Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pravidla neexistujú! - 2. kapitola

01.02.2010 (21:45) • LadyMacik • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 662×

Pohľad Bella:

"Som taká rada, že ste prišli! Prepáčte, že som sa vám nevenovala." Usmiala som sa na Jessicu a Angelu. Sedeli u mňa doma na koberci v pyžamách a vyberali film. Mali u mňa prespať a to bez filmov nejde. Robíme to tak už odmalička. Aj keď teraz trochu menej často.

"Alice ti dala kopačky?" spýtala sa ma ostro Jess.

"Prestaň! Ty si tiež stále s Taylerom." Štuchla do nej Angela.

Angela je moja najlepšia kamoška od troch rokoch. Býva hneď vedľa mňa. Vždy, keď som mala nejaký problém, zavolala som jej alebo som ku nej šla. Vždy ma prijala a nikdy neodsudzovala za to, aká viem byť niekedy poriadna mrcha.

"Ešte raz sa vám ospravedlňujem a Jess asi máš pravdu. Budeme sa viacej stretávať." Usmiala som sa na nich.

Náš vzťah s Jessicou je trochu komplikovanejší. Nie sme najlepšie kamošky, ale každý vie, že patríme k sebe. Od prvého dňa v škole sme spolu chodili a tak sme sa stali neporaziteľními. Vtedy to bolo niečo ako s Angelou. Kamarátky na život a na smrť. Ale časom sa to zmenilo. Začala som byť tá najpopulárnejšia na škole a Jess mi to dodnes závidí. Vždy sa ma snaží v niečom predbehnúť, aby bola lepšia. Ja na jej mieste by som robila to isté. Sme rovnaká povaha - máme neovládateľné nutkanie byť stredobodom pozornosti, nech to je kdekoľvek - a preto je to ťažšie. Angela nás dala do kopy a stále drží. Keby nebolo jej, s Jess sa už roky nerozpravám.

"Tak čo? Už viete koho pozvete na ples?" spýtala sa nás natešene Angela. Keď pozrela na nás ihneď pochopila, že mi sa na to netešíme, tak ako ona."Ale no ták. Je to dámska volenka, tak to môžete skúsiť na hocikoho. Ja napríklad idem s Ericom. Dneska som ho pozvala." Priznala sa nám hrdo.

"To je úžasné!" vykríkla som a objala ju. "Koho pozveš ty Jess?" spýtala som sa jej. Jess sa zastavila pri vyberaní filmov a neisto na mňa pozrela.

"Ešte neviem, čo ty?"

"Ja? Ja pozvem asi... Mika?" znelo to skôr ako otázka. Netušila som, či by som mnou išiel. S ním som nikdy oficiálne nechodila, ale vždy po mne "tajne" túžil. "Ale neviem, či so mnou pôjde." Doložila som.

"Pôjde. Dneska som ho pozvala a povedal mi, že čaká na teba." Jess trochu posmutnela. Nechcela som jej kaziť vzťah medzi ňou a Mikom, ale ten už pokazény bol.

"Takže máš niekoho iného?" spýtala sa jej Angela.

"Ja... zajtra chcem pozvať Edwarda."

"Edwarda?" vyprskla som všade vodu, ktorú som práve pila.

"Áno, je niečo na tom zlé? Však si povedala, že chceš ísť s Mikom. Takže Edwarda nechceš pozvať."

"Ja by som Edwarda nepozvala nikdy. Ani v tej najhoršej nočnej more!" vykríkla som.

"Mne sa zdalo, že ho máš rada. Veď vieš, čo si spravila včera v škole." Povedala mi Jess a netrpezlivo čakala na odpoveď.

To, čo som spravila v škole bola moja osudová chyba. Teraz si každý v škole myslí, že mám s pánom Dokonalým, nejaký románik. Lenže ja s ním nemám nič spoločné.

Potom, ako mi dokonale vynadal na chodbe, neovládla som sa a skočila som na neho. On ma len ochotne zhodil na zem. Vďaka Bohu, že som mala jeden z lepších dní a nespadla som na zem. K tomu prišla ďalšia hádka a od toho dňa sa na seba ani nepozrieme.
Po pravde... Je to omnoho lepšie. Nikdy som sa necítila taká šťastná, ako posledný deň.

"Radšej mi to ani nepripomínaj! Jasné, že ho nechcem! Kto by len chcel pána Dokonalého?!" Bola to skôr rečnícka otázka, ale dobre som videla tie pohľady Angely a Jess. Obidve ho chceli. Vlastne, kto ho nechcel? No... určite ja.

"Takže, čo je za problém?" spýtala sa ma.

"No ja nič, ale Edward tvoje pozvanie asi nepríjme."

"A to vieš skadiaľ?"urazene vyhŕkla Jess.

"Nič som nepovedala..." Zdvihla som obidve ruky hore. Angela sa z toho začala smiať a po chvíľke sme sa ku nej pridali všetky. Dnes to bude nezabudnuteľná noc...

Pohľad Edward:

U nás doma sa viedla veľmi dôležitá debata. Téma: Bella. Nechcel som tam ísť, nechcel som sa zase s každým hádať, ale Rose ma potrebovala. Sama by to nikdy nezvládla.

Neochotne som zišiel dole schodmi, kde už na mňa čakali ostatní.

"Ja neverím! Ona tu nie je!" vykríkol som. Alice na mňa nepekne zagánila.

"Veľmi pekne si začal Edward. Prečo nechcete, aby o nás vedela? Nič  na nej nie je zlé."

"Alice na NEJ je zlé všetko." Prehodila Rose.

"Rose zlatko, ty si jej nedala ani šancu."Emmett sa na ňu veľavýznamne pozrel.

"Emmett, ty si iba myslíš, že som jej nedala šancu! Dala som jej ju v prvý deň, v prvý týždeň a dokonca aj v prvý mesiac! Premrhala to. Už sa to nespraví!"Povedala mu Rose a Emm skonil dole hlavu. Medzi nimi to nepekne škrípe, odkedy sme spoznali Bellu.

"Edward a ty si jej dal šancu?" spýtala sa ma Esme.

"Esme... ja som jej ju dal. Ale skončilo to tak, že som jej skoro odtrhol hlavu. Už to viac neznesiem."

"Ale Bella je vynikajúci človek!" vykríkla naštavne Alice.

"Mali by sme sa upokojiť." Povedal nám všetkým Carlisle.

"Nie... viete čo? Mali by ste sa rozhodnúť. My s Rose to už viac nebudeme znášať. Odkedy sem prišla, každý kašle na pravidlá. Dokonca Alice chcela ísť s ňou von, aj keď svietilo slnko!" povedal som im. Rose sa pri mne poriadne nadýchla.

"Emmett vyber si, buď ja, alebo ona." Emmett nevedel, čo mal na to povedať. Nevedel, či má povedať Rose, aj keď Bellu má naozaj rád.

Všetci stáli potichu, nikto ani nedýchal. Neisto som sa obzrel za Rose. Jej vždy dokonalá tvár sa pomaly tvarovala do zničenej grimasy.

"Rose..." chcel som niečo povedať, ale nevedel som čo.

"Takže tak Emmett." Povedala to hlasom, ako keby plakala. Slzy však nemala.

Emmett len na ňu pozeral. Nepovedal ani pol slova. Mal som chuť odtrhrnúť mu hlavu. To mu je Rose až tak ľahostajná?

"Odchádzame." Potichu som vydýchol, zobral Rose okolo pliec a odviekol ju preč z toho hrozného domu. Pre jedného zbytočného človeka sa nám zničí celá rodina. Čo budeme teraz robiť?

Autor: LadyMacik, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Pravidla neexistujú! - 2. kapitola: