Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Oni a my - 15. kapitola

13.11.2011 (07:45) • Killy • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1175×

„Luke?“ dostala som zo seba po chvíli.

„Bella!“ Krátko prikývol hlavou. Je to vážne on? Je to ten Luke, ktorého som kedysi poznala? Ale veď to nie je možné. On má byť mŕtvy!

„Myslel som si, že si mŕtva,“ priznal sa po chvíli s úškrnom na perách.

„To môžem povedať aj ja, Luke. Veď som videla, ako na teba ten upír skočil! Ako to, že žiješ?“ Luke sa už-už nadychoval k odpovedi, keď nás Jacob prerušil. Do pekla!

„Hej, hej! Vy sa poznáte?“ Vyvaľoval na nás oči.

„Ak tým myslíš, že či sme sa už niekedy videli, tak áno. Luke bol vodca vo svorke, v ktorej som bola väznená,“ osvetlila som mu to trošku.

„Hej! Väznená?! To nemyslíš vážne, Bella!“ skríkol na mňa Luke.

„A ako by si to nazval ty, Luke? Ochrana? Oh, nechci ma rozosmiať!“ Zamračila som sa naňho.

„Áno, Bella. Presne tak by som to nazval. Si predsa vyvolená, do pekla! Tvoja bezpečnosť bola pre nás prvoradá.“

„A nebolo to skôr tak, Luke, že si sa bál o svoje postavenie vo svorke? Bol si vodca iba vďaka tomu, že ťa zvolili starší. Vymyslel si si totiž tú najhoršiu historku, akú si mohol. Povedal si im, že som príliš mladá a že keď budem pripravená, odovzdáš mi miesto alphy. No nestalo sa tak.“

„Ešte si nebola pripravená!“ Krútil hlavou Luke. Alice, Jacob a takmer polovica svorky sa na nás pozerali s otvorenými ústami.

„Ale bola, Luke, ty sám to vieš najlepšie. Porazila som ťa v boji na západnej lúke a už len kvôli tomuto si sa mal vzdať.“ Luke len nesúhlasne krútil hlavou. Vyzeralo to, že sa rozhoduje, čo má povedať.

„To je pravda...“ pripustil po chvíli. „No ty sama musíš najlepšie vedieť, že som to nemohol urobiť... A mám na to hneď dva dôvody. Tak po prvé, nemala si ešte svoju moc. Pamätáš si na to, Isabella? Bola si obyčajný vlkolak s obyčajnou silou a obyčajnou mocou alphy. Vláda nad živlami, o ktorej sa tak živo diskutovalo? Nulová. Nestretla si ešte Ech-marieé,“ povedal a to posledné slovo povedal naším starým vlčím jazykom. No nikto presne nevie, čo znamená. Sú tu iba dohady...

„Nestretla si ešte Svoje-sila. Ale, ako vidím, si ho už objavila. Takže nemám nič proti, ak budeš aj naďalej vodcom svorky,“ doplnil sa po krátkej pauze. Ech-marieé by sa dalo preložiť ako Svoje-sila. Zložité, nepresné, zvláštne. No svojim spôsobom to znamená, že som mala nájsť samu seba alebo tú časť, ktorá mojej osobnosti chýbala.

„A ten druhý dôvod?“ vyzvedala som.

„Ten druhý bol Seth. Sľúbil som mu, že sa o jeho malú sestričku postarám. Čo som, samozrejme, nesplnil,“ povedal smutne, skoro žalostne a porazene sklonil hlavu.

Seth? Môj braček Seth?

Prvýkrát som sa pozerala na Luka ako na najlepšieho priateľa môjho nebohého brata. Bol jedným z tých, ktorý ho dobre poznali, vyznali sa v ňom, rozumeli mu. On vedel presne, čo by si teraz Seth myslel o všetkom tomto „predstavení“. Pocítila som k Lukovi náhlu náklonnosť, s ním som zdieľala spoločnú minulosť, smútok po Sethovi som prežívala spoločne s ním. Boli sme v tom spoločne.

„V pohode,“ šepla som smerom k nemu. Obrátila som sa k našim nežiaducim divákom a povedala:

„Predstavenie sa skončilo, panstvo. Vráťte sa všetci do stanov!“

Keď sa k pohybu nikto nemal, dodala som rýchlo:

„To bol rozkaz.“ Razom sa všetci pozreli inam, začali sa spolu zhovárať a vydali sa smerom k svojim stanom.

„Tak to by sme mali,“ poznamenala som s nevinným úsmevom.

„Alice? Jake? Nechali by ste ma, prosím, osamote s Lukom?“ spýtala som sa ich opatrne. Len pomaly prikývli a každý išiel iným smerom. Alice do ich vily a Jacob do hlavného stanu.

„Poď ďalej,“ zašepkala som a zdvihla hrubú látku stanu tak, aby cez úzky otvor mohol prejsť. Trochu sa prikrčil a vošiel do môjho stanu. Trošku som sa zahanbila, keď som si až vnútri všimla, že tu mám neporiadok. Plány na ďalší boj, správy od špiónov a moje osobné veci sa váľali po celej miestnosti.

„Nemyslíš si, že je čas? Čas na to, aby si... mi o tom povedal?“ Posadila som sa na svoju posteľ. Luke si sadol na stoličku hneď oproti.

„Čo povedal?“ chcel vedieť konkrétnejšie.

„O všetkom. O tom, ako umrel, kto ho zabil a... či po sebe niečo nenechal. Čokoľvek. Niečo, ako...“

„Ako toto?“ prerušil ma Luke a vytiahol niečo z vnútorného vrecku starej, špinavej bundy. Bola to malá knižka obalená v koži. Na prednej strane mala vyrytý erb rodu Black.

„Čo to je?“ vyhŕkla som.

„Niečo, čo som našiel pod Sethovou posteľou. Mal to ukryté medzi pokazenými perami a zlomenými strúhadlami. Čudné miesto na skrývanie niečoho takéhoto...“ Pokrčil plecami a podal mi tú záhadnú knižku.

„Dokonalé miesto na ukrývanie niečoho takéhoto,“ opravila som ho, keď som si prezrela tú malú knižku.

Bol to Sethov denník....

16.Kapitola

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Oni a my - 15. kapitola: