Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový svet, nový život, nová budúcnosť, nová rodina - 1. kapitola

10.08.2014 (15:00) • esmenell • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1493×

1. kapitola - Prehra!

Natalie:

Možno som nikdy nepremýšľala, prečo ma moja matka tak strašne nenávidí, ale predsa len mi to párkrát prebehlo hlavou. Predsa som jej dcéra. Jej dieťa, jej krv. Nenávidí ma preto, lebo strašne túžila mať syna. Ale narodila som sa ja. Natalie Leaneas. Dievča nemilované vlastnou rodinou. Preto sa moja matka snažila čo najviac, aby som zomrela. Bojovala som, ale naposledy som trávila noc u nás na záhrade.

Išla som tam sama, lebo moja matka musela do práce. Tak som nasadla do autobusu a vydala sa do nemocnice neďaleko mesta.

V autobuse som sa posadila hneď dopredu. Stále som musela myslieť na Cullenovcov. Majú skvelých rodičov, milujúcu Esme som si zamilovala hneď na prvý pohľad. Milujúca matka schopná pre svoje, aj keď adoptívne, deti spraviť čokoľvek. Carlislea som dlho vnímala ako dobrého manžela, ale po nejakej dobe bolo vidno, že je to úžasný otec, ktorý je svojim deťom a manželke ochotný poskytnúť najviac, ako len môže. Sú úžasní.

Moje myšlienky prerušil autobus, ktorý prudko zabrzdil a ja som sa skoro zosypala na zem. Ešte, že bola tyč predo mnou. V okne som videla nejakého doktora. Mali sme veľké priesvitné okná do autobusu, takže do neho bolo skvele vidieť. Na doktora som veľmi nevidela, ale všimla som si, že sa zasmial tomu, ako som skoro prerazila šoférovi dvierka od jeho sedadla.

Veľmi vtipné, nevedela som, že doktori poznajú čierny humor. Obzvlášť, keď ten humor potom ošetrujú. Vyšla som z autobusu a pomalým krokom ako senior sa vydala nevládne do ordinácie.

Vždy ma liečil doktor Potter, ale dnes som cítila vo vzduchu čakárne niečo neočakávané. Deti sedeli a boli poslušné, čo nemali vo zvyku, lebo vždy sa naháňali po čakárni alebo sa ohadzovali hračkami. Sestričky chodili viac s rozopnutými gombíkmi na košeli ako obvykle. Niečo sa tu zmenilo. Počúvala som klebety sestričiek, zatiaľ čo som čakala v čakárni. Vraj je tu nejaký nádherný, nový doktor. Tak dúfam, že bude aspoň milý, keď idú po ňom všetky sestričky.

Vtom sa mi začalo horšie dýchať a začala sa mi motať hlava. Poprosila som staršiu pani, či by mi mohla naliať trochu vody. Pohár s vodou mi podala. Trasľavým pohybom som ho vzala do rúk. Tá pani bola naša susedka, býva o tri rodinné domy ďalej. Vedela, ako sa moja matka ku mne správa a vedela aj, že som tu kvôli nej.

O minútku ju zavolali dnu. Sestrička bola krásna, mladá, milá. Moja obľúbená sestrička. Aj tá vedela, ako sa moja matka ku mne správa. Chcela ju udať, ale vedela, že by som aj tak skončila v jej výchove, lebo otca nemáme.

„Zvládneš to tu, Naty?“ spýtala sa ma susedka. Ja som len prikývla a videla jej miznúci chrbát vo dverách. Chcelo sa mi spať, ale musela som vydržať. O desať minút sa dvere otvorili a vynorila sa v nich pani Lawerová, naša susedka. Vzala ma za ruku a pomohla mi do ambulancie.

„Naty, počkám ťa v čakárni. Vezmem ťa domov, som tu autom, dobre?“ prihovorila sa mi.

„Dobre,“ povedala som a prudko zakašlala. Odišla. Sestra sa mi snažila venovať, keď niečo zapisovala do karty.

„Chvíľa a je tu koniec školského roka. Aké bude vysvedčenie, Naty?“ Pokúsila som sa o taký falošný úsmev.

„Áno. Vysvedčenie bude, dúfam, dobré. Zatiaľ mi zo všetkého vychádza jednotka.“ Usmiala sa.

Zasmiala som sa s ňou a podala mi kartu. Poslala ma do vedľajšej miestnosti. Otvorila som dvere, čakalo ma milé prekvapenie. Ten nový doktor bol on! A navyše si prezúval topánky. 

„Pardon,“ teatrálne som si odkašlala. Vystrel sa a krásne sa usmial. „Hm. Prepáč, nevšimol som si ťa. Ty budeš Natalie!“

Prikývla som. „Naty!“ usmial sa a podal mi ruku. „Ja som...“ Nedokončil vetu, lebo zo mňa vyšlo jeho meno.

„Carlisle Cullen.“

Podozrievavo si ma premeral. „Poznáme sa?“

Zasmiala som sa a pokrútila hlavou. „Nie.“ Nechápavo potriasol hlavou.

„Dobre, budem tvoj nový doktor. Doktor Potter odišiel do dôchodku.“ Chápavo som prikývla. Prišlo na mňa to, čo v čakárni. Zrýchlil sa mi tep, začala sa mi krútiť hlava a dlane sa mi potili. Zle sa mi dýchalo. Ako upír hneď vedel, o čo ide.

Odložila som pohár a oprela sa o stoličku, na ktorej som sedela. „Naty, mama s tebou neprišla?“

Sklopila som zrak a po tvári sa mi skotúľala slza. Chvíľu som premýšľala, či mu to poviem, ale nakoniec som sa rozhodla. Zdvihla som na neho uplakané oči, podal mi vreckovku a pohladil ma po vlasoch. Asi mu to už sestrička hovorila.

„Za všetko, prečo som tu, prečo sem chodím tak často, že poznám každého doktora po mene, sestričky si ma obľúbili a bola som už na každom oddelení, môže moja matka. Za to, čo mi je teraz, môže, lebo ma vyhodila z domu a celú noc som bola na záhrade. Za to, prečo som tu bola minulý mesiac, môže ona, pretože rozbila schválne v mojej izbe okno a ja som tam musela spať v prievane, lebo ona rozbila ešte aj dvere.

Demoluje kvôli mne svoj dom. Nenávidí ma. Mala som byť chlapec, túžila po synovi. Preto ma nenávidí a chce sa ma zbaviť, deň čo deň mi praje smrť. A ja som vždy len o krok bližšie k tej tme! Zomieram každým dňom. Nekupuje doma stravu, ona sa naje v práci alebo v pizzerii. A ja môžem doma zomrieť od hladu. Nezaujímam ju.“ Prišiel za mnou a objal ma. Plakala som mu do bieleho plášťa. „Naty, to bude dobré. Poď, zistíme, čo ti je a predpíšeme ti lieky. Potom ich pôjdeme vybrať, a keď chceš, určite ťa Esme rada uvidí.“ Nemusel mi hovoriť, že je to jeho žena. On vedel, že to už dávno viem. Zasmiala som sa pod slzy a objala ho.

„Ďakujem, Carlisle.“ Pohladil ma a pobozkal do vlasov. Zadívala som sa mu do očí. Karamelky, jantárové oči. Nádherné, topila som sa v zlate.

„Zvládneš ísť povedať pani Lawerovej, že ťa vezmem ja?“

Prikývla som, zdvihla sa zo stoličky a otvorila dvere do čakárne, kde už sedela iba pani Lawerová.

Objala ma a pohladila po vlasoch. „Dávaj na seba pozor. Potom, keď pôjdeš domov, tak mi po ceste zaklop, že si v poriadku.“

Zakrútila som hlavou a sadla si späť do stoličky. Všimol si, že nerozprávam a zaujato študujem štruktúru podlahy.

„Nie je ti zle?“

Zakývala som hlavou. „Nie, len mi príde už úbohé, že ma ľutujú a milujú iní ľudia, len moja matka nie. Že sa o mňa starajú cudzí ľudia, ale moja vlastná krv ma odmieta. Nenávidí ma.“

Chytil ma za ruku. „Možno tí iní sú tvoja rodina, tvoja krv. Len to nevidíš. Pomáhajú ti a milujú ťa. Áno, je pravda, že tvoja matka ťa nenávidí, ale my ťa milujeme, Naty.“

Postavil ma na nohy a ťahal ma k dverám. „Dovidenia, Kristen,“ pozdravil sestričku.

„Dovidenia, pán doktor, ahoj, Naty,“ pozdravila späť.

„Ahoj, Kris.“

Zatvorili sa za nami dvere od výťahu. Išli sme do podzemnej garáže. Určite ideme čiernym mercedesom. Vyšli sme z výťahu, kde sa zastavil a hľadal kľúčiky od auta.

„Čierny mercedes? Kožené kávové sedačky, tmavomodré kobercové súpravy?“ spýtala som sa ho a on na mňa pozeral s otvorenou pusou ako na zjavenie.

„Čo je?“ spýtala som sa ho, keď neodpovedal. Stál na mieste a v ruke držal kľúčiky.

„Odkiaľ vieš, aké mám auto s výbavou?“

Zobrala som mu kľúče, podišla k autu, odomkla ho, otvorila dvere, sadla si dnu a hodila po Carlisleovi kľúčiky od auta. „Viem,“ povedala som, keď si nastúpil.

„Odkiaľ?“

Mykla som plecami. „Aj viem všetko o Esme, Alice, Jasperovi, Emmettovi, Rose, Edwardovi, Belle, Renesmee, Jacobovi. Spýtaj sa ma na akúkoľvek osobu, ja ti o nej niečo prezradím.“

Prikývol a vyšlo mu z úst meno jeho milovanej manželky: „Esme.“ Prikývla som a cestou do lekárne som mu povedala všetko, čo viem o Esme.

„Esme Anne Platt Evenson Cullen, keď ste sa prvýkrát stretli, mala šestnásť rokov. Zlomila si nohu, keď spadla zo stromu. Ošetroval si ju, ale za niekoľko dní si musel odísť. Nič viac si o nej nevedel, vtedy bola Esme Anne Platt. O niekoľko rokov sa Esme vydala za Charlesa Evensona. Ten ju týral, bil. Esme utiekla, lebo zistila že je tehotná. Narodil sa jej synček. Ale o dva mesiace zomrel na zápal pľúc. Esme to nezvládla a skočila z útesu. Vtedy si, vďakabohu, bol ty ešte v práci aj keď cez čas. Priviedli ju turisti. Stratila veľa krvi. Odviezol si ju do márnice, tam si ju...“ Zasekla som sa. Mám mu povedať, že viem, že sú upíri?

„Viem, že o tom tajomstve vieš, pokračuj...“ Chytil ma za ruku a pevne mi ju stisol.

„... tam si ju musel premeniť na upíra. Na rukách si ju zobral domov a tri dni čakal, dokým sa ti zobudí tá krásna milujúca manželka.“ Zastavil pred lekárňou.

„Naty, idem do tej lekárne. Počkaj tu. A čo sa týka minulosti Esme, tak neviem, odkiaľ to máš, ale dúfam, že naše tajomstvo je u teba ako v trezore.“

Otvoril dvere od auta a vychádzal.

„Na to sa môžeš spoľahnúť, Carlisle.“ Odišiel do lekárne vybrať mi lieky a potom sme vyrazili k nim domov.

Prikývol. „Samozrejme. Kto iný. Vie navrhnúť krásne domy. Je veľmi talentovaná. Teraz sa zoznámiš s Es, Nessie, Jacobom. Ostatní sú na loveckej sezóne na mesiac.“

Vzal ma za ruku a ťahal hore schodmi. Počula som, ako sa z tretieho poschodia niekto rútil nehoráznou rýchlosťou k nám. Teda lepšie povedané, ku Carlisleovi. Prišla k nám nejaká žena a vrhla mu okolo krku. Vášnivo ho pobozkala.

„Ja som sa o teba tak bála, už som myslela, že ani neprídeš.“ Pobozkala ho znovu, vyzeralo to, že to bude Esme. Trochu som sa zľakla. Nevyzerala taká milá. Chytila som pevnejšie Carlislea za ruku a trochu cúvla. „Naty, toto je moja úžasná manželka Esme. Esme, toto je Naty.“ Krásne sa na mňa usmiala a trochu sa zohla, aby na mňa poriadne videla.

„Ahoj. Dúfam, že sa ti bude u nás páčiť.“ Pohladila ma po vlasoch a ja som prikývla.

„Carlisle mi hovoril, že krásne kreslíš. Ukázala by si mi niečo?“ Vraj je talentovaná, podľa Carlislea. Ale ten bude svoju ženu vidieť vždy dokonalú.

„Samozrejme. Poď som mnou. Mne Carlisle zase hovoril, že rada tancuješ a spievaš.“ Prikývla som.

Prikývla som na súhlas. Urobím všetko, aby som videla jej kresby. „Tu sú už staršie. Ale tie nové sú rozvešané po dome.“

Kľakla som si ku hŕbe papierov, ktoré som si s úžasom prezerala.

„Sú naozaj krásne, Esme, máš talent.“

Usmiala sa. „Ďakujem, no si na rade.“ Podala mi starý zaprášený mikrofón, ktorý patril Belle. No fungoval. Zapla som ho a premýšľala nad pesničkou. Nakoniec som zaspievala pesničku od Christiny Perri - A Thousand Years.

„Heart beats fast, colors and promises. How to be brave? How can I love when I'm afraid to fall... but watching you stand alone. All of my doubt suddenly goes away somehow. One step closer... I have died everyday waiting for you. Darlin' don't be afraid I have loved you for a thousand years, I'll love you for a thousand more. Time stands still Beauty in all she is...I will be brave I will not let anything take away standing in front of me. Every breath every hour has come to this. One step closer... I have died everyday waiting for you. Darlin' don't be afraid I have loved you for a thousand years, I'll love you for a thousand more. All along I believed I would find you. Time has brought your heart to me, I have loved you for a thousand years, I'll love you for a thousand more. One step closer... One step closer. I have died everyday waiting for you. Darlin' don't be afraid I have loved you for a thousand years, I'll love you for a thousand more. All along I believed I would find you. Time has brought your heart to me, I have loved you for a thousand years, I'll love you for a thousand more...“ Esme sedela a prepaľovala ma materskými pohľadmi. Keď som dospievala, rozbehla sa ku mne a tuho ma objala.

„Mám ťa rada, Esme.“

Pohladila ma po vlasoch a zašepkala: „Aj ja teba, miláčik.“ Medzi dverami sa objavil Carlisle.

„Nehovorila si, že vieš tak úžasne spievať.“ Podišiel k Esme a vzal ju okolo pásu.

„Nie je to vôbec skvelé,“ pokrútila som hlavou a oprela sa o jeho hruď.

„Ale bolo.“ Pritiahol si nás obidve k sebe a pobozkal nás do vlasov. Esme pre mňa pripravila izbu. Obliekla som sa do pyžama, ktoré mi požičala Nessie a odišla do svojej izby.

Potom prišla ešte Esme a chvíľu sme sa rozprávali. Nakoniec som zaspala.

Autor: esmenell, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nový svet, nový život, nová budúcnosť, nová rodina - 1. kapitola: