Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový študent - 2. kapitola

26.12.2011 (08:30) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 1663×

2. kapitola

Keď sa na to pozriem cez myšlienky niekoho iného, tak musím priznať, že som nevyzeral nešťastne alebo znudene. Ale ako som aj mohol?

Bella sa na mňa už nehnevala. Hnevala sa vlastne? Alice mi skoro vôbec nevenovala pozornosť. Jasper mal smolu, lebo Alice ho doslova dotiahla do auta, aby išiel s nami. Emmett mal takisto smolu, lebo on musel ísť kvôli Rosalie.

Alice a Jasper behali po celom obchodnom dome. Emmett sa ťahal po obchodoch kam išla Rose. Zatiaľ čo ja s Bellou sme sa pomaly prechádzali po pár obchodoch. Ale tie tašky, čo som nosil, och. Väčšinu vecí sme dali poslať rovno domov, ale niektoré tašky mi Bela natlačila do rúk a mne neostalo nič iné, iba ich poslušne nosiť.

I keď niektoré tašky som nosil s potešením. Hlavne tie, v ktorých mala oblečenie, čo som jej vybral ja. Robí mi nesmiernu radosť kupovať Belle veci.

Nakoniec sme si to nakupovanie užili všetci. Dokonca aj Jasper a Emmett.

Večer priviezli nábytok. Kedy, do pekla, Alice stihla kúpiť nábytok? Ja, Emmett a Jasper sme boli nútení podriadiť sa príkazom našich drahých polovičiek. Netrvalo dlho a pridala sa k nim aj Esme. Carlisle mal šťastie, že bol v miestnej nemocnici. Je zázrak, že v takom malom meste je vôbec nemocnica. Prijali ho okamžite. S tým, že môže hneď nastúpiť.

Takže Carlisle už pracuje. My nastupujeme zajtra do školy. Zase sa všetko opakuje. Hoci, nie všetko. Som s Bellou. Bella konečne zažije, aké to bolo pre mňa ťažké, keď som opäť nastúpil ako nový študent. Ale to bolo dávno, veľmi dávno. Teraz tu je aj moja milovaná Bella.

•••

„Si pripravená?“ opýtal som sa jej pred školu.

„Samozrejme.“ Pobozkala ma. „ Poďme.“

Všetci sme naraz vystúpili z áut. Zvykli sme si robiť to tak. Navzájom sme sa počkali a všetci šiesti vyrazili z parkoviska ku škole. A nechutné myšlienky sa opäť rozbehli.

Kto to je?

Ach, oni sú nádherní.

Ty kokos, to kde zbalili také baby?

Tak ten čiernovlasý bude môj. Nebude problém zbaviť sa tej blonďavej fifleny.

Och, aj ja chcem také auto. Veď to stojí hádam celý majetok.

Tú hnedovlásku by som s najväčšou radosťou pretiahol. Aj kebyže sa bráni.

Mimovoľne som zavrčal, na čo sa všetci moji súrodenci otočili na mňa.

„Čo sa deje?“ opýtala sa Rosalie.

„Nič zvláštne som nevidela,“ uškrnula sa Alice. Takže niečo videla.

„Nič sa nedeje. To len Edwarda trápia myšlienky,“ zasmial sa Emm.

„Podelíš sa s nami o tie myšlienky?“ usmiala sa na mňa Bella. No dá sa jej odolať?

„A chceš počuť tie konkrétne alebo všeobecné?“

„Konkrétne,“ povedala Rosalie chladne.

„Neviem presne, kto to je, ale niektorá slečna chce zbaliť Emmetta a myslí si, že sa ťa ľahko zbaví, Rose.“

Na moje prekvapenie, teda prekvapenie všetkých, sa Rose zasmiala. Potom pobozkala Emmetta, tak, že väčšina ľudí na parkovisku stála s otvorenými ústami.

„Jasper. O tebe si jeden chalan myslel, že si nový učiteľ. Potom videl Alice. A myslí si, že si aj pedofil a chce ti Alice prebrať.“

Bella sa začala smiať. Jasper zavrčal, ale Alice ho upokojila rovnako, ako Rose Emmetta.

„Myslím, že to by už stačilo,“ ozval sa nejaký učiteľ, ale nikto z mojich súrodencov ho nepočúval. „Chcete byť po škole?“

„Rose, Alice,“ povedal som a potom sa odlepili od svojich polovičiek.

Tak s týmito budú problémy, pomyslel si učiteľ. „Odoberte sa do svojich tried,“ povedal a odišiel.

„Myslí si, že s nami budú problémy,“ povedal som im a všetci sa rozosmiali.

„Dobre, tak poďme robiť tie problémy,“ zasmiala sa Bella.

„Aké to je, Bella?“ opýtal som sa jej.

„Je mi fajn. Malo by to byť inak?“

„Nie,“ povedal som a vykročili sme k jednej z budov. Aj Jasper bol v poriadku. To je zaujímavé.

Absolvovali sme dlhý monológ jednej sekretárky, čo nám vysvetľovala kde sa ktorá budova nachádza a potom sme boli nútení ísť na vyučovanie.

„Takže, kde máte prvú hodinu?“ opýtala sa Alice.

„Ja a Emmett máme telocvik,“ povedal Jasper a Emm si povzdychol. Neznáša telesnú.

„My máme s Edwardom biológiu,“ povedala Bella a venovala mi jeden úsmev.

„A ja s Rose máme španielčinu,“ povedala Alice. „Tak sa vidíme na obede,“ zaštebotala Alice a aj s Rose odišli. Hneď po nich odišiel aj Jasper s Emmettom.

„Máme biológiu.“

„Ja viem,“ povedal som Belle a objal ju.

„Dúfam, že sa odo mňa nebudeš odťahovať ako prvýkrát,“ usmiala sa.

„Už nikdy.“ Pobozkal som ju.

„Musíme ísť.“ Prerušil som bozk.

„Nie, chcem ešte jeden bozk.“

„Máme hodinu.“ Pobozkal som ju do vlasov a potiahol do učebne biológie.

„Ešte si mi nepovedal, čo si mysleli o mne,“ šepla Bella, keď sme sa posadli do lavice.

„Potrebuješ to vedieť?“

„Áno. A aj to, prečo si vrčal.“

„Lebo nejaký fagan si myslel, že by ťa s najväčšou radosťou...“ Sklonil hlavu.

„Pozri sa na mňa, Edward.“ Počkala, kým dvihnem hlavu a pokračovala. „Poviem ti, prečo sa to nikdy nestane.“

„No? Prečo sa nikdy nestane, že ma opustíš?“

„Lebo ťa milujem. A to sa nikdy nezmení.“ Pohladila ma po tvári.

„Milujem ťa.“ Chcel som ju pobozkať, ale vtedy prišiel učiteľ. Práve ten učiteľ, ktorý sa pri nás zastavil na parkovisku.

Zase títo. Márne som dúfal, že ich nebudem učiť.

„Ak sa tomu učiteľovi niečo stane... Nie je to tvoja vina.“ Bella sa zasmiala a potom stiahla svoj štít aj na mňa. Vďačne som sa na ňu usmial a chytil ju za ruku, čo mala položenú na stehne.

A takto to išlo až do obeda. Ani na sekundu som nepustil Bellinu ruku.

Na obed sme prišli medzi poslednými. Súrodenci už sedeli pri stole aj so svojimi rekvizitami.

„Tak aké to je v druhom ročníku?“ opýtala sa Bella všetkých, keď sme si sadli.

„Akoby si tam nikdy nebola,“ uškrnul sa Emmett.

„Bola, ale len raz. Ty si v druhom ročníku už... no... neviem koľký raz, ale...“

„Neboj sa, Bella. Aj teba to čaká,“ povedala Rosalie.

„To áno, ale nikdy vás nedobehnem,“ zasmiala sa Bella a všetci sme sa k nej pridali.

„Tak, čo si o nás myslia učitelia?“ opýtal sa Jasper, keď sme sa upokojili.

„Neviem.“

„Nevieš?“

„Nie.“

„Ako to nemôžeš vedieť?“ Keďže som Jasperovi nečítal myšlienky, nemohol som vedieť, čo si o tom myslí.

„Proste nikoho myšlienky nepočujem,“ povedal som. Alice sa začala smiať, keď jej to došlo.

„No, proste Bella stiahla svoj štít aj na Edwarda.“

„Ale Edward má smolu, lebo my máme teraz s Bellou telocvik,“ zasmiala sa Rose.

Stisol som Belle ruku pevnejšie, ale keď zazvonilo, musel som ju pustiť. A s tým, že odišla Bella, zmizol aj štít. Takže som mohol opäť všetko počuť. Nie. Ja som to musel počúvať.

Po angličtine a telocviku sme museli odísť, lebo začalo svietiť slnko. Vôbec mi to nevadilo, keďže doma som nemusel počúvať tie sprosté, úchylné myšlienky našich nových spolužiakov.

„Tak ako bolo na telesnej?“ opýtal som sa Belly v aute. „Koho si trafila raketou teraz?“

„Prestaň,“ povedala a odvrátila tvár.

„Ale no. Snáď si sa neurazila.“

„Tsss.“

„To nemyslíš vážne? Ty si sa naozaj urazila! Ale prečo? Čo som povedal?“ Neodpovedala, len urazene hľadela von oknom. „Rozprávaj sa so mnou, Bella!“

„Zastav!“ Čože? NA čo mám zastaviť?

„Nie. Najprv mi povedz, prečo si sa urazila.“

„Neurazila. Zastav!“

„Prečo?“

„Och...“ povzdychla si.

„Čo som spravil? Bella! Rozprávaj sa so mnou!“

Celú cestu už neprehovorila. Čo som povedal? Urazil som ju? Ale čím? Prečo sa so mnou nerozpráva?

Zaparkoval som v garáži vedľa Rosalie. Hneď ako auto zastala Bella vybehla von a do lesa.

„Bella!“ zakričal som, ale ignorovala to.

„Čo sa deje?“ opýtala sa Rose.

„Ja neviem.“

„A prečo Bella utiekla?“ opýtal sa Emm.

„Ja neviem.“

„Čo si jej spravil?“ vyzvedala Alice.

„Nič.“

„No niečo sa s ňou asi musí diať, keď takto od teba utiekla,“ povedala Alice podozrievavo.

„Čo si videla, Alice?“

„Nič,“ povedala a odišla.

„Edward, čo tu robíš?“ opýtala sa Rose.

„No čo asi? Bývam tu!“

„Ja som myslela, že čo robíš v garáži? Bež za Bellou!“

„Čože?“

„Padaj! A nevracaj sa, kým sa Belle neospravedlníš!“

„Mám sa jej ospravedlniť? Ja? A za čo? Ona ma ignoruje!“

„Ty jeden...“

„Rosalie chce povedať, že si to máš ísť s Bellu vydiskutovať,“ povedal Emmett, keď zakryl Rose ústa rukou.

„Ešte si tu?“ opýtala sa Rosalie, keď sa jej podarilo striasť Emmettovu ruku.

Zavrčal som a vybehol von z garáže. Ešte som začul Rosalie.

„A vôbec som mu nechcela povedať, nech si to s Bellou vydiskutuje. Chcela som mu povedať, že je...“ Emmett teraz umlčal Rose bozkom.

Bežal som za Bellinou vôňou, keď som začul niečie myšlienky. Myšlienky upíra, ktorý práve zbadal Bellu a mieri si to rovno k nej. Čo od nej chce?

Prológ + 1. kapitola • 3. kapitola

Pre začiatok vám chcem poďakovať za všetky skvelé komentáre. Veľmi ma potešili. A aj to, že máte záujem o túto poviedku.

Ďalej... Niekto písal, že je to podobné s Vampire Diaries. Nie je! Ja som tie knihy nečítala, vôbec neviem, o čom to je. Ak by tam bola nejaká podobnosť, určite to nie je naschvál. Je to iba náhoda.

A ešte jedna prosba... Aké meno sa hodí pre nášho "nového študenta"? Nevymyslela som nič vhodné. Ak máte nejaké návrhy, tak, prosím, píšte do komentu.

A to je asi všetko. Dúfam, že sa vám bude kapitola páčiť a zanecháte koment.

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nový študent - 2. kapitola: