Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život vo Forks 13. kapitola

fg


Nový život vo Forks 13. kapitolaPridávam ešte jednu kapitolu, aby som vám to ako tak na tie dva týždne vynahradila. Snáď sa bude páčiť.

To, čo som videl v Aliciných myšlienkach, ma vyviedlo z miery. Toto predo mnou tajila od kedy sa sem Bella nasťahovala? Rozzúrene som vybehol z mojej izby a namieril som si to do izby Alice.

„V žiadnom prípade! Tvoja hlava sa musela pokaziť! Z Belly nikdy nebude upír a nikdy nebudeme spolu! Sme priatelia a tak to aj ostane!“ kričal som po Alice nepríčetne.

Jasper sa postavil do obrannej pozície a vrčal. Na jednej strane som ho chápal, chcel chrániť svoju polovičku, no na druhej strane bol môj hnev oprávnený.

„Edward, upokoj sa! Dobre vieš, ako fungujú moje vízie. Nemusí sa to stať. Všetko závisí od konkrétnych rozhodnutí,“ chlácholila ma Alice.

„To máš teda pravdu! Moje rozhodnutie je jasné. Nič z toho sa nestane!“ vrčal som na svoju sestru.

„Čo sa to tu deje?“ vstúpila medzi nás udivene Esme. Jej myšlienky boli nechápavé, podľa nej som nikdy takto nevyvádzal a už vôbec som sa takto nesprával k Alice.

„Nič, Alice má len pokazenú hlavu,“ odfrkol som a vyskočil som von cez ich otvorené okno. Za sebou som počul moju matku, volajúcu moje meno, no ignoroval som ju. Utekal som lesom, smer behu mi bol jasný. Zastavil som sa pred Belliným domom. Bola už tma, v jej izbe sa nesvietilo, takže musela už spať. Dom bol ponorený do ticha, takže som v tichosti mohol vyskočiť do jej izby.

Spala, vlasy rozhodené okolo tváre na ktorej hovel pokojný výraz korunovaný jemným úsmevom. Vyzerala ako anjel. Nič tak čisté som v živote nevidel. V hlave mi neustále blikala Alicina vízia. Nemohol som dovoliť, aby sa z tak čistej bytosti stalo vraždiace monštrum ako som ja. V tejto chvíli som svoju podstatu nenávidel viac ako kedykoľvek pred tým. Nemohol som byť s osobou, ku ktorej som cítil to čo za celé storočie k nikomu. Nemohol som si ju privinúť do náruče, pretože som bol len chladný kus kameňa bez duše. Ako som sledoval jej pokojný spánok, učinil so rozhodnutie, ktoré trhalo moje mŕtve srdce na kusy. Jediný spôsob, ako ju uchrániť pred bezduchým životom plným zabíjania je ten, že sa jej začnem strániť. Nemôžem inak.

Naposledy som sa pozrel do jej anjelskej tváre, jemne som ju pohladil po líci a zašepkal som: „Mrzí ma to Isabella.“  S týmito slovami som vyskočil z okna a nechal za sebou jediný svetlý bod mojej existencie.

 

Bella

Nohu som mala už týždeň v dlahe a za ten čas ma Edward ani raz neprišiel pozrieť. Buď prišla Alice s Rose, alebo prišli všetci okrem Edwarda. Skúšala som mu volať a aj písať, no ignoroval ma. Nerozumela som tomu. Dokonca som sa pýtala aj dievčat, no ani jedna mi nepovedala, čo sa deje a vždy len smutne pokrútili hlavou.

Dnes som mala ísť na vyšetrenie a dúfala som, že mi Carlisle konečne zloží tú protivnú dlahu. Tajne som dúfala, že aspoň dnes sa tu ukáže Edward, no keď som otvorila dvere a stála tam Alice, vedela som, že nepríde.

„Tak čo? Ideme na to, nie?“ spýtala sa s úsmevom.

„Hm, asi hej.“

 Chytila som sa jej ruky a s jej pomocou som odskackala k jej autu. Mala som na jazyku opäť tú istú otázku, no nenašla som odvahu spýtať sa na to. Vedela som, že by to bolo márne.

Alice sa ma snažila v aute rozveseliť a tak trepala jednu hlúposť za druhou. Musím uznať, že sa jej to celkom darilo a tak sme do nemocnice prišli v dobrej nálade. Alice mi pomohla až ku ordinácii jej otca, ktorý nás privítal s úsmevom.

„Tak poď ty maród, pozrieme sa na tu nohu.“ Viedol ma k sebe do ordinácie. Posadila som sa na  lehátko a sledovala som, ako mi odborne a opatrne skladá z nohy ortézu. Podľa jeho reakcií som nevedela posúdiť, ako na tom moja noha je.

„No Bella, noha vyzerá dobre. Skús sa, prosím, postaviť a urobiť pár krokov.“

Prijala som jeho ruku a pomaly som sa postavila. Najskôr na ľavú a potom na pravú nohu, v ktorej sa ozvalo jemné pichanie. Urobila som pár krokov a ten nepríjemný pichľavý pocit zmizol. S úsmevom som sa otočila na Carlislea.

„Vyzerá to dobre. Dlahu už nepotrebuješ, len prosím ešte tú nohu nenamáhaj. Napíšem ti odporučenie, aby si aspoň tri týždne necvičila, dobre?“

„Super, ďakujem, Carlisle.“ Bola som šťastná, jednak preto, že tá odporná dlaha je preč a aj preto, že nemusím ešte cvičiť. Telesná bola mojou nočnou morou. S vypísanými papiermi som vyšla pred ordináciu a objala čakajúcu Alice.

„Nikdy by som nepovedala, že niekoho tak poteší absencia telesnej výchovy,“ smiala sa kamarátka.

Jej reakcia ma pobavila a tak sme vysmiate vyšli z nemocnice. Dlho som sa odhodlávala,  no nakoniec som sa prekonala a keď sme si sadli do auta položila som jej otázku: „Alice, povieš mi prosím, čo sa deje s Edwardom?“

„Bella, nechcem ti klamať, keby som to vedela určite by som ti to povedala, no on sa s nikým nebaví. Chodí po dome ako bez duše,“ prezradila mi Alice smutne.

„Niečo ho trápi?“ spýtala som sa s nádejou v hlase, že by som mu mohla pomôcť.

„Ja neviem Bella. Nerozpráva sa ani so mnou, ani s Esme proste s nikým a pochybujem, že by sa chcel rozprávať s tebou. Utiahol sa do seba, nikto nevie prečo. Ale chce to čas, jeho to prejde.“

Chytila ma povzbudivo za ruku. Boli sme kamarátky, no s Edwardom bolo kamarátstvo na inej úrovni. Niekedy som mala pocit, že si dokážeme vzájomne čítať myšlienky, že cítime vzájomne naše pocity a rozumieme si aj bez slov a on zo dňa na deň pretrhol kontakt. Nerozumela som tomu, plakala som kvôli nemu skoro každý večer, čo som musela byť doma s ortézou. Alice videla, že sa preto trápim a celý týždeň sa snažila vymýšľať rôzne aktivity, ktoré by ma priviedli na iné myšlienky. Občas sa jej to aj podarilo, to je pravda, no keď som ostala sama, vždy ma premkla smutná nálada a ja som opäť plakala.

 

Alice

Sledovala som Bellu, ako sa trápi pre sprosté rozhodnutie môjho brata. Samozrejme, že som vedela prečo sa zrazu začal správať odmerane a pretrhol kontakt s Bellou. V ten večer, keď zistil moje tajomstvo a odišiel z domu som mala víziu, ako sa rozhodol strániť Belly. Snažila som sa mu to vyhovoriť, vedela som, že sa budú obaja trápiť, no s ním to nepohlo. Tvrdohlavo si zmyslel riadiť život sebe aj Belle v domnienke, že ju tak ochráni, a že bude žiť ľudský život.

Bellu som odviezla z nemocnice domov a sľúbila som jej, že sa poobede zastavím. Mala som v pláne nabehnúť domov a toho idiota nakopať za to, ako sa trápi.

„Edward!“ zvolala som, len čo som vošla do domu. Netrvalo to ani päť sekúnd a stál pri mne. Vyzeral ešte smutnejšie ako ráno. To je presne to, že sa rozhoduje za iných a potom znáša následky svojej  hlúposti.

„Už je to týždeň, čo sa jej vyhýbaš. Ona sa preto trápi! Neustále sa ma pýta, čo sa s tebou stalo a ja jej predsa nemôžem povedať, že si sebecký idiot, ktorý sa rozhodol za ňu!“ štekla som a dúfala som, že to s ním aspoň trocha pohne.

„Pozri, nie je to tvoja vec! Ja som sa tak rozhodol, a či chceš alebo nie je to tak dobré aj pre ňu! Ju to prejde, predsa len je to človek. O mesiac si ani nespomenie, že sme boli kamaráti. Len sa jej musím neustále vyhýbať!“

Pozerala som na neho ako na blázna. Akú mienku má o mojej kamarátke?

„To si naozaj myslíš, že je Bella taká? Že jej prestane záležať na vašom priateľstve, keď sa jej budeš vyhýbať?“ nechápavo som krútila hlavou nad jeho zmýšľaním.

„Opakujem ti to už asi stý krát. Teba do toho nič nie je!“ zavrčal mi do tváre.

„Ukľudni sa, jasné! Len preto, že ty si zadubený idiot, ktorý si myslí, že všetko vie najlepšie a robí najlepšie rozhodnutia moja kamarátka trpieť nebude!“ posledné slová som vrčala rovnako ako on.

„Ukľudnite sa obaja!“ výhražne zahrmela Esme, ktorá sa k nám blížila z kuchyne. Jej hlas v nás vyvolal určitú dávku rešpektu a tak sme obaja poľavili z útočnej pózy a naše vrčanie utíchlo.

„Alice, daj mu pokoj. Je to jeho rozhodnutie a keď sa trápi, tak nech. Sám časom pochopí, že urobil chybu.“ Edward sa prekvapene pozeral na našu matku. Nikdy mu v ničom neprotirečila, mala ho za toho rozumného, ktorý sa vždy rozhodoval správne a dnes aj ona spochybňuje jeho rozhodnutia. Esme vlastne nebola jediná. Celá rodina sme si mysleli, že sa zbláznil, keď sa takto rozhodol.

 

Edward

Nevidel som Bellu už týždeň a dokonca som k nej nechodil ani v noci. Stálo ma to naozaj veľkú dávku sebaovládania, aby som sa za ňou nerozbehol, vždy, keď sa moji súrodenci vrátili od nej a jej vôňa zaplnila celý dom. Často som sa preto s nimi hádal, najviac s Alice, ktorá moje rozhodnutie vedela ako prvá. Niekedy boli jej vízie otravné. Každý deň mi predhadzovala ako sa Bella trápi, ako by som sa mal spamätať a mal by som ju ísť odprosiť, no ja som trval na svojom rozhodnutí. Je to tak pre ňu lepšie. Aspoň takto ju udržím ďalej od sveta upírov, hoci sa naďalej priatelí s mojou rodinou.  

Dokonca aj Esme, ktorá ma vždy podporovala, mi v myšlienkach nadávala. Momentálne ma mala za sebeckého somára, ktorý ublížil jej smrteľnej dcére. Nabádala ma, rovnako ako Alice, aby som to s Bellou skúsil, že ju nemusím hneď oboznámiť s našim tajomstvom a ani z nej robiť upíra.  Vždy keď som začul takéto myšlienky sa mi z hrudi dralo vrčanie. Za posledný týždeň som kvôli tomu viac vrčal ako sa rozprával s mojou rodinou.

Dnes ma Alice totálne vytočila. Prišla domov a začala mi vyčítať to, ako sa Bella trápi. V myšlienkach mi ukazovala je utrápený výraz a aby toho nebolo dosť, aj Esme sa pridala. Tie dve sa na mňa snáď dohodli alebo čo.

Vybehol som z domu a v plnej rýchlosti som vletel do lesa. Nepozeral som sa okolo seba a tak ma nezaujímala ani spúšť, ktorá po mne zostávala. Cieľ som mal jasný. Mieril som na miesto, kde som s Bellou zažil tie pekné chvíle. Už som bol takmer na lúke, keď ma niečo zastavilo. Do nosa ma udrela známa vôňa. Jej vôňa. Zastavil som sa a poobzeral som sa okolo seba. Zbadal som ju sedieť v strede lúky. Oči upierala k nebu a po tvári jej stekali slzy. Vedel som, že dôvodom tých sĺz som ja.

„Keby som len vedela, prečo ma ignoruje.“ Hovorila smerom k nebu. Mal som nutkanie prísť k nej, pohladiť ju po tvári a povedať jej, že som somár, a že všetko bude dobré, no nemohol som. Sám sebe som sľúbil, že ju nevystavím nebezpečenstvu a ochránim jej dušu.

„Mrzí ma to,“ zašepkal som hoci som vedel, že ani len netuší aký kúsok nás od seba delí.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nový život vo Forks 13. kapitola:

 1
24.11.2021 [22:27]

ACullenLorine už na nej pracujem, vzhľadom na situáciu tu u nás budem 2 týždne doma takže môžem písať Emoticon

3. Lorinne webmaster
24.11.2021 [22:11]

LorinneČakám na novú kapitolu... Emoticon

2. Selena18
23.11.2021 [15:00]

Emoticon Emoticon

1. Lorinne webmaster
19.11.2021 [20:43]

LorinneEdwardovo rozhodnutie prinieslo trochu dynamiky a zvratu, ale zároveň to bolo trochu predvídateľné vzhľadom k postoju, ktorý si mu pripísala v minulej kapitole. Ako som písala aj v predchadzajúcej kapitole, chýba mi tam nejaký nový vietor do plachiet... nemusí to byť iba v deji, môže to byť aj napríklad v štýle písania, ale samozrejme rešpektujem individualitu každého autora, pretože keby boli všetci ako cez kopírak, nebola by to zábava.
Alice mu pekne vynadala. S Esme sa do Edwarda pustili ako sršne. Emoticon Emoticon
Bolo by veľmi otravné prosiť rýchlo o ďalšiu kapitolu? Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!