Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Padlý anjel vo Forks - 2. kapitola

12.05.2011 (08:45) • ACullen • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1585×

2. kapitola

(Trest)

Neviem ako dlho som sedela vo svojej izbe, no vedela som, že tí dvaja sú ešte stále tu. Som naozaj zvedavá, ako dlho tu ešte budú. Malo to však jednu výhodu. Dokým tu budú, môj otec mi nepríde nadávať. Ak ho strápnim, tak si počká pokiaľ návšteva neodíde, a až potom po mne vrieska. Je to tak vždy. Pokiaľ tu budú, mám pokoj.

Už som mala po krk toho, ako som stále ležala a tak som sa posadila a zamávala som krídlami. Mala som ich fakt parádne stuhnuté. Asi sa pôjdem preletieť, no len, čo som na to pomyslela, moje okno sa s tresknutím zatvorilo. Do čerta! Neznášam, keď to robí!

„Otec!" zvreskla som na celý hrad. Vtom mi on vletel do izby.

„Nesťažuj sa! Je to tvoja chyba. Môj brat a jeho syn už odišli. Sú tak ponížení tvojim správaním, že sa o tom nedá ani hovoriť. Buď rada, že Michael si ťa ešte stále chce vziať. A ty mu pekne zajtra povieš, že ťa to mrzí a jeho ponuku na sobáš prijmeš, jasné? A nechcem počuť žiadne námietky. Vieš, čo to znamená, zachovať rodovú líniu? A ešte k tomu oni sú naša nevlastná rodina. Je to dobrá príležitosť, chápeš?" kričal.

„Nikdy! Otec, uvedomuješ si, že ho vôbec nepoznám? A že k nemu nič necítim? No, možno niečo áno, ale len nenávisť. Nevidel si, čo mi urobil v záhrade?" kričala som aj ja.

„Isabella, toto už nikdy nepovedz, jasné? Ty si myslíš, že všetci sa vydávajú z lásky? Dcérka, si na peknom omyle. Buď sa za neho vydáš, alebo..." nedopovedal a odišiel.

„Radšej zomriem," zašepkala som. Podišla som k oknu a snažila som sa ho otvoriť, no nešlo to. Zúrivo som do neho tresla a opäť som sa hodila na posteľ. Čo mám teraz robiť? Ako anjel by som mohla mať trocha voľnosti. Neuvedomuje si, že tým moje krídla trpia?!

Niekto zaklopal na dvere, no ja som nikoho nechcela púšťať dnu. Prešla som k dverám a zamkla som sa. Tak, a budem trucovať. Veď čo by nie.

„Vaša výsosť, prosím vás, poďte na večeru," presviedčala ma Renata.

„Nejdem. A odkáž otcovi nech na mňa nečaká. Môže sa v pohode najesť aj sám!" odvrkla som a ďalej som už na jej prosby neodpovedala. Na čo aj?

„Isabella, okamžite otvor!" ozvalo sa zrazu. Bol to môj otec. Usmiala som sa a ďalej som sa venovala čítaniu.

„Isabella, vravím ti, otvor tie dvere!" zavrčal. Vedela som, že ak ich neotvorím, prenesie sa sem dnu, no nechala som ho čakať vonku.

„Narátam do troch. Ak neotvoríš, tak..." začal, no prerušila som ho: „Tak čo? Vyvalíš dvere? Alebo sa prenesieš dnu a budeš mi opäť nadávať? Otec, už nie som malá. Nemôžeš mi stále brániť v tom, aby som chodila lietať kedy sa mi len chce!"

„Isabella, otvor tie dvere! Vymyslel som pre teba trest!" povedal.

„Ale čo?" spýtala som sa prekvapene. Premýšľala som nad tým, že mu otvorím, no on sa už stihol preniesť. Zrazu sa zjavil pred mojou posteľou a podupkával nohou.

„No vidíš. Ani som ti nemusela ísť otvárať," povedala som ironicky.

„Isabella, tento trest, čo ti dávam, je pre teba akurát. Uvedom si, že si môžeš aj vybrať. Rozhodni sa. Buď si vezmeš Michaela, alebo ťa pošlem na zem ako padlého anjela. Rozmysli si to. Máš čas na premýšľanie. Zajtra, keď ťa Michael príde požiadať o ruku, ty mi povieš  ako si sa rozhodla," povedal a odišiel. Tentoraz našťastie dverami.

Ale to jeho vyhlásenie ma zarazilo. On si myslí, že sa vzdám krídel? Áno, viem, sama som to povedala, ale nie pred ním. Čo teraz? On dobre vie, že za Michaela sa nevydám ani za svet, ale zase vzdať sa krídel... Nie. To teda nie. Nemôžem dovoliť, aby si so mnou môj otec robil, čo sa mu zachce!

Rozhodla som sa, že pôjdem do sprchy. Predsa len som aj napol človek. Po upokojujúcej sprche som sa pobrala konečne do postele. Ako náhle som zaspala, začala ma trápiť nočná mora.

Blúdila som po lese a chcela som vzlietnuť, no nedokázala som to. Pozrela som sa cez plece na môj chrbát a z hrôzou som zistila, že nemám krídla. Stala som sa padlým anjelom. Vtom som zachytila nejaký pohyb. Prudko som sa otočila, aby som sa pozrela, kto, alebo čo to bolo. Lenže videla som len nejakú postavu. Bola ďaleko, no vydávala matné svetlo. Kto je to? Chcela som ísť bližšie, no niečo ma držalo na mieste. Chcela som sa pohnúť, no nešlo to...

S trhnutím som sa prebudila a zistila som, že už je ráno. S povzdychom som sa postavila a šla do kúpeľne. Opláchla som si tvár a pozrela som sa do zrkadla. Dnes sa budem musieť rozhodnúť. Stále som nevedela, čo mám urobiť. Za Michaela sa rozhodne nevydám, ale nechcem sa vzdať ani mojich krídel.

„Vaša výsosť, je tu brat vášho otca a jeho syn. Máte sa dostaviť do plesovej sály," prišla mi oznámiť Renata. Čo tu robia tak skoro? Ja som sa ešte nerozhodla.

„Dobre," zamrmlala som a rýchlo som sa obliekla. Do plesovej sály som sa vliekla čo najpomalšie. Chcela som to oddialiť.

„Otec, som tu. Čo teraz?!" spýtala som sa, keď som vošla dnu.

„Mladá dáma, najprv sa pozdraví. Neučil som ťa to?" zahrmel.

„Dobrý deň," povedala som nahnevane.

„Ahoj, Bella," ozval sa Michael. Len som na neho škaredo pozrela a ďalej som sa mu nevenovala.

„Isabella, ako si sa teda rozhodla?" spýtal sa môj otec a pri tom žmurkol na Simona.

„Otec, ja..." začala som. Nevedela som, čo mám urobiť. Pozrela som sa po celej miestnosti a zachytila som Michaelov nechutný pohľad. V tej chvíli vo mne vskypela ešte väčšia zlosť. Vedela som, čo urobím...

Ďakujem za pekné kometáre pri prvej kapitole. Veľmi ma potešili. Dúfam, že sa Vám bude páčiť aj táto kapitola. ;)

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Padlý anjel vo Forks - 2. kapitola: