Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Prada, Chanel, AliC 3. kapitola

Prada, Chanel, AliC 3. kapitolaPo nekonečne dlhej dobe som späť aj s ďalšou kapitolou. Moc sa ospravedlňujem, že tu dlho nebola nová, ale venovala som sa inej poviedke, ktorá je teraz úspešne dokončená a ja idem na túto. S TwilliLadies sme sa dohodli, že ja ju dokončím, pretože začali prázdniny a im sa moc nechce. Dúfam, že to na kvalite neuberie a keď áno, povedzte a ja sa budem snažiť zlepšiť! Ďakujem, za trpezlivosť a dúfam, že ste na mňa nezabudli.
Vaša BlackStar (a TwilliLadies) :P

3. kapitola

Bella

Už je to pár mesiacov, čo ma Alice zobrala ako svoju asistentku. Spoznala som celú jej rodinu. Je to úžasná rodina. Všetci sa majú tak radi a Esme... Je to tá najlepšia matka, akú som kedy poznala. Má svoje deti strašne rada, aj keď sú adoptovaní. Všetci mi prirástli k srdcu a to ich poznám iba dva mesiace. Mama si zvykla, že chodíme po Amerike alebo aj Európe. Podporuje ma v tom, čo robím. Dosť som sa toho naučila, či už o móde, alebo zo školy. Keď takto cestujeme, skúšky musím robiť dodatočne.

A keď niečomu nechápem spýtam sa Cullenovcov. Tí vedia hádam všetko. Jazz mi pomáha, keď niečomu nechápem z dejín. Alice s matematikov a angličtinou, Emm sa vždy rád zapojí do čohokoľvek, Rose mi pomáha s francúzštinou a Edward mi pomáha s biológiou, fyzikou a chémiou. To je taký všeználek. Emm si z neho vždy robí srandu. Ja som vlastne u nich ako doma.

Domov chodím iba keď sme na dlhší čas v New Yorku, čo je iba pár krát za mesiac. Väčšinou s Alice vymýšľame nové návrhy, ktoré by sa mohli všetkým páčiť. Ona mi tiež pomáha zdokonaliť svoje modely, tak, aby boli pohodlné a zároveň praktické. A hlavne aby boli krásne. S ňou si veľmi dobre rozumiem. Samozrejme, aj so zbytkom jej rodiny.

„Bell, poď, lebo to nestihneme,“ kričala na mňa Alice. Už zasa ideme na nákupy. Dokončili sme prípravy novej kolekcie. Už stačí nakúpiť látky a dať sa do toho. Aj keď... Na Alice, ale aj celej jej rodine je niečo zvláštne. Tie modely sú dokonale spravené, nie že by som pochybovala o jej talente, ale je na tom niečo zvláštne. Tiež som si všimla, že nič nejedia, nepijú, všetci majú zlaté oči a tiež sú neprirodzene studení. Všetko je to akési divné, ale ja sa jej spýtam.

Vyletela som z izby, kde som mala nachystané oblečenie. Samozrejme, Alice. Každému chystá oblečenie, aj keď niektorí protestujú. Tým myslím Emma. Nikdy si nechce obliecť to, čo mu prichystá. Potom počúvame iba škriekanie Emma a tenký hlások Alice. Aj tak vždy vyhrá. Od Esme som ešte vyfasovala chlieb s marmeládou a mohli sme vyraziť.

„Ďakujem, Esme,“ poďakovala som jej a vlepila jej pusu na tvár. Ona sa kúzelne usmiala a mňa už do auta ťahala kto iný než Alice.

„Počkaj, veď tam budeme prví,“ odbila som ju a sadla si na zadné sedadlo auta.

„Tak, kam to bude dámy?“ spýtal sa Edward, ktorý bol očividne v dobrej nálade.

„Hm... tak mohli by sme si omrknúť Eifelovku, potom rovno do Londýna a... čo takto do obchoďáku,“ odpovedala som a všetci sme sa začali smiať. S ním bola tiež zábava. Nikdy ju neskazil.

„Alice, počkaj... Spomaľ... Ja nevládzem,“ pípala som na ňu ako kura. Ešteže ma Edward pridržiaval, inak by som to naštrádovala rovno do tej veľkej osviežujúcej fontány. Začala som sa vzpierať a môj pohľad hypnotizoval tú fontánu. Edward zrejme pochopil tok mojich myšlienok, lebo ma ešte pevnejšie chytil.

„Žiadna fontána,“ zasmial sa, no to nás už Alice ťahala k nejakej reštaurácii.

Posadila sa a už volala čašníka. Chvíľu sa pozerala do blba, kým neprišiel čašník.

„Kurací šalát, dvakrát... k tomu ovocný džús... tiež dvakrát,“ objednala presne to, na čo som mala chuť. Pozrela som sa na Edwarda, ktorý robil, že tu nie je.

„Ty si nič nedáš?“ spýtala som sa podozrievavo.

„Nie, nie som hladný a jedol som ráno,“ odpovedal pokojným hlasom, no pri koncu vety sa mu v očiach nebezpečne zablysklo. Keď som sa pozrela na Alice, sedela tam ako mučeník.

„Alice, mám pár otázok,“ opatrne som sa začala pýtať, keď nám priniesli jedlo.

„Všetko ti poviem doma,“ odpovedala pohotovo a Ed mierne zavrčal... Zavrčal?! No, snáď sa to vysvetlí...

Po strašne namáhavom dni, kedy nás Alice ani na minútu nespustila z očí som sa zvalila do postele, no vedela som, že mi má ešte niečo vysvetliť. Hodila som si rýchlu sprchu a v nočnej košieľke a saténovom župane, išla dole do obývačky. Všetci tam sedeli a ani sa nepohli. Myslím, že ani nedýchali. Keď som si sadla na jediné voľné miesto vedľa Edwarda, všetci akoby sa prebrali. Začala Alice, po mojom významnom pohľade, ktorý Emmettovi prišiel veľmi vtipný. Rose ho musela trocha upokojiť, pretože by sa tu inak zrútil na zem.

„Vieš, Bell, my akosi... nie sme, tak... celkom ľudia...“ zakuckávala sa, no ja som jej rozumela každé slovo.

„Čo prosím?“

„No... ono... fúú, my sme upíri,“ dostala zo seba po hodnej chvíli. Všetci ostali ticho a upierali svoje pohľady na mňa. Mne sa spravilo akosi ťažko a všetko sa so mnou začalo točiť. Chcela som vstať a ísť na hore do postele a tváriť sa, že som nič nepočula, no moje plány prekazila tupá rana. Bola som to ja. Zrútila som sa na zem, a upadla so krásneho bezvedomia...

 

„Ja som ti hovoril, že to s ňou sekne,“ smial sa Emm a niekto na neho zvrčal. Už zasa? Už zasa to počujem. Také vrčanie ako od psa, ale je to divokejšie... také iné...

Otvorila som oči a porozhliadla som sa po izbe. Bola som v svojej izbe, teda u Cullenovcov. Pri posteli a okolo boli všetci a pozerali na mňa.

„Viete, aký som mala sen?“ spýtala som sa ich a začala som sa smiať. Akoby sa mohlo niečo také stať. Bolo by to zaujímavé, ak by naozaj boli upírmi, no oni nie sú.

„Aký to bol sen?“ spýtala sa ma na oplátku Esme. Starostlivo na mňa pozerala, akoby som sa tu mala nervovo zrútiť.

„Niečo o tom, že... no, že ste upíri,“ povedala som jej a začervenala som sa. Blbosť. ja viem.

„Ale, Bells, to je tak celkom pravda,“ potvrdil mi Edward. Všetci mali v tvári strach a obavy. Neviem z čoho.

„Tak to je super! Takže vy pijete krv? Slnko vás môže spáliť na prach?“ pýtala som sa otázku za otázkou. Všetko, čo ma napadlo som na nich vybalila. Pozerali na mňa, ako na zjavenie.

„Hm... ste v poriadku?“ spýtala som sa, a mávala som rukou pred Edwardovou tvárou. Všetci sa ako na povel uvoľnili a išli ma objať. Ja som nechápala, ale objatie im oplácala...


Naozaj veľmi dúfam, že ste na nás nezabudli a kapitola sa vám aj tak bude páčiť. Po dlhom uvažovaní som zistila, že akosi nemám o čom písať, takže budú asi už iba dve kapitoly a koniec. Snáď vás to nezlkamalo, a budete čítať ďalej.

BlackStar & TwilliLadies



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Prada, Chanel, AliC 3. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!