Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Oni a my - 13. kapitola

30.10.2011 (07:30) • Killy • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1005×

Nechcem mať pocit, že sa mi všetko rúti rovno pred očami. No mám ho. Už nie som podstatná, všetko dôležité prebral do rúk Jacob. Isabella Swan Black je už len úbohý maskot celej tejto akcie. Velenie nášho obrovského klanu sa mi vyšmyklo medzi prstami vo chvíli, kedy som... Dostala strach. A ja sa nesmiem báť. Nesmiem byť tak úboho detinská, zraniteľná. Mám nejakú zodpovednosť, sakra! A nesmiem smútiť. Áno, to je presne môj problém. Dňom i nocou myslím na svoju minulosť. Alebo na ľudí z mojej minulosti, ak mám byť konkrétnejšia. Zdáva sa mi o nich. Z čiernej hmly sa najprv vyformuje otcova tvár, neskôr mamina a nakoniec Sethova. Všetci títo ľudia zomreli práve kvôli mne. Moji rodičia hneď na začiatku vedeli, kto som. Vedeli, že som vyvolená. A práve pre mňa umreli. Chceli ma chrániť. Upíri sa o mne dozvedeli príliš skoro. A chceli ma, len mňa. Oni umrieť nemuseli. Seth umrieť nemusel! A nikdy nezabudnem na jeho posledné slová. Doteraz som nepochopila, čo tým chcel povedať. Alebo prečo to povedal.

Nesmieš ich nenávidieť, Bella. Aj oni majú dušu, a vtedy poslednýkrát vydýchol. Ale prečo? Prečo to povedal? Bol vlkolak tak ako ja, tak ako všetci v našej rodine. Upírov zabíjal ako každý zo svorky a nevyzeral, že mu to je ľúto. Niečo tajil, niečo, na čo som ja a ani nikto iní neprišiel. Bolo v tom niečo viac.

.....................................................

„Musíme si dávať väčší pozor. Zdvojnásobíme hliadky na hraniciach. A strážiť budeme aj cez deň. Je síce malá pravdepodobnosť, že sa o niečo pokúsia cez deň, no musíme si byť stopercentne istý,“ povedal Jacob.

„A čo miestni? Myslíš si, že si nás nevšimnú?“ opýtal sa Sam.

„Ak si aj všimnú, budú to pokladať za zviera. Ničoho sa nemusíme báť. No pre istotu buďte opatrní.“

„Máme nejaké nové správy od našich špiónov?“ ozval sa Jared a prekrížil si ruky na hrudi.

„Nie, nič dôležité. Volturiovci si dávajú veľký pozor na to, čo povedia. Nižšie postavených členov gardy nikdy nepustia na zasadnutia. Sú opatrní. Hlavný plán im povedia tesne pred bojom. Jediní, ktorí môžu niečo vedieť, sú Jane, Demetri, Felix, Alec, Renata a Heidy. No k tým sa nedostaneme. Sú príliš vysoko,“ pokrútil Jacob hlavou.

„Tak musíme vymyslieť niečo iné. Jacob, nehovor mi, že Volturiovci nijako nepostúpili dopredu. Je to už pár týždňov, čo sme naposledy dostali správu od našich špiónov!“ Mračil sa naňho Quil.

„Ja viem a...“ začal Jacob, no prerušila ho Leah.

„Nenapadlo ťa, že sú mŕtvi? No tak, Jacob! Skús si pripustiť, že nad tým všetkým strácaš kontrolu! Volturiovci možno zdvojnásobili svoje počty, zatiaľ čo my sme sa nezväčšili ani o jedného. Ak to pôjde takto ďalej...“

„Nebudeme mať šancu,“ doplnila som ju. Všetky hlavy sa na mňa prekvapene otočili.

„Áno, ešte stále som tu." Pozerala som sa na všetkých s mierne zdvihnutím obočím.

„Pozri sa, Bella, nikto nepochybuje o tvojich schopnostiach – a tým nemám na mysli tie tvoje čáry-máry –, no nie si dosť skúsená. Si priveľmi mladá na to, aby si nám všetkým velila. Prepáč, ale je to pravda,“ povedal mi Embry. S prižmúrenými očami som sa naňho zahľadela.

„Je mi jedno, čo táraš. Mám na to právo a právo mi nemôže odobrať nikto z vás. Ja som žena z rodu Black a, ak by niekto nevedel, posledná z nášho rodu. Čiže aj keby som nebola vyvolená, ako Blacková mám na to, sakra, právo!“ vybuchla som a buchla päsťou po stole.

„Okrem toho ste sami povedali, že to pod Jacobovým velením nefunguje.“

„Má pravdu,“ ozval sa Seth.

„Nemyslím si, že je to dobrý nápad. Bella, si mladá. A bojím sa o teba. Už teraz toho máš veľa. Tá vec s Cullenovcami... Ťa úplne zbavuje energie.“ Ustarostene sa na mňa pozrela Katy.

„Nemusíš sa o mňa báť, Katy. Cullenovci sú pod kontrolou a...“

„Ó, vážne? A na ktorej strane teda sú, Bella? Ako vieš, že sa uprostred boja neobrátia proti nám?“ skočil mi do reči Sam.

„Ja... Ja to ne...“ začala som.

„Sme s vami.“ Vtrhol nám odrazu do stanu Carlisle. Všetci sa naňho prudko otočili, niektorí dokonca výhražne zavrčali. Ja som sa na neho prekvapene pozrela a čakala vysvetlenie, ktorého som sa po chvíli aj dočkala.

„Dlho sme nad tým s rodinou uvažovali a... Dohodli sme sa, že budeme na vašej strane. My máme Bellu a Katy veľmi radi a nedokázali by sme bojovať proti nim.“ Zopár vlkolakov nesúhlasne pokrútili hlavami, no boli ticho.

„Ale? Aký je v tom háčik, Carlisle?“ opýtal sa ho Jacob, ktorý bol až doteraz ticho.

„Nepodriadite si upírov,“ odpovedal mu jednoducho. Ja som prekvapene nadvihla obočie.

„To nemyslíš vážne, Carlisle!“ Zamračila som sa naňho a rozmýšľala, či je v poriadku. Predsa o tomto je táto vojna, do kelu! Vyhrajú upíri, alebo vlkolaci. O toto tu ide.

„Ty mi nerozumieš, Bella. Ide o zachovanie rovnováhy. Je to niečo, čo sa nesmie porušiť za žiadnych okolností. Jediné, o čo v tejto vojne ide, je o moc. A nie o to pozabíjať všetkých upírov, ktorí sa živia ľudskou krvou.“

„Mýliš sa, Carlisle. Práve o toto tu ide. Upíri sú ako celok zlé bytosti, ktoré ubližujú nevinným. Nemajú právo žiť.“ Chladne som sa naňho pozrela.

„Ale ak na svete nebudú upíri, ľudia sa, odpustite mi za výraz, premnožia. Už celé tisícky rokov tu boli upíri na to, aby zabránili človeku sa premnožiť tak, že svet ako taký skončí. Prestane existovať. Tu nejde len o spor medzi upírmi a vlkolakmi, Bella. Tu ide o viac. Ide tu o celé ľudstvo a život na zemi.“ Ou, tak týmto ma odrovnal. Keď som od Jacoba naspäť žiadala „žezlo“, nenapadlo mi, že je to až takto vážne.

No do pekla. Mám na krku celú ľudskú populáciu! bežalo mi stále v mysli.

„Aha. A teraz čo?“ ozvala som sa po chvíli ticha.

„Tak... Budeš súhlasiť s našou podmienkou?“

„Vysvetli mi ešte raz, že čo bude, ak vyhráme my? Čo sa vlastne stane potom?“ nechápala som tomu. Carlisle mi to v hlave celé pomiešal.

„No... Volturiovci vám nechajú vládu na troch trónoch. To znamená, že to budete vy, kto bude trestať upírov, ktorí sa prezradia a podobne. Budete riešiť klany novorodených a tak... Ja tomu nerozumiem, Bella. Nevyznám sa v tom.“ Pokrútil hlavou.

„Aha. A ja tomu rozumieť akože mám? Oh, tak dobre! Súhlasím! A teraz rozpúšťam zasadnutie s tým, že som opäť vodca, Cullenovci sú s nami a Sama niekto poriadne capne po zadku!“ na konci som vybuchla. Všetci sa na mňa prekvapene otočili, Sam sa dokonca začervenal.

„No dobre, to posledné odvolávam. Dobrú noc.“ A s tým som sa odobrala do svojho stanu.

Tak fajn, priznávam sa. Tá Carlisleova teória o premnožení ľudí má niečo do seba.

14. kapitola

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Oni a my - 13. kapitola: