Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Oni a my - 19. kapitola

27.12.2011 (21:45) • Killy • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1241×

Dievčatá, tým myslím Alice a Rose, sa rozhodli, že nám usporiadajú druhú babskú jazdu. A tak som si radšej nerobila program na celé popoludnie a večer, pretože aj tak by to nemalo zmysel – Alice by ma prinútila to zrušiť. Neviem, čo si od tohto sľubovala, no akosi jej to opäť nevyšlo.

Totiž Carlisle, Jasper, Emmett a Edward mali ísť dnes v noci na lov, lenže náhle zmenili plány. Nechceli však povedať prečo.

„Nie sme hladní,“ chabo argumentoval Carlisle, pričom pokukoval po Edwardovi. Ten len sklopil hlavu a tváril sa, že ho ohúrili nové Esmine dvere. Síce tieto neboli čínske.

Radšej sme to s babami viac nerozoberali a dohodli sme sa, že večer strávime spoločne s nimi. Rose okamžite zmenila program hoci to, popravde, robila veľmi nerada – manikúra príde až nakoniec.

Takže ako prvá nasledovala večera so všetkými Cullenovcami. Prišlo mi to trošku trápne vzhľadom na to, že oni nejedia a pred sebou budú mať položené poháre so zajačou krvou. Jasperovi to však okolo pol šiestej nedalo a prehlásil, že napriek Edovmu presviedčaniu si ide zaloviť.

„A pozdravuj veveričky,“ zopakovala som úžasnú hlášku z môjho obľúbeného programu a zachichotala sa. Alice ma napodobnila a Emm si len pre seba čosi zamumlal.

„Hmm... Čo to varíš?“ spýtala som sa Esme, keď som sa akoby v mrákotách došuchtala do kuchyne – prilákala ma sem tá úžasná vôňa.

„Robím moriaka. Veď vieš, za chvíľu sú Vianoce a ja si to musím precvičiť.“ To už budú Vianoce? Ten čas tak rýchlo beží.

„Ale je ti, dúfam, jasné, že ja celého moriaka nezjem,“ povedala som. Esme si len vzdychla a prikývla.

„Asi ráno ponúkneme aj ostatných vlkolakov. Bolo by mi to ľúto vyhodiť,“ vzdychla si. Len som nemo prikývla a rozhodla sa, že nechám Esme v pokoji variť. S miernym úsmevom na perách som zamierila do obývačky. Na pohovke sedel Emmett a pozeral futbal. Len som pretočila očami a sadla som si vedľa neho. Prekvapene sa na mňa otočil, ale ja som len pokývala hlavou, nech to nekomentuje. Mykol plecami a opäť sa otočil na televíziu. Znudene som ho nasledovala.

Nebol to americký futbal. Teda, aspoň to som dokázala povedať s presnosťou. Zistila som to podľa toho, že všetci naháňali jednu malú bielu loptu a kopali do nej.

„Kto hrá?“ spýtala som sa ho naoko zaujato a čakala na odpoveď.

„Nemecko proti Kanade,“ odpovedal mi rýchlo a už mi nevenoval pozornosť. Dotknuto som si odfrkla a snažila som sa sledovať zápas.

„Ehm, a ktorí z tých dvoch sú v červeno-bielej?“ chcela som vedieť po dosť dlhej chvíli ticha. Až teraz mi došlo, že ak nebudem vedieť, kto je kto, tak stav veľmi rýchlo nepochopím.

„Nemci sú čierno-biely. A Bella, už nevyrušuj. Snažím sa tu sledovať zápas,“ odvrkol a opäť ma totálne ignoroval.

„Dobre, už len jedna otázka... Komu držíš palce?“ diabolsky som sa usmiala.

„Nemecku... Prečo?“ Ale než stihol vôbec dopovedať, začala som kričať:

„Kanada, Kanada! Do tohóóó! Kanada, Kanada!“

„Si už totálne šibnutá? Nemci to vyhrajú! Majú úžasného brankára, ktorý nepustí ani jediný gól!“ Tak fajn, diabolský plán vyšiel.

„No jasné... Práve ten tvoj „úžasný brankár“ dostal gól a lopta mu prešla priamo medzi nohami,“ podotkla som s úškrnom. Totiž, kým Emmett sa so mnou hádal, kto je lepší, Kanada stihla zaútočiť a streliť Nemecku gól.

„Nie, nie, nie! Do pekla! Ako sa to... Veď on je tak úžasný... Bella! Vidíš to? Je to všetko tvoja vina! Hneď, ako som sa prestal sústreďovať na odosielanie všetkej svojej energie do členov nemeckého týmu, dostali gól! Narušila si moju pevnú myseľ a prestal som sa sústreďovať!“ vyčítal mi Emm a chytal sa pri tom rukami za vlasy. Aby si ich nevytrhal, chudáčik. Rose by ho plešatého nepustila do spálne. A okamžite, keď som mu to spomenula, sa prestal chytať za hlavu a ruky mu spadli do lona. Vystrašene sa pozrel do zrkadla, ktoré bolo zavesené hneď vedľa televízie a prezeral si svoju veľkú hlavu.

„Hej, vy dvaja,“ ozvalo sa z kuchyne.

„Večera je už takmer hotová, tak poďte do jedálne.“ Ani jeden sme sa nepohli a prepaľovali sme sa očami.

„Hneď!“ Obidvaja sme razom vstali a priam bleskovou rýchlosťou sme ihneď sedeli za stolom. Prišli sme sem poslední – všetci už sedeli. Komu napadlo ma posadiť vedľa Edwarda???

….....................................

Mala som pravdu, bolo to dosť trápne. Teda, aspoň pre mňa. Všetci diskrétne a potichúčky si upíjali zo svojho pohára a bolo počuť len mňa, ako si krájam mäso a napichujem ho na vidličku. Ešte aj moje prežúvanie musel počuť každý v dome.

Keď som dojedla, všetci sme sa presunuli do ich obývačky. Na stole bol už pripravený...

„Človeče, nehnevaj sa?“ ozvala som sa prekvapene a premeriaval si hru.

„Áno. Napadlo mi, že by bolo úžasné si zahrať nejakú zábavnú, spoločenskú hru. Tak čo, tešíte sa?“ vypískla Alice a s iskričkami v očiach čakala na našu reakciu. Zdá sa mi to, alebo som tu skutočne jediná, ktorá nezdieľa jej nadšenie? Všetci totiž súhlasne prikývli a posadili sa okolo rozloženej hry.

„Nemalo by byť človeče len pre štyroch?“ spýtala som sa zamračene. Alice sa len záhadne usmiala.

„Hustila som do predavača v hračkárstve, kým mi nedal číslo na riaditeľa ich firmy. Poprosila som ho, aby urobil človeče pre ôsmych,“ povedala a dala veľmi veľký dôraz na slovíčko „poprosila“. Všetci sme sa naraz rozosmiali. Alice to pobúrilo a tak si prekrížila ruky vbok a prepaľovala nás očami. To nás ešte viac rozosmialo, pretože vidieť osobu, ktorá má len meter šesťdesiat, ako sa snaží vyzerať hrozivo je veľmi komické.

„Tak fajn. Čo keby sme sa pustili do hrania?“ navrhla po chvíli Alice a opäť sme všetci prikývli. Ako to, že ja mám byť ružová?

O dve hodiny neskôr:

Vyhrala som. Niet divu, keď vie Edward čítať myšlienky a Alice predvídať budúcnosť. Aj tak mám však pocit, že ma Edward dosť šetril. Vyhodil totiž radšej seba, ako by mal vyhodiť mňa. A teraz nasleduje manikúra. Skvelé. Už sa teším. Ha, ha, ha...

..................................... 

„Seth, je čas ísť. Volturiovci prichádzajú..."

Venované Simonke.

Killy

20.kapitola 

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Oni a my - 19. kapitola: