Posledný diel, veľké ukončenie (aj keď nie veľkolepé, nie som s tým dokonale spokojná). Rozhodne sa Edward správne a skončí všetko podľa tradície B+E, alebo si zvolí Tanyu? Alebo nás čaká nečakaný koniec? Všetko sa dozviete...
30.10.2012 (16:00) • Vampy • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 1733×
Just one more night
Jeho prsty, chladné ako nočný vzduch, vo mne vzbudzovali triašku. No aj napriek tomu, každý milimeter, ktorého sa tými dokonalými prstami dotkol, horel neskutočnou páľavou, vášňou a iba stále viac a viac stupňoval rozkoš, ktorá bola až nadpozemsky dokonalá.
Prechádzal od krku, uchopiac ho do nežného objatia, keď si moje nedočkavé pery pritiahol k sebe. Jednou rukou ma držal, no druhá pokračovala ďalej. Prešla po prsiach, vrátila sa k jednému z nich a nežne ho láskala. Pokračovala, krúžila a spôsobovala mi tým tú najdokonalejšiu slasť. Rozmaznávala jedno i druhé, no pokračovala aj nižšie. Po bokoch, prechádzajúc vonkajšou stranou stehien, sa dostal až k môjmu zadočku a podvihol ma. Moje nahé telo sa pritlačilo bližšie k nemu a ja som cítila jeho ruku tam, kde som potrebovala ukojiť najviac. Chcela som žobroniť, aby ma urobil šťastnou, aby som znova dosiahla dokonalosť jeho šikovnými prstami a...
Zobudila som sa. Sama vo svojej izbe, presne tam, kde som včera večer zaspala. Bol to vážne len sen? spytovala som sa sama seba. Ak hej, tak to bol ten najúžasnejší. Sťažka som dýchala, mala som pocit, že som tie dotyky zažila v skutočnosti, pokožka ma pálila, prsia som mala tvrdé, pripravené na dotyk.
S povzdychom som vstala z postele a oči mi ihneď padli na šaty zavesené na dverách skrine. Napriek tomu, že to boli asi najkrajšie šaty, aké som kedy mala, už aj krátky pohľad na ne ma znepokojoval. Prešla som po zlatom vyšívaní, medzi prstami cítila precízne prepracovanie. Boli dokonalé, len udalosť bola... Zahľadela som sa na hodiny, čoskoro tu bude Carrie a Hilly, aby mi pomohli, mala by som ísť do sprchy. Dole bolo odomknuté, ak prídu skôr, dostanú sa dnu.
Vošla som do kúpeľne a stiahla zo seba tričko, v ktorom spávam. Nahá som po špičkách vliezla do obrovskej vane a pustila som sprchu, aby na mňa dopadali horúce kvapky. Upokojovali ma, ale ich stekajúce cestičky ma dráždili. Príliš mi ho pripomínali. V hlave sa mi vybavil sen, ktorý sa mi dnes ráno prisnil. Ležiac v napĺňajúcej sa vani som si predstavovala, ako jeho studené prsty prechádzajú po mojej pokožke. Tá predstava sa zdala taká skutočná, až som mala pocit, že...
Otvorila som oči. Sedel na okraji vane, usmieval sa na mňa a jeho ukazovák ešte stále kreslil obrazy na moje mokré brucho. Zalapala som po dychu, neschopná mu niečo povedať.
„Bolo otvorené.“ Ten dokonalý úsmev, ktorý sa mu objavil na tvári, ma dostal úplne. Podvedome som k nemu natiahla ruky, nerozmýšľala som. Usmial sa ešte širšie a čoskoro vliezol do vane, objal ma a pobozkal. Nežne obtieral pery o tie moje, vytvárajúc tak neskutočné napätie, jeho ruky skĺzli po mojom chrbte, zanechávajúc triašku. Prsty som mu zaplietla do vlasov, ktoré pomaly vlhli, zatiaľ čo na nás padali kvapky vody.
Odlepil sa od mojich pier a usmial sa.
„Musel som ťa vidieť,“ šeptal a začal sa venovať môjmu krku, každý bozk zanechával chvenie. Začala som hlbšie dýchať, môj dych prerývali prvé vzdychy, keď mi nežne hrýzol krk. Ale musela som sa skoncentrovať.
„Máš o chvíľu svadbu, nemôžeš tu byť, mal by si...“
Ďalšie bozky rozohnali všetky myšlienky. Prilepil sa mi na pery, ruky ma zatlačili a on sa objavil nado mnou. Rukami mi roztiahol stehná a prešiel mi prstami cez klitoris. Dochádzal mi dych, keď mi pomaly vsúval prsty dnu. Triasla som od prudkého vzrušenia. Nedokázala som sa už sústrediť, už som nedokázala myslieť čisto, musela som si len užívať sladké trápenie, ktoré si pre mňa pripravil. Vzdychajúc jeho meno ma dostal až na vrchol.
Pustil ma a natiahol sa po hubku, na ktorú natlačil trocha sprchového gélu. Prechádzal mi ňou po tele, vytvárajúc tak ten najerotickejší zážitok v mojom živote. Bol nežný, po celý čas sa usmieval a zdá sa, že chce, aby som bola šťastná aj ja. Vzal do rúk sprchu a všetky mydliny so mňa zmyl. O chvíľu som sa ocitla vonku, zabalená v osuške a v jeho objatí. Nežne ma držal, len aby cítil blízkosť našich tiel. O nič sa teraz nepokúšal, len sme sa vpíjali jeden druhému do očí. Naklonil hlavu, len mi naznačiac čo chce, dávajúc mi na výber. Bozky od neho boli vždy úžasné, ale tento bol ten najúžasnejší. S príchuťou trpkosti a konca.
Keď som si uvedomila, že je to poslednýkrát, čo si smiem dovoliť ho takto bozkať, pomaly sa mi do očí natlačili slzy. Možno straty, možno smútku, ale hlavne prázdnoty.
Otvoril oči, stále spojený s mojimi perami si ich všimol. Bolelo ho to tak ako mňa? Či som skutočne bola iba zábavkou na zmenu stereotypu? Zotrel mi ich, znovu zatvoriac svoje a ďalej ma bozkával, ale nedokázala som sa znova vžiť do bozku. Zdá sa, že to pochopil aj on.
„Čo je?“ spýtal sa, držiac ma za tvár. Prsty mu krúžili po lícnych kostiach. Oprela som sa mu o ruky, nechcela som odpovedať. Nechcela som mu odhaliť moje vnútro.
„Nechceš o tom so mnou rozprávať?“ spýtal sa, ruky mu ovisli pri tele a odstúpil. Ten chlad, tá neskutočná priepasť medzi nami, čo sa za tú chvíľu objavila, mi brala dych. Prečo mu to nedokážem povedať? Lebo mu nechcem pokaziť šťastie, ozvalo sa mi v hlave. Áno, bolo to tým, ale aj tak tak veľmi túžim, aby som bola s ním ja šťastná, aby on mňa urobil šťastnou.
„Nič to nie je,“ pošepla som a natiahla k nemu späť ruky. Teraz nie je čas na hádky, teraz ho potrebujem, nesmiem premárniť ani sekundu. Pretože ho tak veľmi milujem, ale to on nemusí vedieť, nesmie vedieť.
Vrátil sa ku mne a ja som mu vkĺzla späť do náručia, skrytá pred všetkým som sa tam cítila tak dobre. Akoby boli naše objatia stvorené jeden pre druhého. Prechádzal mi rukami po chrbte, zahrievajúc ma, upokojujúc ma. Oprela som sa plne o neho, len aby som cítila každý jeho nádych. Aby som cítila blízkosť jeho tela. Zdvihol ma do svojho náručia a odniesol ma do mojej postele, položil ma tam a usmial sa.
„Dovoľ mi urobiť ťa ešte raz vzrušene krásnou,“ šepkal, zatiaľ čo si prebozkával cestu až medzi moje stehná.
Roztiahol mi ich a pobozkal ma na to najintímnejšie miesto, krúžil po ňom jazykom a jemne ma škrabkal zubami. Ruky som zatla do jeho vlasov, pritláčajúc ho ešte bližšie, keď som cítila jeho jazyk vo svojom vnútri. Tiché vzdychy sa stali hlučnejšími, myslela som, že čoskoro vybuchnem. Rýchlo sa presunul na moje pery, dávajúc mi čas, aby to ešte predĺžil. Bozkávali sme sa hodnú chvíľu, kým som ho ucítila v sebe v celej jeho dokonalosti. Synchrónne sme sa začali pohybovať, on vnikal stále hlbšie a hlbšie a tam na prahu blaha sme spolu vyvrcholili. Chrbát som prehla ako mačka, nechty som mu zaryla do chrbta a kričala jeho meno. Nikdy v živote už toto nezažijem s nikým iným, pretože nik iný toto nedokáže. Sťažka som dýchala a padla s ním do perín. Poslednýkrát ma pobozkal a zmizol z izby.
Bez rozlúčky, bez jediného slova ma nechal vstrebávať zvyšky toho najfamóznejšieho orgazmu. A keď ustal aj posledný kŕč a ja som pochopila, že je definitívny koniec, rozplakala som sa. Plačúc som sa ešte raz osprchovala.
Mokrá som si sadal do izby, omotaná v uteráku a triasla som sa. V rukách som držala hrebeň, ktorým som sa chystala rozmotať si vlasy na hlave.
Každé zahrabnutie ma malo oslobodiť od myšlienok na neho.
Každý pohyb ho mal odohnať z mojej hlavy.
Každý vlas, ktorý uhladene spočinul po bokoch mojej tváre, ma mal urobiť šťastnejšou.
Systematicky som pokračovala v česaní, potom obliekaní a kým došli Carrie a Hill, večne meškajúce, bola som už dokonale hotová. Vlasy som mala vo voľnom drdole, šaty ma dokonale obopínali, nežné, takmer nulové líčenie zmazalo všetky stopy po plači.
„No do...“ vydýchla prvá Hill, keď ma zbadala. Vždy bola prostoreká, nikdy si z ničoho nerobila ťažkú hlavu, ale teraz aj jej došli slová.
„Stále ťa nechápem.“ Caroline bola vždy pohotová. „Na čo tam ideš? A ešte k tomu takáto krásna? Zbytočne si ubližuješ,“ dokončila. Sadla si ku mne na posteľ, pozerala sa mi do očí, možno hľadajúc príčinu, vidiac mi až na dno mojej zlomenej dušičky. Ak to nevedela, tak aspoň tušila čo sa tu odohrávalo.
„Ty ho ľúbiš, však?“ pýtala sa, keď, ako sa zdá, odo mňa nemohla čakať odpoveď. Znova mi vybehli slzy. Utrela mi ich, ale neusmiala sa. Ďalej sa na mňa vážne dívala.
„Čo čakáš?!“ Hlas sa jej postupne zvyšoval a ona čoraz viac naliehala. „Že on ti zavolá a ty iba pribehneš a vyspíš sa s ním, kedykoľvek mu to bude vyhovovať? Alebo že sa pred oltárom rozhodne, že zavrhne vzťah, len aby bol s tebou? Povedz mi, prečo by mal?“ vykríkla.
„Lebo ho milujem, milujem ho, milujem...“ znova som sa zadúšala plačom. „Ja ho tak veľmi milujem. A...“ Nadýchla som sa, pripravená podeliť sa o moje tajomstvo.
„To nie je dôvod. Isabella, láska už dávno nie je dôvod. Ak ho vážne miluješ, nechaj ho odísť," povedala a postavila sa na odchod.
Hillary po celý čas nepovedala ani pol slova. Moje oči sa jej zachytili ako lana, ale ona iba pokrútila hlavou a obe odišli. Objala som si bruško rukami. Ani to čo v ňom rastie a silnie nie je dôvod? Chcela som im to povedať, posledné dni to pre mňa bolo čoraz ťažšie tajiť. Je to predsa jeho dieťa, ale čo keď mala Caroline pravdu? Čo keď mu lásku musím práve takto dokázať? Že sa ho vzdám a odídem z jeho života?
Rozhodla som sa v stotine sekundy po tom. Presne to urobím. Dnes ho podporím v tom, aby bol šťastný a navždy mu zmiznem zo života.
Keď som dorazila na svadbu... Nikdy som niečo tak dokonalé nevidela. Celá bola ladená do zlato biela, všade živé kvety so zlatými mašľami. Sadla som si dozadu, kým po mňa neprišla akási slečna a neusadila ma do druhej rady, rovno za Edwardovu rodinu, teda aspoň si myslím, že to bola jeho rodina. Nikdy som ju totižto nestretla, ani sme sa o nej nebavili.
Ceremoniál bol veľmi jednoduchý a čoskoro som počula Tanyu odpovedať áno.
„A vy, Edward, beriete si túto ženu za svoju právoplatnú manželku?“ spýtal sa kňaz. Hľadela som naňho a on to vycítil. Čakal, vpíjal sa mi do očí. Ticho začalo byť nepríjemne. Nevedela som, čo mu mám naznačiť.
„Máte nejaké námietky?“ spýtal sa vykoľajený kňaz, ale Edward mu nevenoval ani štipku pozornosti. Stále ma sledoval. A ja som vedela, že ak mu teraz nevypadnem zo života, bude neskoro.
Pretlačila som sa cez pár ľudí, stále ho sledujúc som videla, ako pustil Tanyu aj ako urobil krok ku mne, ale moje rázne kývanie hlavou zo strany na stranu ho zastavilo. Vybehla som von, už som plakala a vbehla som na cestu. Posledné, čo si pamätám, je hlasné trúbenie a Edwardov výkrik.
Autor: Vampy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Only for a night - Kapitola tretia - Just one more night :
Myslim si, ze toto by si zasluzilo kapitolove pokracovanie
na začiatku, keď som uvidela obmedzenie pri všetkých troch dieloch, zľakla som sa, že bude celý príbeh iba nejaká lacká erotická fraška. ale nie, dokázala si to veľmi dobre a veľmi jemne napísať, a dokonca aj ten koniec... myslím, že si to vybavila najlepšie. samozrejme, keby sa oženil s Tanyou a prevalilo by sa, že čaká dieťa, bolo by to drsné. Ak by ušiel, bol by to sladký koniec pre čitateľov. ale takto - myslím, že všetky verzie Edwardov teraz dostali zaucho, pretože všetci sú takí babskí a dlho-čakajúci, pokiaľ vieš, čo myslím. a teraz - nemá Bellu a mohol mať aj bábo, ale ani to nemá. fakt, pre tentokrát sa mi to páči ako to je. aj keď samozrejme, že keby si z toho spravila kapitolovku, mohlo by to byť ešte pekelne zaujímavé. 
Nie, nie, nie a este raz nie. Toto sa proste nerobi!!! Prosim prosim musis to dotiahnut do konca, urobit kapitolovku, cokolvek len prosim nenechaj to takto sooncit.
Moc prosim smutne koukam 
No to si vážně děláš srandu? To si mám jako přečíst a jít klidně spát? To musíš dotáhnout do konce!!! To nám vážně nemůžeš udělat 
skvělé. Takhle si to můžu aspoň domyslet, že se Belle ani dítěti nic nestalo a Edward ji stihnul strhnout nastranu.
To nemůžeš.. Musíš pokračovat. Opravdu jsi super. A takhle to skončit přeci nemůže. Vždyť ten konec se nemůže líbít ani tobě.
pokračování 
Konec? Neeeeeeee 
Ještě nějaký pokráčko, moc moc prosím
Takhle to přeci nemůžeš ukončit. 
ti šiblo??? nemôžeš to takto ukončiť, proste nemôžeš je to krásne ale prosím nenechaj ju umrieť, musí to mať pokračovanie, prosím
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 15. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!