Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život vo Forks 10. kapitola


Nový život vo Forks 10. kapitolaZas sa mi pršteky rozbehli v rozpore s mojim nápadom, takže je tu niečo úplne iné, ako som pôvodne chcela. Dokonca vám prinášam aj kúsok z Edwardovho pohľadu.

„Čo to do prdele...?“ prekvapene som pozerala na ohnutý skalpel. Edward šokovane pozeral do mojej tváre. Nevedela som, čo povedať a už vôbec nie čo urobiť. V hlave sa mi začali vynárať situácie, ktoré boli v rozpore so zdravým rozumom.

Vždy, keď sa v prítomnosti Edwarda alebo niekoho iného z ich rodiny stalo niečo divné, moja hlava si to idealizovala a viac sa v tom nevŕtala. Vždy mi prišla divná len tá absencia.

Čo mám teraz robiť?

Opatrne som sa pozrela na Edwarda. Práve pokladal svoj prst na sklíčko, v druhej ruke držiac nepoškodený skalpel. Zmätene som sa poobzerala okolo seba, všetci si robili svoju prácu podľa zadania pána Bannera.

Edward ma prepaľoval pohľadom, akoby na niečo čakal.

„Môžeme začať?“ spýtal sa, no v hlase mu bola cítiť nervozita.

Nezmohla som sa na slovo, len som prikývla. Bola som z toho celého tak rozhodená, že som sa už do konca hodiny nedokázala sústrediť. Nevnímala som otázky od učiteľa, našťastie za mňa vždy odpovedal Edward.

Okamžite po zazvonení som vybehla z triedy a mierila von z budovy. Nemohla som ostať v škole. V hlave som mala mnoho myšlienok, potrebovala som si ich utriediť. Prebehla som okolo Alice, ktorá stála na chodbe s Jasperom, ignorovala som ich spýtavé pohľady. Za sebou som počula, ako volajú moje meno. Pridal sa k nim aj Edward, no nereagovala som. Pár študentov sa na mňa pozeralo, no ja som mala v hlave len rýchle opustenie školy.

Konečne som prebehla dverami a mohla som sa nadýchať čerstvého vzduchu. Na moju smolu som tu nemala auto. Vybrala som sa smerom k zastávke, počkám si na autobus a ockovi poviem, že mi prišlo zle na biológii. S týmto nápadom som sa odobrala zo školského pozemku. Zastávka nebola ďaleko, no na moju smolu začalo pršať. Dáždnik som nemala, veď som mala ísť domov s Alice. A aby tento deň mohol byť ešte horší, zastávka nemala striešku, takže kým som čakala na autobus zmokla som ako myš.

Domov som prišla ako vodník, premrznutá na kosť. Zamierila som hneď do sprchy, zahriať sa horúcou vodou. V sprche som tuho premýšľala nad tým, čo sa dnes vlastne stalo. Možno sa mi to celé predsa len zdalo a urobila som z toho zbytočnú drámu. Možno som sa mala Edwarda spýtať, čo to malo celé znamenať a nie zbabelo zdupkať. Veď kde by sa predsa zrazu zobral nový skalpel a krv? Mám proste len bujnú fantáziu. A možno som mu predsa len s tým skalpelom porezala prst, no prišlo mi zle a celé sa mi to zdalo. Čo mu poviem, keď sa ma spýta, kam som utiekla? Možno rovnakú verziu ako ockovi. Áno, presne tak to urobím.

Pri dverách sa ozval zvonček a ja som mala tušenie, kto za nimi stojí. Opatrne som zišla dole a otvorila dvere. Moje tušenie sa potvrdilo. Pred dverami stál Edward a tváril sa nervózne.

„Si v poriadku? Kam si tak utiekla?“ spýtal sa ma starostlivo.

„Prepáč, urobilo sa mi zle. Nechcela som, aby si si robil starosti,“ zaklamala som a naoko unavene som sa usmiala. Zdalo sa mi, že mi to uveril.

„Mohla si povedať, odviezol by som ťa domov,“ usmial sa na mňa.

„Potrebovala som vzduch, tak som šla radšej sama. Už aj tak budem mať problém ja, nemusíš ho mať aj ty.“

„Ale prosím ťa, o akých problémoch to hovoríš?“ zasmial sa.

Zrejme mu absencia nerobí problém.

„Chceš ísť ďalej? Nebudeme stáť vo dverách,“ pozvala som ho dnu.

„Nie, musím domov. Len som sa chcel uistiť, že si v poriadku. Zajtra ráno ťa môžem vyzdvihnúť a pôjdeme spolu do školy, čo ty na to?“

„No jasné. Aspoň ocko nemusí zachádzať,“ súhlasila som a rozlúčili sme sa. Prišiel ma skontrolovať. To je od neho milé. Zavrela som dvere a usmievala som sa ako slniečko. Keby mal tajomstvo, určite by ma hneď nevyhľadal. Po jeho návšteve som bola definitívne presvedčená, že sa mi to len zdalo.

Zvyšok dňa sa niesol v dobrej nálade. Ocko mi síce čistil žalúdok, no nakoniec sa zmieril s verziou, že mi prišlo zle. Len mi kázal dohnať dnešné učivo, vraj aby som sa dostala na správnu vysokú.

 

Edward

„Čo to malo dnes znamenať? Mala som víziu, v ktorej Bella zistila pravdu a utiekla. Však si to dokázal nejako zachrániť!“ vyletela na mňa Alice, len čo som zaparkoval pred domom.

„Áno, Alice, podarilo sa mi ochrániť Bellu, aj naše tajomstvo. Keď sa nepozerala rýchlo som narovnal skalpel a ukradol Newtonovi jeho sklíčko s krvou. Keď som bol za ňou, povedala mi, že jej bolo zle s pohľadu na krv. Myslím, že neklamala,“ upokojoval som ju.

 Alice ju mala rada, rovnako tak aj zvyšok rodiny. Bála sa, že ak jej raz prezradíme naše tajomstvo neunesie to. A popravde ja by som to neuniesol tiež, keby utiekla.

„Musíme si na takéto veci dávať pozor. Doteraz to bolo jednoduché, vždy sme sedávali sami, no odkedy je tu Bella je všetko iné.“

„To máš pravdu, toto nebolo domyslené. Ale budem si dávať pozor a snáď Bennerovi stačilo krvi do konca roka.“ Snažil som sa to preniesť na vtip, no Alice sa len smutne usmiala.

Milovala ju ako sestru, priateľku a spriaznenú dušu. Všetci sme ju milovali, no ja som si postupne uvedomoval že to čo k nej cítim nie je kamarátska láska. Ale ako môže byť netvor s takým krásnym anjelom?

„Bude to dobré,“ snažila sa ma upokojiť moja malá sestrička. Ona jediná vedela, čo sa vo mne odohráva.

Keď si spomeniem, aká bola Bella protivná, keď sa sem prisťahovala a porovnám si ju s tým, aká je dnes. Stačila jedna záchrana pred Jessicou a ona otočila o stoosemdesiat stupňov. Dokonca sa spriatelila aj s Rose, ktorá sa na začiatku tvárila, že Bella neexistuje. Keď aj ona pochopila, že je Bella iná ako ostatné, obľúbila si ju rovnako ako my všetci.

„Nad čím premýšľaš?“ spýtala sa ma Alice.

„Spomínam aká bola Bella, keď prišla. Je neuveriteľné, že sme sa dokázali takto zblížiť za tak krátku dobu,“ usmial som sa na moju sestričku.

„To máš pravdu. Ale ja som vedela, že budeme kamaráti.“ Poklepala si po spánku.

 Samozrejme, naša veštica. Škoda len, že nevie, ako naozaj dopadne odhalenie nášho tajomstva, ak k tomu niekedy príde. To ma trápilo najviac.

 Dokonca aj Jasper, ktorý sa rokmi naučil naše pocity ignorovať, bol zo mňa nervózny. Aj on mal Bellu rád.

Je to neuveriteľné ako si nás obmotala okolo prsta a ani o tom nevie. Budeme ju chrániť ako člena rodiny, čo pre nás vlastne aj je.

„Edward, Alice nám povedala, čo sa stalo. Je Bella v poriadku?“ spýtala sa ma Esme, keď som vstúpil do domu. Aj ona sa v myšlienkach bála. Milovala ju ako svoju dcéru.

„Neboj mami, všetko je v poriadku,“ uistil som ju a počul som ako si zvyšok rodiny vydýchol.

Až do večera som ostal vo svojej izbe. Bola stále nasiaknutá Bellinou vôňou, ktorá tu ostala po jej poslednej návšteve. Ani som netušil koľko vecí máme spoločných. Vždy, keď sme sa zhovárali o nejakej knihe prebudil sa v nej neskutočný zápal. Rozprávala s takým zanietením, že ma to samého prekvapuje. A jej vráska na čele, ktorá sa objavila zakaždým, keď stlačila zlý kláves na klavíri... Mám chuť sa smiať, no viem, že by ju to nahnevalo.

Keď prišiel čas, vybral som sa, rovnako ako každý večer od kedy je tu, k jej domu. Zbožňoval som pozorovať ju, keď spí. Bola rozkošná a roztomilo rozprávala zo sna. Nikdy to nebolo nič konkrétne, no stačilo mi to, aby som k nej chodil každú noc.

Vyskočil som do jej okna a potichu podišiel k jej posteli. Ležala a vlasy mala okolo seba rozprestreté ako vejár. Jej alabastrová pokožka s kombináciu krvavých pier bola to najkrajšie, čo som za svoj dlhý život videl. Sledoval som, ako sa jej zvraštilo čelo. Niečo sa jej sníva. To som už za tie noci, ktoré som tu strávil poznal. Odrazu sa mierne zavrtela a z pier jej vyšlo to najkrajšie, čo som kedy počul: „Edward.“


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nový život vo Forks 10. kapitola:

 1
4. vinnetou
06.11.2021 [19:04]

Hezky jsi to vyřešila! Edward je mega rychlý, takže tajemství zatím neodtajneno Emoticon

3. Lorinne webmaster
01.11.2021 [15:32]

LorinnePrepáč, to ja som si nevedomky poplietla tvoju a Jessicinu poviedku, lebo som ju predtým čítala a stále som žila v tom, že je hlavnou postavou Kate. Emoticon Emoticon
Opäť za to môže, že už češtinu nevnímam ako cudzí jazyk. Ospravedlňujem sa. Emoticon Emoticon

01.11.2021 [13:37]

ACullenAhoj, je to zámerne, tým že v poviedke uplynulo trocha viac času a Bella sa zblížila s celou rodinou takže aj s Esme. Emoticon Chcela som tým opísať, že celej rodine na nej záleží a že už teraz ju milujú ako sestru a dcéru. Emoticon

1. Lorinne webmaster
01.11.2021 [13:34]

LorinneAhoj, chcem sa opýtať, v tejto vete je zámerne použité meno Bella alebo si to napísala nevedomky?

„Edward, Alice nám povedala, čo sa stalo. Je Bella v poriadku?“ spýtala sa ma Esme,

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!