Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Posadnutosť - epilóg

09.08.2010 (14:00) • ada1987 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 2796×

Epilóg

rok 2060

Fínsko, Helsinki

Sedela som na lavičke v parku, tvár nastavená tým niekoľkým slnečným lúčom, ktoré sa predrali cez mraky. James sedel neďaleko mňa pod vysokým košatým dubom. Bol koniec septembra a my (hlavne ja) sme si vychutnávali posledné slnečné lúče tohto roka, skôr než nastane pravá severská zima.

„Bella, si to ty?“ začula som za sebou hlas, ale nevenovala som mu pozornosť.

To iste hľadá niekoho iného. Ale na druhú stranu, kto iný v tomto obrovskom meste vedel ako sa volám. Lenivo som otvorila oči a obrátila hlavu smerom, ktorým hlas prichádzal. Moja sánka okamžite klesla dolu, keď som vo vetchom starčekovi, ktorý sa ledva držal na nohám, spoznala Mikea.

„Si to ty?“ zopakoval a šokovane si ma prezeral, rovnako ako ja jeho.

„Mike, čo tu robíš?“ spýtala som sa ho prekvapene.

„To isté sa chcem spýtať aj ja teba,“ usmial sa tým typickým „mikeovským“ úsmevom a ja som si až teraz všimla mladú elegantnú blondínku stojacu vedľa neho.

Vyzerala ako Jessica v mladšom vydaní.

„Ach, prepáč, som nezdvorilý,“ ospravedľňoval sa, keď si všimol smer môjho pohľadu.

„Toto je Lucy, moja vnučka, študuje v Helsinkách históriu,“ predstavil nás.

„Toto je Bella, moja spolužiačka zo strednej,“ dodal.

Milo som sa na mladú ženu usmiala. Vyzerala sympaticky.

„S Jess sme sa vzali hneď po strednej. Čakala Lucyinu mamu,“ usmial sa hrdo.

„A Jess..?“ začala som.

Nevedela som, či ešte žije. Bolo to tak dávno. Okrem Angely som nebola v kontakte so žiadnym spolužiakom. A keď Angela s Benom pred štyrmi rokmi zomreli pri autonehode, Forks pre mňa prestalo existovať.

Mike zosmutnel.

„Jess zomrela pri pôrode,“ dodal a oči mu naplnili slzy.

„To ma veľmi mrzí, Mike,“ chlácholivo som mu položila ruku na rameno.

Vo svojich spomienkach som zablúdila naspäť do Forks. Ako som sa s Jess zoznámila, na naše spoločné hodiny trigonometrie, spoločné chvíle v jedálni s ostatnými. Neboli sme síce spriaznené duše, ale puto medzi nami sa mohlo nazvať kamarátstvom.

Zo spomienok ma vytrhol Mike.

„Kto je to?“ povedal a ukázal na mladého muža, ktorý sa k nám blížil.

„To je Jim, môj vnuk,“ povedala som, červenajúc sa.

Počas rokov, ktoré sme spolu strávili som sa nenaučila klamať, aj keď to bolo nevyhnutné. Pred tridsiatimi rokmi začal byť James mojim synom, ale v posledných rokoch sme sa museli posunúť o generáciu ďalej.

James natiahol k Mikeovi ruku a pevne ju stisol. Vzápätí sa predstavil aj Lucy. Mladá žena ním bola doslova očarená (keby nebola, poslala by som ju k najbližšiemu oftalmológovi - veď je to upír, musel sa jej páčiť).

„Vieš niečo o ostatných?“ spýtala som sa, aby som zmenila tému.

Usmial sa.

„Som dobre informovaný,“ dodal pyšne.

„Tyler spoznal svoju ženu na vysokej v Houstone a jeho vnuk teraz kandiduje do kongresu, Lauren sa nikdy nevydala a pokiaľ viem, je v nejakom starobinci, kam ju strčili jej príbuzní, pretože trpí pokročilým Parkinsonom.“

„Chúďa,“ šepla som.

Lauren som nemala rada, ale nepriala som jej taký osud.

„Erik umrel minulý rok na infarkt a Conner sa práve zotavuje z druhej porážky,“ pokračoval.

„No a o Leem už dlho nemám žiadne správy,“ dodal a vzdychol si.

„To vieš, všetci starneme.“ povedal so smutným úsmevom.

„Hej,“ prikývla som, a v duchu dodala. „Takmer všetci.“

Nevedno prečo, moja myseľ zablúdila k jednému môjmu spolužiakovi, ktorý určite nikdy nezostarol.

„A ty nevieš niečo o Edwardovi Cullenovi? Veď ste si boli blízki...“ začal Mike, ale stíchol po Jamesovom výhražnom pohľade.

Sklopila som zrak a odrazu sa veľmi začala zaujímať šnúrka na mojej bunde. Pokrútila som hlavou.

„Od tej noci, čo odišli som viac o nich nepočula...“ povedala som priškrteným hlasom, stále neschopná zdvihnúť oči v obave, že sa rozplačem.

James ma pevne chytil okolo ramien.

„Ani ja nie. Nikomu sa neozvali.“ dodal Mike.

„Prirodzene, Mike, čo si čakal, že ti po päťdesiatich rokoch zaklopú na dvere?!“ pomyslela som si ironicky.

„Ale keď som bol pred dvadsiatimi rokmi v Rusku, videl som dievča, ktoré vyzeralo ako Rosalie Haleová. Pamätáš si na ňu?“ spýtal sa ma.

Prikývla som.

Samozrejme, že som si na Rosalie pamätala. Rosalie - Edwardová staršia sestra, dokonalá krásavica bola jediná z Cullenovcov, ktorá ma nemala rada. Ale to bolo slabé slovo. Rosalie ma neznášala, pretože som bola votrelcom v skrytom živote jej rodiny.

„To dievča vyzeralo presne ako ona. Len mala krátke premelírované vlasy,“ spomínal ďalej Mike a diera v mojej hrudi sa zväčšovala. Dokonca aj pri spomienke na Rosalie.

„Ale to mohla byť jej vnučka. Mohla, ale nemusela,“ zakončil svoje myšlienkové pochody Mike.

Pochybujem, že by si Rose dala ostrihať svoje krásne blond vlasy, ale prečo nie? Móda vtedy určovala mikádo s melírom a Rose musela vždy držať krok s módou.

„Mojej babičke nie je dobre.“ povedal James a ja som sa strhla pri slove „babička“.

Neznášala som toto oslovenie. Mike s Lucy pochopili a rozlúčili sa.

„Bolo pekné znovu ťa vidieť, Bella. Dúfam, že si to čoskoro zopakujeme,“ dodal.

Podľa Lucynho výrazu by som bola vítaná len Jamesom po boku.

„Dovidenia, Mike,“ povedala som schúlená do Jamesovho náručia.

Keď odišli, James sa ma spýtal: „Všetko v poriadku?“

„Je mi dobre. Neboj sa,“ ubezpečovala som ho.

„Určite? Nemám zavolať lekára, alebo doniesť vodu?“ pýtal sa.

Pokrútila som hlavou.

„Som v poriadku.“

Objal ma a ja som sa k nemu pritúlila. Predsa len som mala budúcnosť, akú som si kedysi vysnila. Žila som svoj život s upírom, ktorý ma miloval. A na inom nezáležalo.

Koniec

6. kapitola

pozn. autorky- Chcela by som sa poďakovať všetkým, ktorí čítali túto poviedku. Som vďačná za komentáre, ktoré ste mi písali, aj keď ich mohlo byť viac. Ešte raz by som vás chcela poprosiť o komentáre. Nielen k tejto poviedke, ale tiež chcem vedieť váš názor, ktorú poviedku mám písať ako prvú. Ich zoznam nájdete v zhrnutí. Vaša aďa1987

Autor: ada1987 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Posadnutosť - epilóg: