Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život vo Forks 17. kapitola

12.12.2021 (09:00) • ACullen • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 589×

Neveril som vlastným očiam. Som upírom už storočie, no s týmto som sa ešte nestretol. Vedel som, že okrem nás existovalo mnoho mýtických bytostí, no nikdy som nepočul o nikom, kto mal oči hada. Bol som rozhodnutý to zistiť a poradiť sa s rodinou. Mohlo nás to ohroziť a čo horšie, mohlo to ohroziť Bellu. Od Alice som vedel, že nevidí Bellinu budúcnosť a mal som obavu, že to súvisí s jej dnešnou návštevou.

„Čo sa deje?“ spýtal sa ma Carlisle, keď som vchádzal do jeho pracovne. Vedel, že sem chodím len keď sa niečo deje a jeho myšlienky to dávali patrične najavo.

„Dnes som videl niečo zvláštne. Napadlo ma, že by si o tom mohol vedieť niečo viac,“ oznámil som mu a tým som prilákal zvyšok rodiny. Všetci sa ma v myšlienkach pýtali to isté, čo Carlisle.

„Bol som dnes za Bellou, no mala návštevu. Z myšlienok toho chalana som nedokázal nič prečítať, len dajaké útržky, ktoré mi nedávali zmysel. K Belle bol dosť nepríjemný, pretože ho vyhodila, no to čo som videl, keď odchádzal ma vystrašilo. Jeho modré oči sa behom sekundy zmenili na hadie. Vieš o tom niečo?“ obrátil som sa na Carlisla. Celá rodina sa na mňa pozerala dosť zmätene, nikto nerozumel o čom hovorím.

Carlisle si chytil špičku nosa a začal: „Viete, v našom svete, tak isto ako aj v tom ľudskom, je naozaj veľa legiend. Som síce na svete dlho a počul som toho už veľa, no jedna legenda bola silnejšia, pretože v tom mali prsty upíri. Ide o starú egyptskú legendu, kde dcéra kráľa Béla, Lamia, bola tak krásna, že jej neodolal samotný Zeus, známy aj ako Dio. Splodili spolu deti, čo pobúrilo jeho manželku Héru, všetky deti zabila a Lamiu poslala na krvilačnú cestu noci. Myslel som si, že je to celé legenda, no práve jej deťom sa oči dokázali premeniť a mali podobu hadích. Ak je to celé pravda a po svete behajú darkines, tak sme v peknom probléme. Tieto stvorenia sú silnejšie ako my a práve to viedlo mocné upírie rody k tomu, aby tieto stvorenia podľa legiend prenasledovali a vyvraždili. Samotní Volturiovci sa týchto lovov zúčastňovali, no vždy tvrdili, že ide o vzdorujúcich upírov a preto to nikto neriešil, no dnes mi to celé dáva iným zmysel.“

„Počkaj, počkaj, počkaj. Chceš nám tu povedať, že po svete behajú mutanti, ktorí sa nám teraz chcú pomstiť za to, že ich v minulosti niekto z nášho druhu lovil?“ Typický Emmett, musí mať všetko vysvetlené aspoň sto krát.

„Áno, presne to som teraz poveda,“ preniesol Carlisle tak, že aj Emmett zmĺkol.

„Čo budeme teraz robiť? Môže byť Bella v nebezpečenstve?“ spýtal som sa zúfalo. Ak áno, musím ju ochrániť, nech to stojí čokoľvek.  

„Bella je človek. Nemal by ju ohroziť, ak je to tak ako si myslím. Každopádne mali by sme ju strážiť.“ Preniesol otec s vážnosťou v hlase. Celá rodina bola nepokojná, v myšlienkach sa báli hlavne o Bellu.

„Vieme niečo viac o týchto stvoreniach?“ spýtala sa Esme s obavou v hlase. Pre ňu bola rodina to najdôležitejšie, bála sa o nás a aj o svoju novú dcéru.

„Mal by som tu niekde mať knihu, kde je to všetko lepšie opísané, no troška to potrvá kým ju nájdem. Teraz navrhujem, aby jeden z vás šiel k Belle. Skúste zistiť, odkiaľ toho chlapca pozná, čo ich spája alebo hocičo iné. A hlavne dávajte na ňu pozor!“ zavelil Carlisle s nosom zaboreným v knižnici.

„Pôjdem ja. Myslím, že mne ako kamarátke to povie skôr.“ Prihlásila sa Alice. Prikývol som a sledoval ju ako vybieha von.

„Bude to v poriadku.“ Pohladila ma Esme po ramene. Vedela, ako mi záleží na Belle ale aj na Alice. Bál som sa, aby sa im niečo nestalo. Ten človek tam stále mohol niekde byť a mohol im ublížiť.

„Niečo mám!“ zahlásil Carlisle. Nakoniec to ani netrvalo tak dlho. Vytiahol z knižnice naozaj hrubú a starú knihu a začal v nej listovať. Cez jeho myšlienky som videl všetko, čo on a netrvalo dlho a narazil na niečo.

„Darkines, stvorenia splodené vyššou bytosťou a človekom. Stvorenia vládnuce takou silou, že sú takmer neporaziteľné. Ich schopnosti dokážu paralyzovať nepriateľa, spôsobiť mu utrpenie horšie ako smrť, zmiasť jeho reálny svet, spôsobiť mu halucinácie a mnoho iného. Sú, rovnako ako vlkolaci, prirodzenými nepriateľmi upírov. Dlhoročné boje medzi upírmi a darkines sa podpísalo na mnohých obetiach, či z ľudského alebo nadprirodzeného sveta. Dokonca sa tu píše aj o nejakom proroctve, ale tá stránka tu chýba. Tá kniha je veľmi stará, bohužiaľ už má svoje roky, takže sa nemôžem čudovať.“

„Chceš povedať, že okrem vlkolakov máme teraz za nepriateľov aj týchto darkines?“ Stále som tomu akosi nemohol uveriť.

„Ak si budeme držať odstup, bude to v poriadku.“ Pokrčil Carlisle plecami a v myšlienkach mi dal jasne najavo, že nechce znepokojiť rodinu, pokiaľ nevieme niečo viac, no podľa neho máme veľký problém. Vedel som, rovnako ako zvyšok rodiny, že kým sa nevráti Alice, nevieme kto to je. Celý čas som myslel na Bellu a na to odkiaľ toho chalana pozná a čo u nej chcel. Celé mi to prišlo zvláštne, že sa objavil teraz a u Belly doma.

„Viem, kto to je!“ Skočila Alice cez otvorené okno do mojej izby. Jej slová vzbudili pozornosť všetkých.

„Je to Bellin bývalý priateľ, volá sa Terry a on je hlavný dôvod, prečo sa nasťahovala k otcovi. Vraj ju podviedol, rozišiel sa s ňou cez sms a ona sa preto rozhodla presťahovať sem. Myslela si, že je to za ňou ale on dnes prišiel a prosil ju vraj o odpustenie. Nevedela o tom, že príde a je z toho dosť rozhodená. O tom, že by bol nejaká mýtická bytosť nič nevie. Skôr ju zaujímalo, prečo si za ňou prišiel ty a už sa jej potom neozval. Vraj ti volala.“ Oznámila nám Alice a na mňa sa škaredo pozrela.

„Zajtra za ňou pôjdem. Dnes toho je veľa aj na upíra. Musíme si dávať pozor sestrička.“ Alice sa na mňa pozrela a vedela, že sa deje niečo zlé. Znervózňovalo ju, že nevidela Bellinu budúcnosť, myslela na najhoršie.

„Kľud, Alice. Ochránime ju!“ V tejto chvíli som ale nevedel, či chcem presvedčiť ju alebo seba. Jediné, čo som vedel bolo, že dnes v noci budem strážiť Isabellu a aj jej otca. Nevedeli sme, čo má ten Terry v pláne. Bohužiaľ som ho nedokázal dostať z hlavy. Tie oči boli to najzvláštnejšie, čo som kedy videl a jeho podstata ma znervózňovala. Človek by si pomyslel, že len jeho bytie je zvrátená hra osudu, no na svete je zrejme viac bytostí, s ktorými sa osud zahral divnú hru.

Medzitým v lese

„Vyhodila ťa, takže sa môžeme vrátiť nemyslíš?“ kričal vysoký muž po chlapcovi, ktorému bolo sotva osemnásť.

„Nie! To ten upír ju rozhodil! Určite ju získam späť!“ stál si za svojim chlapec, ktorý bol odhodlaný získať svoju bývalú priateľku.

„Terry, nemá to zmysel.“ Zamiešalo sa medzi nich dievča, ktoré s nimi podstúpilo túto cestu.

„Sarah, nepleť sa do toho. Kvôli tebe som sa s ňou rozišiel!“ skríkol chlapec a všetku svoju zlosť obrátil na dievča, ktoré pod náporom výboja energie odletelo niekoľko metrov od miesta kde stáli.

„Ty blázon, čo si to urobil?“ skríkol vysoký muž a ponáhľal sa k dievčaťu, ktoré nehybne ležalo v tráve. Mladík sa neveriaco pozeral na situáciu, ktorú svojim konaním spôsobil a sám neveril tomu, čo práve dokázal. Vedel, že patrí medzi tie mocnejšie deti, no netušil že má viac schopností ako tie ktoré trénoval.

„Jonathan, to je v poriadku. Náš drahý Terry má očividne viac schopností ako sme si mysleli. Toto bude radu zaujímať. Mali by sme sa vrátiť.“ Povedalo dievča a dvíhalo sa zo zeme. Pozrela sa na svojich spoločníkov významným pohľadom a svojou prirodzenou rýchlosťou vbehla hlbšie do lesa. Obaja sa na seba pozreli a svoju spoločníčku nasledovali. Aj mladíka zaujímalo, čo všetko sa v ňom ešte skrýva a čo mu povie rada.

Rada by som povedala, že viem kam to celé smeruje, ale moje prsty behajú po klávesnici samé a tak je každá kapitola prekvapením aj pre mňa. :)

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nový život vo Forks 17. kapitola: