Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Odpust mi 4.kapitola

16.06.2009 (20:30) • dida • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1544×

Z mojich úvah o mojom nasledujúcom živote ma vytrhol jemný vánok. Keď som sa otočila uvidela som niečo, čo už dávno nie......stála tam nádherná bytosť, ktorú som nevidela vyše 5 mesiacov. Bola to nádherná žena, alebo skôr upírka. Bola nadľudsky krásna. Mala ryšavé vlasy nakrátko ostrihané. A krásne karamelové oči. A tak som si bola istá, že sa neživý ľudskou krvou. Ale stále som mala pred ňou rešpekt aj keď mi dúfam nechce ublížiť.

„Ahoj." Povedala to veľmi priateľsky a milo sa na mňa usmiala.

„Ahoj." Povedala som nesmelo, ale úsmev som jej oplatila.

„Čo tu robíš?" Spýtala sa ma stále s úsmevom.

„Bola som na prechádzke, aby som mohla premýšľať." Povedala som jej úprimne.

„Aha.....Asi viem nad čím." Povedala a ja som sa zarazila. Ako to môže vedieť? Veď nikto to nevie a tobôž nie nejaká upírka, ktorá tadeto len prechádza. „Ako sa voláš?"

„Som Bella...no vlastne Issabella Swanová. Ale mám radšej keď mi hovoria Bella." Povedala som jej a znova sa na ňu usmiala. S ňou som sa cítila nejak zvláštne, inak ako s ostatnými. „ Môžem sa ťa spýtať ako vieš nad čím som tu prišla premýšľať? A ako sa vlastne voláš?" Spýtala som sa jej.

„Ou...prepáč ani som sa ti nepredstavila. Som Ciara Volturi. Som jediná dcéra Ara Volturího. Na a mám taký dar, môžem vidieť minulosť hoc akého človeka alebo upíra. A ty máš veľmi zaujímavý príbeh. Už len, že si chodila s upírom. A teraz, že si sním otehotnela. To je ten najlepší životný príbeh aký som kedy v „živote" videla. Skutočne fascinujúce." Rozprávala tak zamyslene. Ako keby som ani nebola. Ale zarazilo ma to meno. Viem, že som o už niekde počula, ale neviem si spomenúť kde. Alebo som si skôr spomenúť nechcela.

Už som si spomenula bolo to v deň mojich 18 narodenín. Keď som s ním pozerala Romea a Júliu.

......

„No nemal som v úmysle žiť bez teba." Prevrátil oči, akoby bol tento fakt nad slnko jasnejší. „Ale nebol som si istý, ako to spraviť-vedel som, že Emmett ani Jasper by mi nikdy nepomohli...tak som si povedal, že by som možno šiel do Talianska a spravil niečo, čím by som vyprovokoval Volturioovcov.

„Čo sú to Volturiovci?" chcela som vedieť.

„Volturiovci sú rodina," vysvetľoval a stále hľadel do diaľky. „Veľmi stará rodina z nášho druhu. V rámci nášho sveta sa asi najväčšmi blížia kráľovskej rodiny. Carlisle s nimi krátko žil vo svojich ranných rokoch, než sa usadil v Amerika-pamätáš si ten príbeh?"

„Jasné, že pamätám."......

„Bella...Bella? Si v poriadku?" pýtala sa ma dookola Ciara a mávala mi rukou pred tvárou.

„Čo...Čo sa deje?" Párkrát som zmätene zamrkala a vrátila som s a späť do tej krutej reality. Ciara stála predo mnou a na tvári mala vystrašený výraz.

„Bola si niekoľko minút úplne mimo. Si v poriadku?" Spýtala sa ma Ciara čoraz ustaranejšie.

„Hej. Hej. Len som sa nechala uniesť spomienkami. To je všetko." Povedala som to a trochu posmutnela. Ciara si toho všimla a prišla trochu bližšie ku mne aby ma mohla chytiť okolo pliec. Bola veľmi milá, strašne mi pripomínala moju najlepšiu kamarátku. Aj s ňou budem taká priateľka ako s Alice. Ale to asi nikdy nepôjde nahradiť. To sa asi už nedá. Jedine keby tu bola ona sama.

Ešte chvíľu sme sa rozprávali. A ja  som sa pýtala na čo len som chcela, najviac ma zaujímalo všetko o rodine Volturiovcov. Povedala mi všetko. Kto to je, aké majú schopnosti, kde sídlia, a mnoho ďalších vecí. Po chvíli mi začínalo byť dosť chladno, a preto mi Ciara povedala, aby som šla radšej dnu sa zohriať. Chcela som protestovať, ale hneď mi argumentovala tím, že to neprospeje bábätku. Nikdy som nemala veľmi rada deti. Pretože len plačú, papajú, a spinkajú. Ale teraz to je úplne iné. Nie je to nejaké dieťa je to moje a Edwardovo dieťa. A on mi povedal „Ako by som nikdy neexistoval". No a keď som po prvý krát prišla do svojej izby po jeho odchode uverila som mu. Nič mi nenechal, ani len jeho fotku. Bola som zúfalá. Nevedomky sa mi po tvári začali kotúľať malé potôčiky slz. Ale aj tak mi tu niečo nechal, niečo čo budem milovať viac ako čokoľvek iné, keď už tu Edward nie je. Bude to to najkrajšie dieťa na svete. Bude mať nádherné bronzové vlasy a krásne zelené očka ako jeho otec. Vlastne dúfam, že bude celý ako Edward. Už ma tak nebolí, to keď si naňho spomeniem ani spomienky na jeho rodinu už tak veľmi nebolia.... A myslím si, že to bude chlapec. Ja to cítim.

S Ciarou sme sa dohodli, že s ňou pôjdem zatiaľ do Talianska. Dôverovala som jej. Neviem síce ako som mohla nadobudnúť dôveru tak rýchlo v niekoho. A v tomto prípade to ešte ku všetkému nie je človek, ale upír.Povedala mi, že sa nesmiem rozlúčiť s Charliem, ale ja som ju prehovorila, aby som mu mohla nechať aspoň odkaz na rozlúčku. Predsa len je to môj otec, ktorého budem navždy nadovšetko milovať.

Keď sme prišli domov hneď som zobrala 2 papiere. Jeden som chcela nechať Charliemu a druhý môjmu najlepšiemu priateľovi Jacobovy, z ktorého sa stal nedávno vlkolak. Zobrala som pero a začala písať.

Oci,

Chcem ti povedať, že ťa mám veľmi veľmi rada. Si ten najlepší ocko akého som si mohla vždy priať. Aj keď ťa nechcem opustiť, tak to musím spraviť. A veľmi ma to bolí. Musím odísť z dôvodu, ktorý ti ani nemôžem povedať a strašne ma to ničí. Zožiera ma to z vnútra Prepáč mi za tých posledných 5 mesiacov, ale ja som nemohla bez neho žiť, strašne som ho milovala, ani som nemala prečo žiť. Bola som prázdna. Ale teraz na to už konečne mám dôvod. Znovu som našla dôvod na život, na skvelý život. Neboj sa o mňa ja sa o seba postarám budem v dobrých rukách. Ale chcem ťa poprosiť aby si dal  pozor na seba. Nikdy ma nehľadaj. Pretože nikdy nenájdeš. Strašne ťa milujem nezabudni na to nikdy. Sľúb mi to. Možno ešte raz prídem, ale to ma asi nespoznáš.

S láskou navždy

Tvoja Bella.

Po tvári mi stekali ďalšie a ďalšie slzy. Papier som prehla na polku a vsunula ho do pripravenej obálky, na ktorú som ešte napísala Ocko. Bola som z toho nešťastná, že musím opustiť otca, ku ktorému som sa sotva pred 1 rokom  nasťahovala. Ešte ma čaká list Jacobovy.

Jacob,

Prepáč, že ťa tu nechávam samého, ale musím odísť. Mám ťa rada ako vlastného brata, ale nie ako muža. Prepáč, ale srdcu nerozkážem. Chcem ťa poprosiť aby si dal pozor na Charlieho, aby sa mu nič nestalo. Nehľadaj ma. Budem v dobrých rukách, aj keď si to ty nemyslíš, ale ja to viem. Neboj sa nevrátil sa ku mne. A asi ani nikdy nevráti. Znovu som našla zmysel žiť a chcem to využiť najviac ako sa dá. Mám ťa rada. Budeš mi veľmi chýbať.

S láskou navždy

Tvoja Bells.

S týmto listom som spravila to isté ako s predošlým. Bolo obtiažnejšie ho napísať, predsa len je to Jacob. Položila som ich naspäť a vybehla naposledy ku mne do izby. Vzala som si len potrebné veci. Vzala som si určite pas, tie kreditky od Alice, fotku mňa a Charlieho, peňažeku, mobil a ešte veľa nepotrebných vecí, ktoré sú pre mňa dôležité. Rýchlo som zbehla schody a utekala von. Na príjazdovej ceste už čakal strieborný mercedes a za volantom sedela Ciara. Nevedela som či jej môžem dôverovať, ale risk je zisk.

Naposledy som sa pozrela na môj dom a nasadla do auta. Vyštartovali sme neuveriteľnou rýchlosťou preč y malého upršaného mestečka, ktoré som si tak obľúbila. Pozerala som von oknom a zazrela ako sme sa mihli okolo tabule s nápisom.   Good bay. A odchádzala som od môjho starého života, teraz začínam nový a úplne odlišný život ako bol ten pred tým. Bude mi smutno za starým, ale na nový sa teším. Teším sa na svoje dieťa. Teším sa na to čo ma čaká.

Tak čo páčila sa vám?

Ďalšia kapitolka:

http://www.stmivani.eu/10-fanfiction-od-vas/odpust-mi-5-kapitola/

Autor: dida, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Odpust mi 4.kapitola: