Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prada, Chanel, AliC 4. kapitola

sraz


Prada, Chanel, AliC 4. kapitolaTu vám prinášam ďalšiu kapitolu. Dúfam, že nebudete sklamaní, pretože je nudná, a to doslova. Moc som to nechcela predlžovať, no skončilo to takto. Je to vlastne iba opis, čo sa stalo. V ďalšej kapitole sa rozhodne a stane sa tam niečo závažné. Premýšľam o Sad end-e. Mno, neviem. Uvidím, ako sa to všetko zvrtne. Ako som písala, že bude päť kapitol, tak už to neplatí. Mám nápady, ale poviedka bude aj tak krátka. Dúfam, že vás to neodradí.
Vaša BlackStar

4. kapitola

Bella

Porozprávali mi všetko. Čo sa týka ich podstaty, až prešli k ich schopnostiam. Nemohla som uveriť, keď mi hovorili, že Edward dokáže čítať myšlienky a Alice vidí do budúcnosti. No, potom mi to predviedli. Chcela som si ísť niečo zobrať, no Alice sa pozrela do blba, alebo už skôr do budúcnosti, a priniesla mi to. Potom som si pochutnávala na výbornom nanuku a sledovala ako sa Emm predvádza. Skoro som sa zadrhla, keď Esme zničil vázu. Zle to vypočítal a bum. Bolo po nej. Ale môže sa upír prerátať? Veď hovorili, že ich reflexy sú vyvinutejšie. U Emma to asi neplatí. Asi sa mu niečo stalo počas premeny... No neviem.

Dozvedela som sa proste všetko. Dokonca aj o Volterre. Aj, že ak to zistia, budú ma musieť premeniť, alebo zabiť. Samozrejme, teraz by som brala tú premenu. Aj keď mám mamu a otca... proste oni mi prirástli k srdcu a ak by som si mala vybrať, stanem sa upírom.

„Bell, tebe to vážne nevadí?“ spýtala sa ma ustráchane Esme.

„Nie. Prečo by malo?“ spýtala som sa zasa ja. Emm teraz vybuchol od smiechu, už by mu nik nepomohol.

„Dievča, si odolnejšia, ako som si myslel,“ smial sa Emm stále na zemi. Ja som nad ním iba zakrútila hlavou a pozrela sa po ostatných členoch rodiny. Každý iba vyvaľoval oči.

Môj pohľad spočinul na Alice, ktorá sa znova tvárila neprítomne. Keď sa prebrala, vyvalila oči ešte viac a Edward zavrčal. Tak to bol on...

„Čo sa stalo, alebo stane?“ spýtal sa Carlisle a ujal sa situácie. Niet pochýb, že on je vodca.

„Máme prísť do Volterry... Aj s Bellou,“ rýchlo dodala Alice, keď sa Carlisle nadychoval, aby niečo povedal. Ja som nevedela nájsť slov. Čo po mne budú chcieť?

„Dozvedeli sa, že sa s ňou stýkame a dosť osobne. Máme ju priviesť. Pošlú nám list, ktorý príde za pár minút. Cez Bellu som to nevidela skôr. No, tiež chcú naše... služby? Aj tak sa to dá povedať. Bude tam svadba, takže máme ušiť šaty. To sa dohodneme,“ kývla na mňa Alice, „Bude to samotný Marcus,“ povedala a v obývačke som počula pár užaslých vydýchnutí. Čo je na tom také zvláštne? Starý zaprášený upír si našiel hračku. To je toho.

„Kedy sa ide?“ spýtala som sa profesionálnym hlasom Alice.

„Zajtra vyrážame, aby sme to všetko stihli.“

„Ok. Tak ja to poviem mame,“ oznámila som im a chcela odísť.

„To ti vôbec nevadí, že budeš uprostred stovky upírov, ktorí ťa môžu kedykoľvek zakusnúť?“ hysterčil Edward. Ja som sa na neho usmiala a pokrčila ramenami. On si iba naštvane vzdychol a poriadne sa zavŕtal do kresla, kde sedel. Emm sa počas rozhovoru utíšil a pozoroval, čo sa tu deje. Cukali mu kútiky, keď videl, ako som Edwarda uzemnila.

„Mami, zajtra pôjdeme do... Talianska,“ oznámila som jej novinku, s ktorou musela počítať. Už veľakrát som jej takto volala. Najskôr skoro omdlela, ale potom už to brala normálne. Trocha mi pomohol Daniel.

„Dobre, dcérka, opatruj sa a pozdravuj Cullenovcov,“ popriala mi a ja som s tichým ďakujem zaklapla mobil. Potichu, teda na mňa potichu, som sa vybrala do obývačky, kde podľa mňa, ešte všetci sedeli. Viedli tichý rozhovor, ktorý som iba okrajovo vnímala. Hovorili o niečej premene?

„O čom sa tu bavíte?“ spýtala som sa na rovinu. Ako som tam vpadla, niektorý nadskočili. Myslím Emma. To je ale číslo.

„Hovorili sme o tom, že budú chcieť, aby sme ťa premenili,“ povedala úzkostlivo Esme. Ja som sa na ňu usmiala a odpovedala.

„Ak by to bolo nutné, podstúpim to,“ odpovedala som pokojným hlasom.

Keď som si sadla, zazvonil zvonček.

To bude ten list. Pomyslela som si a čakala, kým sa odo dverí vráti Carlisle.

„Je to tu,“ povedal a začal čítať list. Podľa vybratých slov, sú z inej doby. A to veľmi inej. Ako povedala Alice. Pozvali Nás, aby sme k nim prišli. Taktiež požiadali... No, skôr oznámili, že budeme šiť šaty pre nevestu. Ja som sa aj celkom tešila. Aj keď tam budem medzi upírmi, ako poznamenal Edward.

Celý ostatok dňa sme nič nerobili. Vlastne oni sa rozprávali a ja som si sadla k Edwardovi, kde hral, a tam som musela zaspať, pretože som sa prebrala vo svojej posteli. No, nebolo to normálne prebudenie.

„Tu je náš spachtoš. Pôjde to po dobrom, alebo po zlom?“ spýtal sa šibalsky Emm. Pri jeho „po zlom“ je to niečo hrozné, no ja som nemala v pláne vstávať. Zahrabala som sa ešte viac do periny a zamumlala niečo v zmysle.

„Emm, mňa z tej postele nevytiahneš,“ vyhrážala som sa, aj keď to nebolo nič platné.

Náhle už som nebola pod paplónom, ale visela som Emmovi cez plece. Ešte stále som bola ospalá, tak som to nejako nevnímala. Toto robil skoro stále, no to, čo som potom zbadala, ma totálne prebralo. Keď som sa pozrela, kam ma vedie, zbadala som vaňu, ktorá je plná až po okraj. A som si stopercentne istá, že tá voda je ľadová.

„Emmett Cullen, okamžite ma pusti a vypadni!“ kričala som sa ani som si neuvedomila, že to môže zobrať aj inak, ako som to myslela.

„OK,“ bolo jediné čo povedal. Začal ma dávať dole, no potom sa zasekol a naklonil ma priamo nad vaňu. Začala som vrieskať, že to muselo byť počuť aj kilometer ďaleko, no nepomáhalo. Pustil ma a ja som sa pripravovala na pád do ľadovej vody. Keď už som mala čľupnúť do vody zachytili ma studené ruky. Otvorila som prekvapene oči a videla Edwarda, ako sa nado mnou skláňa.

„Si v poriadku?“ spýta sa ma a ja len nemo prikývnem.

„Emmett, ty si taký blbec. Veď mohla dostať šok. Si normálny?“ kričal na neho pološialený Edward. Keď skončil, chytil ma do náruče a odniesol preč. Až teraz som si uvedomila, že som iba v jemnej košieľke, ktorú mi pripravila Alice. Začervenala som sa sklopila pohľad. Bola som ešte dosť ospalá, a tak som zívla. Do nosu ma pošteklila Edwardova krásna vôňa. Omámene som vydýchla a potom zasa vdýchla jeho vôňu. On sa iba pobavene zasmial a ja som očervenela hádam aj na zadku, na ktorý mi, mimochodom, môže aj vidieť.

„Ešte sa prespi. Vyrážame až za tri hodiny,“ povedal chlácholivým hlasom a mne hlava opäť klesala do poštárov.

 

„Vstááávaj!“ kričala mi pri uchu Alice. Ja som vystrelila z postele, akoby strieľali a upaľovala do kúpeľne. Keď takto kričala, nikdy to neznamenalo nič dobré.

Bola som hotová v rekordnom čase. Na stoličke v kúpeľni boli položené veci, asi od Alice. Keď som sa obliekla skonštatovala som, že je to určite od Alice.  To by nebola ona, keby mi nenachystala veci.

Vybehla som z kúpeľne a utekala po schodoch dolu.

„Chystáš sa na nejaký maratón?“ Emm, kto iný. Zasa si nemohol odpustiť nejakú poznámku.

„Bell, poď sa najesť a pôjdeme,“ vyzvala ma Esme. Ja som sa s radosťou pustila do jedla, ktoré bolo úplne vynikajúce.

„Môžeme ísť,“ priskackala som k Alice, ktorá sedela na sedačke v Jasprovej náruči. Všetci sa ako na povel zdvihli a pomaly sme kráčali k autám.

„Ja, Jazz, Bella a Edward ideme Volvom. Rose, Emm, Esme, Carlisle idú Mercedesom,“ rozkázala a všetci sme sa ako poslušný psíčkovia rozdelili do áut. Alice a Jazz si sadli dozadu a ja a Edward dopredu. Ed šoféroval, tí vzdu sa cukrovali a ja som sa začala venovať krásam New Yorku. Dopravné zápchy na každom kroku a stánky s rýchlym občerstvením kam sa len pozriete. Mám to tu rada. Povzdychla som si, čím som upútala Edwardovu pozornosť. Zakrútila som hlavou a žiarivo sa usmiala. Nechal to tak a my sme za chvíľku vystupovali na letisku...

 

„Vítam vás vo Volterre,“ predniesol dobre naučenú reč jeden z vládcov. Aro, sa myslím volal. Ešte v tom nie som taká dobrá, aby som si všetko pamätala, ale dúfam, že to bol on. Išiel z neho dosť veľký pocit autority. Určite nebol zvyknutý na nejaké odmietnutie, alebo nedajbože odpor. Mali všetko pod palcom a... išiel z nich ohromný strach. Aspoň čo sa mňa týka. Nechcela by som s nimi mať nejaký spor.

„Vidím, že vaša priateľka prišla. Teraz by som rád vedel pár vecí,“ povedal a pokynul ku Carlislovi. On pristúpil trocha bližšie a čakal. Čakal, kým príde Aro k nemu. Hovorili mi o jeho dare. Bol desivý. Keď si niekto pozerá vaše spomienky, všetko, čo ste si kedy pomysleli, je to naozaj strašidelné. Jedna zlá myšlienka a je po vás. Brrr.

Po prvýkrát som sa pozrela po miestnosti a zistila som, že nie sme sami. Samozrejme, vládcov nemôžu nechať bez ochrany. Videla som pár mohutných upírov, ktorí nás obozretne sledujú. Boli pripravený k útoku, v prípade nejakých komplikácii. Pohľad na nich a znova mi po tele behali zimomriavky. Ich oči boli ako láva, ktorá vás pri prvej príležitosti zabije. Samozrejme, veľmi pomalou smrťou.

Keď som na to pomyslela, spravila som krok dozadu a tak som narazila na... bol to Edward. Keď videl môj des v tvári, ktorý bol očividný, obmotal okolo mňa jeho silné paže. Trocha som sa uvoľnila, ale moc to nešlo. Mala som strašné nutkanie sa ešte popozerať okolo, no snažila som sa to prekonať. K mojej smole som to nutkanie nezatlačila tak ďaleko, akoby malo. Pozrela som sa kútikom oka na pravú stranu a uvidela tam malú dievčinu, ktorej tvár bola zahalená kapucňou. Bola malá, možno menšia ako ja, a mohla mať toľko rokov čo ja. Možno menej. Zrazu mi jej začalo byť ľúto. Taká mladá a už sa z nej stal upír. Musí to byť zničujúce, ak ťa niekto, ako sú Volturiovi premenia a odtrhnú od rodiny.

Všetky tieto pocity ma prešli v okamžiku, kedy sa mi pozrela do očí. Tie jej boli karmínové a šľahala z nich nenávisť, bolesť a ešte niečo, čo som nedokázala rozlúštiť. Upierala pohľad na mňa potom plynule prešiel na Edwarda. Tam tiež moc dlho neostala a prešla na jeho ruky obmotané okolo môjho pásu. Nevedela som, čo to znamená, o neprišlo mi to moc láskyplne. Znova som sa nechcene striasla a Edward si toho, samozrejme, všimol.

Zacítila som jeho chladný dych na mojom uchu a celá sa zachvela, no nie strachom, ale... vzrušením? To je divné, nikdy som nič podobné necítila. Je pravda, že je krásny, ale sme priatelia.

„To bude v poriadku,“ zašepkal mi a ja som sa zmohla iba na úbohé prikývnutie. Moc som nevnímala a zrazu už sme sa zberali preč. Zaviedli nás do izieb. Mali sme jednu obrovskú spoločenskú miestnosť odkiaľ sme sa rozchádzali do izieb. Väčšina išla vo dvojiciach, ako inak. Som si istá, že si tu aj Edward nájde nejakú zábavu na noc. Predsa len nie je príjemné tráviť ich sám, ešte keď nemôžete spať.

„Tak, Bella, čo si vyberieš?“ spýtal sa ma opatrne Carlisle. Ja som vôbec nechápala, o čom hovorí. Jazz to zrejme vycítil a začal. Vysvetľoval mi všetko.

„Takže sa mám rozhodnúť. Buď ma premeníte, alebo ma zabijú,“ povedala som zdanlivo pokojným hlasom.

 


 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Prada, Chanel, AliC 4. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!