Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový začiatok Prológ + 1. kapitola

09.07.2015 (07:15) • AknelIz • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1036×

      Prológ

Mladé dievča, ktoré malo ešte celý život pred sebou, sedelo zamknuté v kúpeľni, rovnako ako aj každú jednu noc. V pravej ruke držalo žiletku a hypnotizovalo ju očami. Jediné, po čom túžilo, bolo zahnať bolesť inou, na oko lepšou. Zahanbená, pošpinená zvnútra. Tak sa cítila. Zneužitá. Toto dievča, Isabella, nedokázalo myslieť na nič iné, len na jeden jediný večer, ktorý sa jej stal osudným. Bol čas, nastala tá chvíľa, na ktorú čaká deň čo deň, chvíľa, kedy si prejde po jemnej alabastrovej pokožke vecou, ktorú po celý čas držala v ruke. Odrazu sa jej na tvári zračil úsmev a vnútro zalial pocit zadosťučinenia. Celé jej telo pohltila úľava. Zabudla na slzy, ktoré sa jej rinuli po tvári, myslela len na jedno – na bolesť fyzickú, ktorá dokonalo potláčala tú psychickú.

1. kapitola

Bol pondelok, deň, na ktorý sa Isabella tešila asi najmenej. Deň, ktorý začína nočnú moru odznova – nočnú moru zvanú pracovný týždeň. Práve on predstavoval päť dní ukazovania prstom, posmeškov, klebiet. Akoby sa v škole neriešilo nič iné, len nešťastie druhých.

Dnešné ráno bolo však iné. Na parkovisku bolo až nezvyčajné ticho, ako ticho pred búrkou. A tou búrkou bol príchod nových študentov, čo Isabella nepokladala za dôležitú informáciu potrebnú pre jej život, takže na to aj zabudla. Keď vchádzala do školy, periférne zbadala dve autá, ako sa rútia na parkovisko. Avšak, ani nablískané autá, ktoré tak milovala, jej nestáli za to, aby sa otočila. Už nikto jej za to nestál.

Priamo od svojej skrinky zamierila do učebne, kde ju čakalo na prvý pohľad nemilé prekvapenie. Na jej mieste, na úplnom konci triedy, sedel svalnatý chalan, pripomínajúci kulturistu. Keď prišla k svojej lavici, rozhodla sa neriešiť nového spolusediaceho, sediaceho práve na jej mieste. Nemala náladu naťahovať sa o miesto, navyše, keď hneď vedľa bolo ďalšie voľné.

Rozhodla sa nového študenta, ktorý bol vyvolaný s úlohou predstaviť sa, ignorovať. ,,Som Emmett Cullen, prisťahovali sme sa do Forks kvôli otcovej ponuke v miestnej nemocnici. Moji súrodenci na školu nastúpili spolu so mnou.“ Na svojich nových spolužiakov pôsobil neprístupne, avšak Isabelle sa páčil. Videla v ňom niečo viac, možno jeho detské, potmehútske iskričky v očiach, alebo sa jej páčil jeho postoj k ostatným – držal si odstup presne ako ona.

Akonáhle si sadol na svoje nové miesto, úľavne si oddychol. To vyčarovalo Isabelle úsmev na tvári. Ako dlho sa vlastne neusmievala? Nevedela kedy naposledy to bolo, no bola to príjemná zmena. Zaujímalo ju, či aj jeho súrodenci budú rovnako sympatickí ako bol práve Emmett.

Z premýšľania ju vytrhol až hlas nového spolužiaka. ,,Nazdar, ja som Emmett. Dúfam, že som ti neobsadil miesto, nevedel som, že ešte niekto príde. Snáď nevadí, koniec koncov, nevyzeráš tak prihlúplo ako všetci ostatní.“ Na to sa musela Isabella pousmiať. ,,Zrejme máme rovnaký názor na našich spolužiakov. Som Isabella. Rada ťa spoznávam a nie, nevadí, že si mi obsadil miesto, nebudem sa dohadovať o takých blbostiach.“ Na to sa Emmett začal smiať, no nenechal to bez vysvetlenia. ,,Tá blondína vpredu ma vyhodila so slovami, že tam sedí ona. No tiež ťa rád spoznávam,“ dopovedal už s úsmevom.

Po napomenutí profesorom ich krátka debata skončila, avšak, Isabella mu stihla ešte rýchlo odpovedať. ,,To je Jessica, miestna kráľovná.“ ,,Tak tej ešte zhodíme tú korunku z hlavy,“ pošepkal Emmett a obaja sa potichu zasmiali.

Po vtipnej angličtine s Emmettom, ktorý aj napriek opakovaným upozornenia profesorom stále naďalej rozprával vtipy a vymýšľal plány na Jessicu, sa Isabella vydala na ďalšie nudné hodiny, po ktorých nasledovala telesná. Síce sa už učiteľka nezastavovala nad dlhými rukávmi, ktoré Isabella neustále nosila aj na jej hodinách, no dievčatá to nenechali bez povšimnutia. ,,Swanová, čo si zase vyvádzala?“ spýtala sa Jessica a celý jej zástup sa začal smiať. Isabella sa to už naučila ignorovať, avšak, bola si istá, že raz to nenechá len tak bez povšimnutia, no pre tento raz to nebola ona, kto sa ozval.

,,Nechajte ju na pokoj, to vám radím,“ ozvalo sa na pohľad veľmi milé dievča, pripomínajúceho elfa, no nebola jediná.

,,Ak máte problém s ňou, tak aj s nami, je vám to jasné?“ vložila sa do toho blondína, pripomínajúca anjela, i keď, teraz sa tvárila ako Boh pomsty.

Isabella nebola jediná zaskočená ich reakciou na výsmešné poznámky na jej adresu. Avšak, Jessica to nemohla nechať len tak. ,,A čo mi ako spravíte vy?“ spýtala sa a na znak ich menejcennosti sa napriamila a spolu s ňou aj jej garda. No malá čiernovláska nemusela byť od nej vyššia, aby vyzerala desivejšie ako ona.

,,To, o čom by sa ti ani nesnívalo,“ stihla povedať a už šla spolu s dievčaťom, pripomínajúcim anjela, smerom do telocvične, kde mala namierené aj Isabella.

,,Prečo sa k tebe tak správajú?“ spýtala sa tá malá elfka, keď Isabellu dobehli.

,,Ďakujem,“ povedala Isabella len, no stačilo to na to, aby obe dievčatá pochopili, že o tom nechce rozprávať.

,,Som Alice, toto je moja sestra Rosalie,“ nenechala sa Alice odbiť úplne. Isabella sa opäť usmiala, boli rovnako sympatické ako ich brat, a nehorázne si vážila to, čo pre ňu urobili, a to ani nepoznajú ani jej meno.

,,Isabella, teší ma.“

,,Aj nás,“ prehovorila milo Rosalie, no nebol priestor na dlhší rozhovor, nakoľko práve vchádzali do telocvične.

,,Dnes si zahráme turnaj vo volleyballe, tri na tri. Dajte sa do trojíc a pustíme sa do toho,“ povedala profesorka, akonáhla vošla do telocvične. Všetky dievčatá si len otrávene povzdychli, zatiaľ čo Alice spolu s Rose sa na seba významne usmiali.

Samozrejme, že celý turnaj jednoznačne vyhrala trojica v zložení dievčat  Isabella, Alice a Rose. Isabellu volleyball bavil a pre sestry Cullenové to nebol žiadny problém. S radosťou ukázali Jessice, ako sa má hrať.

Po telesnej nasledovala obedová prestávka, ktorú Isabella trávi sama na lavičke pri lese, takže ani dnes nemienila vynechať svojich pár minút kľudu a pozvanie Alice a Rose k ich stolu odmietla, i keď si ich pozvanie nesmierne vážila.

Po obedovej prestávke sa pobrala na jej obľúbenú a zároveň poslednú hodinu v tomto dni – biológiu. Avšak, ako aj ráno, na jej mieste niekto sedel. No rovnako ako vtedy, aj teraz sa rozhodla to neriešiť a sadla si na voľné miesto vedľa. Mala istotu, že ho nikomu neobsadí, nakoľko vedľa nej nikto nikdy nesedával. Ďalší nový spolusediaci sa k nej otočil a tým jej vyrazil dych. Stavila by sa, že ten vyrazí dych každému. ,,Som Edward Cullen,“ prehodil s úsmevom, ktorý bol na ňu už príliš.

Autor: AknelIz, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nový začiatok Prológ + 1. kapitola: