Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život vo Forks 16. kapitola

07.12.2021 (09:00) • ACullen • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 551×

„Terry?“ prekvapene so vydýchla a sledovala som Terryho, ako sa ku mne približuje.

„Ahoj, Bells,“ šepol a podával mi kyticu, ktorú držal v rukách. Nevedela som, čo robiť. Jeho príchod ma prekvapil, vôbec som netušila, čo tu robí.

„Ehm, Terry, čo tu robíš?“ spýtala som sa a stále som na neho neveriaco pozerala.

„Prišiel som ťa navštíviť.“ Povedal akoby sa nič nestalo. Podišiel opäť bližšie ku mne a dal mi bozk na líce. Jeho správanie ma natoľko prekvapilo, že som ho pozvala dnu a uvarila som mu kávu. Celý čas mi šlo vyskočiť srdce z hrude. Nevidela som ho dva mesiace, konečne sa mi na neho podarilo zabudnúť a on sa tu len tak objaví bez toho, aby vôbec dal vedieť, že príde.

Z obývačky vykukol Charlie a ja som pochopila, že mám ísť za ním.

„Bella, kto je to?“ spýtal sa podráždene.

„No, oci, vieš to je Terry. Chodila som s ním v Phoenixe. Vlastne, on je jeden z dôvodov, prečo som sem prišla.“ Povedala som mu pravdu, na čo mu budem klamať.

„A čo tu chce? A tie kvety?“ Jeho tón hlasu nasvedčoval, že nie je z tejto návštevy rád, a už vôbec nie, keď som mu povedala, kto to je.

„Neviem ocko. Mňa samotnú to zaujíma. Ale nezdrží sa, to mi ver.“

Vedela som, že toho ho ako tak upokojilo a tak som sa vrátila do kuchyne. Kytica stále ležala na stole, tak som pohľadala vázu. Položila som ju už aj s kvetmi na linku a spýtavo som sa otočila na Terryho.

„Tak? Počúvam,“ vyzvala som ho. Vyzeral značne nervózne a tak som čakala čo povie.

„Vieš, Bells, urobil som chybu. Keď sme sa rozišli a ty si odišla, pochopil som, čo som urobil. Záleží mi na tebe. Chcel by som to celé urovnať. To čo som ti urobil nebolo správne. Pochopil som, že ty si tá ktorú milujem.“ Po jeho slovách som netušila čo urobiť. Bili sa vo mne moje dve podstaty. Tá, ktorá ho nenávidela za to, čo mi urobil a tá, ktorá ho v kútiku duše stále svojim spôsobom milovala. S ním som prežila všetko po prvý krát. Prvý vzťah, prvá veľká láska a prvý sex. Nevedela som, čo povedať, no v tej chvíli ma zachránil zvonček.

Dnes tu je akosi veľa návštev, no šla som otvoriť dvere.

„Edward?“ prekvapene som vypískla. To snáď nie je možné! Po dvoch týždňoch sa ukázal a práve teraz. V tú najnevhodnejšiu chvíľu.

„Chcel by som s tebou hovoriť,“ povedal a usmial sa na mňa.

„No vieš, teraz sa to nehodí,“ povedala som a snažila som si niečo vymyslieť, no on pozeral niekam za mňa. Otočila som sa a zbadala som v chodbe stáť Terryho. Toto vôbec nevyzeralo dobre.

„Vidím, že si zaneprázdnená. Tak ja idem.“ Otočil sa, nestihla som ho ani zastaviť a už sedel v aute.

„Kto to bol?“ spýtal sa Terry.

„Kamarát. A vôbec, čo je teba do toho? Nechápem, na čo si sem prišiel a hovoríš mi všetky tie nezmysly. Rozišiel si sa ty so mnou!  O čo ti teraz ide?“ Naštval ma a dala som to patrične najavo. Terry zdvihol ruky v obrannom geste a zatváril sa ako neviniatko.

„Prepáč, nechcel som ťa nahnevať. Len som ti to musel povedať a po telefóne by to nebolo ono.“

„Povedal si čo si chcel, tak sa zober a odíď!“ Rukou som ukázala na otvorené dvere. Sledovala som ho, ako s prekvapeným výrazom odchádza.

„Ešte sme neskončili,“ šepol mi do ucha pred tým ako odišiel. Šokovane som sa pozerala na jeho vzďaľujúci sa chrbát. Na dnes som toho mala dosť a to bolo iba ráno. Toľko prekvapení som už dávno nezažila. Keď som prechádzala okolo obývačky všimla som si rovnako vyvaleného ocka ako sa na mňa pozerá. Len som pokrútila hlavou a šla do svojej izby. Potrebovala som si ľahnúť. Bolo toho na mňa dnes moc.

Edward

Po noci, ktorú som strávil pri Belle som sa rozhodol, že sa jej už nebudem vyhýbať. Pred svitaním som dobehol domov, aby som sa k obedu mohol vrátiť za Bellou a porozprávať sa s ňou. Alice bola mojim rozhodnutím nadšená a tak mi dokonca vybrala aj oblečenie. Pobavene som nad tým krútil hlavou.  Do obeda bola ešte dlhá doba a tak som si ju krátil čítaním. Nevedel som sa dočkať, kedy ju opäť uvidím a budem sa s ňou môcť porozprávať. Kým spala a ja som ju sledoval, dobre som si premyslel, čo jej poviem a už mi len zostávalo dúfať, že sa na mňa nebude hnevať.

Konečne som sa dočkal a nastal ten čas, kedy som mohol ísť za Bellou. Dúfal som, že bude hore a pokiaľ nie počkám si. Vedel som presne, čo chcem a vedel som, že ju už nemôžem a ani nedokážem opustiť. V oblečení, ktoré mi vybrala Alice som nasadol do auta a netrpezlivo som šliapol na plynový pedál. Dnes sa mi zdala cesta k Belle nekonečná. Nevedel som, či to bolo tým, že som s ňou nehovoril dva dlhé týždne alebo tým, že som sa jej chystal povedať niečo dôležité.

Konečne som zbadal jej dom, no zdalo sa mi, že niečo nie je v poriadku. V dome bola okrem Charlieho mysle ešte iná, ktorú som nepoznal. Snažil som sa nájsť v nej niečo, čo by ma naviedlo k tomu, kto to je, no nevidel som, čo by ma naviedlo k niečomu dôležitému. Značne nervózny som zazvonil a čakal som. Dvere mi otvorila práve Bella. Keď ma zbadala ostala prekvapene stáť a pozerať do mojej tváre.

„Edward?“ prekvapene vypískla a jej hlas vyskočil o pár oktáv vyššie. Nepredpokladal som, že by som ju mohol takto prekvapiť.

„Chcel by som s tebou hovoriť,“ povedal som jej a snažil som sa o úsmev, aj keď mi v ich dome niečo nesedelo. Bol to nový, pre mňa cudzí, pach.  

„No vieš, teraz sa to nehodí,“ povedala mi s očami uprenými do zeme, no ja som ju nevnímal. Jediné, čo som bol schopný vnímať bol akýsi chalan, ktorý na mňa pozeral z chodby. Povýšenecky sa na mňa usmial, no keď sa na neho otočila Bella, jeho výraz sa zmenil na nevinnú masku.

„Vidím, že si zaneprázdnená. Tak ja idem.“ Otočil som sa a namieril som si to smerom k autu. Bol som rozčúlený. Nielen preto, že bola s niekým iným ale hlavne preto, čo som videl v mysli toho chalana. Bol to jej bývalý a z nejakého dôvodu ju chce späť. To ja ale nemôžem dovoliť.  

„Kto to bol?“ Začul som ako sa pýta Belly.

„Kamarát. A vôbec, čo je teba do toho? Nechápem, na čo si sem prišiel a hovoríš mi všetky tie nezmysly. Rozišiel si sa ty so mnou!  O čo ti teraz ide?“ Kričala na neho. V mojom srdci sa blysla malá iskra nádeje, že ho možno vyhodí a on sa tu už neukáže.

„Prepáč, nechcel som ťa nahnevať. Len som ti to musel povedať a po telefóne by to nebolo ono.“

„Povedal si čo si chcel, tak sa zober a odíď!“ Ona ho vyhodila. Moje srdce jasalo, no tešil som sa predčasne.

„Ešte sme neskončili.“ Šepol tak potichu, že ja som mal problém to počuť. Zahliadol som, ako sa oddialil od Belly a so zúrivým výrazom sa otočil na odchod. Môj pohľad sa stretol s jeho a v tej chvíli som videl niečo, čo som za sto rokov môjho upírieho života ešte nevidel. Z prekvapenia ma vyrušil môj telefón. Bola to Alice.

„Prosím?“ zdvihol som, ešte stále v šoku z toho čo som práve videl.

„Edward, máme problém,“ šepla Alice do telefónu.

Tak a tu dávam priestor na dohady, čo videl Edward a čo sa asi tak stalo, že sú v problémoch. :)

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nový život vo Forks 16. kapitola: