Leisshalová, ona jediná prežila tú nehodu pri hranici. Sam, môžem jej o nás povedať?″
„Nie! Zbláznil si sa?″
„Nie, ale pripútal som sa k nej,″ povedal som ticho. 
„No, v tom prípade je na tebe, či jej to povieš, alebo nie. Rozhodni sa.″ S týmito slovami sa opäť premenil a rýchlymi skokmi mi zmizol z dohľadu.

Ja viem, že vám to večne prosenie o komenty asi lezie na nervy,, ale mne by stačilo aspoň pár na niektoré, aby som vedela, či má zmysel pokračovať alebo či mám niečo zmeniť, či je to vôbec dobrý nápad atď. Keby mal niekto záujem mi nejako pomôcť, môj email je: kaja.kozinkova@gmail.com

Vaša Liss

Autor: Liss, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pred koncom je začiatok (prológ):