Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Noc patrí upírom - 3. kapitola

13.09.2013 (08:00) • VampireAlice1235 • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1289×

Bella:

Keď ma Jimmy vyhodil pred domom, cítila som sa, ako keby ma prevalcoval buldozér. Vyliezla som do svojho bytu a hneď vo dverách ma ovanul nepríjemný puch. Preto som musel prejsť do kuchyne a otvoriť okno. Keď som ho konečne otvorila, točila sa mi hlava a potrebovala som čistý vzduch. A tak som sa z neho vyklonila, ale asi som to nemala robiť. S tej výšky som totižto asi dostala závrat a mala som halucináciu. Videla som toho chlapa zo staveniska. A hneď na to som si spomenula na vetu, ktorú mi povedal, keď ma po druhý krát zachránil.

„Zachránil som ti život. A po druhý raz. Si mi zaviazaná.” Čo ak sa teraz vrátil, aby som mu to splatila? Nie. To nie je možné. Pravdepodobne som len pod vplyvom liekov, ktoré mi pichol doktor. A tak som sa vyčerpane hodila na posteľ a začala padať do nekonečnej temnoty.

Zrazu z temnoty vystúpil chlap. Pri pohľade na neho sa mi začali triasť kolená a potiť dlane. Keď som zistila, že je to upír, ktorý ma zachránil, ten Edward, nevedela som, čo chce a prečo tu je.

„Čo tu chceš?”

„Zachránil som ti život. A po druhý raz. Si mi zaviazaná,” šepol mi do ucha a uhryzol ma do krku.

Na to som sa s krikom celá spotená zobudila. Keď som zistila, že to bola len nočná mora, trochu som sa upokojila. Vstala som a išla sa napiť vody. Rozmýšľala som nad tým snom a vtom niekto zaklopal. Šla som otvoriť, ale tam nik nebol. Tak som sa vrátila naspäť do postele. Keď som už zaspávala, zase niekto klopal. Namrzená som vstala a - zase nič. Začínalo ma to štvať. Ľahla som si, ale spánok bol v nenávratne. A tak som si vzala knižku a chcela si čítať. Ale to by ma nemohol niekto vyrušiť. Podľa možností som sa čo najrýchlejšie dostavila k dverám, prudko ich otvorila a ostala nemo civieť do medových očí.

„Čo tu chceš?” opýtala som sa so zlým pocitom.

„Prišiel som sa na teba pozrieť,” odvetil mi s úsmevom.

„A urobil si to preto, lebo...?” opýtala som sa a napadalo ma tisíc hrôzostrašných scenárov.

„Ja... Ja ani neviem. Asi... Asi to bol zlý nápad,” odvetil a pobral sa na odchod.

„Aj ja si myslím,” zašomrala som a chystala som sa zavrieť dvere. No skôr ako som to stihla urobiť, zadržal ich nohou.

„Čo si myslíš, že robíš!?” vypískla som prestrašene.

„Toto.” Rozdrapil dvere, chytil ma za pás a pobozkal ma. Nie, to nebol bozk, to bolo plienenie, ktoré som však, neviem prečo, opätovala. Uvedomila som si, že dvere sú dávno zavreté, sme len v spodnej bielizni a mierime do kuchyne kde mám malý gauč. To sa však prebralo moje racionálne ja. Odsotila som ho od seba a sykla som:

„Vypadni.” A namiesto na dvere, som omylom ukázala na okno.

„Ja... Prepáč.. Bolo to...” koktal a obliekal sa. Zrazu sedel na parapete môjho okna a placho sa usmial.

„Asi som nemal chodiť. Prepáč.” A skočil z okna. Sprvu som sa zľakla a priskočila k oknu, ale keď som videla, ako hladko pristál a ako beží preč, uvedomila som si, že je to upír. Preboha, ja som sa bozkávala s upírom. A to v súkromí. A páčilo sa mi to. Nie. Viac než to. Keby som to neprerušil, vyspala by som sa s ním. A dobrovoľne. Nie. Nie. Nie. Čo sa to so mnou robí. Veď ja ich nenávidím. Ale on je iný. Je taký ľudský. A má zvláštne oči. Presne ako jeho otec. Pomaly som prešla do spálne a ľahla si.

„Nech sa stalo čokoľvek, už sa to nestane. Nesmie. Ešte to by ti, milá Bella, chýbalo, aby si sa zamilovala do upíra,” pomyslela som si a s myšlienkami na to, čo sa stalo som si ľahla.

Edward:

Keď sa Tanya nevracala ani po dvoch hodinách, rozhodol som sa prejsť. Vyskočil som z okna a začul za mnou nadávajúceho Emma, ktorý sa dušoval, že on to nebude vysvetľovať. Bolo mi to jedno. Nohy ma samé viedli kam chceli. Ani som sa nenazdal a stál som pod jej oknom. Chcel som vyskočiť hore, ale nezdalo sa mi to ako dobrý nápad, objaviť sa jej z ničoho nič v obývačke. A tak som zvolil druhú možnosť - hlavným vchodom. Keď som už stál pred jej dverami, započúval som sa. Dýchala pravidelne, takže spala. Rozhodol som sa počkať na schodoch. Počas čakania mi prišla SMS-ka od Tanye:

„Kde si?” Odpísal som jej, že som sa šiel prejsť a vypol som si mobil. Ako som tam sedel a rozmýšľal nad čokoládovým morom, v ktorom som sa topil, chodbou sa niesol krik. Už už som chcel vtrhnúť dovnútra, ale ovládol som sa a čakal, čo bude. V takejto chvíli som ľutoval, že jej nemôžem čítať myšlienky. Ale v dome som počul len ju, takže som si bol istý, že to bol len zlý sen. Ale o čom? Z myšlienok ma vytrhol to, že už nebola v spálni, ale v kuchyni. Šla sa napiť.

„To je moja chvíľa,” pomyslel som si. Zaklopal som a čakal som. No keď už bola pri dverách, spanikáril som a zdrhol som o poschodie vyššie. Skúsil som to ešte raz, ale výsledok bol rovnaký.

„Do tretice všetko dobré,” pomyslel som si a skúsil to ešte raz. Zaklopal som a donútil sa čakať. Zjavne bola nahnevaná, lebo dvere otvorila prudko. No keď ma videla, bola v šoku.

„Čo tu chceš?” opýtala sa ma.

„Prišiel som sa na teba pozrieť,” odvetil som s plachým úsmevom.

„A urobil si to preto, lebo...?”

„Ja... Ja ani neviem. Asi... Asi to bol zlý nápad,” odvetil som jej po pravde a už som sa chystal odísť. No potom si zašomrala niečo popod nos. Bolo to sexy a to ma naštartovalo.

„Čo si myslíš, že robíš!?” vypískla, keď som jej zabránil zabuchnúť dvere.

„Toto.” Rozdrapil som dvere, chytil ju za pás a pobozkal ju. Chcel som byť nežný, ale keď som ucítil jej chuť na jazyku, prestal som sa ovládať. Strčil som jej jazyk do úst, ale to mi nestačilo. Chcel som byť v nej celý. Zavrel som dvere a mal som to namierené ku gauču. Počas cesty som ju vyzliekol a seba tiež. No skôr, ako sa stihlo čokoľvek udiať, odsotila ma od seba a sykla:

„Vypadni.” A ukázala na okno.

„Ja... Prepáč.. Bolo to...” koktal som a obliekal sa. Ani som si neuvedomil čo robím a už som sedel na parapete.

„Asi som nemal chodiť. Prepáč.” A skočil som z okna. Hladko som dopadol a rozbehol som sa čo najďalej od nej, aby som neurobil nejakú somarinu. Keď som prišiel domov potreboval som sa vyventilovať. A tak som zdrapil, nie práve najjemnejšie, soptiacu Tanyu a namieril som si to rovno do lesa.

„Čo to stváraš? Zbláznil si sa?” chrlila na mňa otázky. Ja som ju len zdrapol do náručia, strhol z nej šaty plienil je ústa a ona nebola pozadu. Strhla zo mňa šaty a ani neviem ako, boli sme na zemi. Tam som ju tvrdo ošukal a bol som rád, že ma Bella poslala preč, lebo ak by som sa pri nej neovládol, neprežila by to. Keď sme boli hotový, Tanya sa len na mňa šťastne usmiala a povedala:

„To bolo úžasné.” No ja som si pripadal ako monštrum. Vedel som, že namiesto Tanye tu chcem Bellu, ale keď ma poslal do riti, uspokojil som sa s Tanyou. Aby som zahnal výčitky svedomia, opýtal som sa Tanye:

„Čo keby sme svadbu urobili skôr?”

„Ale čo tak zrazu? Myslela som, že chceš mať svadbu až o pár mesiacov,” odvetila mi s neskrývaným prekvapením v hlase.

„Lebo sa už neviem dočkať,” povedal som jej a dúfal som, že jej to nebude podozrivé. Keď sa vezmeme, odídeme a aspoň už nikdy neuvidím Bellu. 

„Super. A kedy by si to chcel uskutočniť?”

„Čo tak v nedeľu?”

„Ale to je o štyri dni.”

„Bude to veľký problém?”

„Nie, ak sa na to vrhneme hneď.” A už sa dvíhala na nohy a mňa ťahala so sebou.

„Vstávaj. Máme ešte veľa práce.”

Autor: VampireAlice1235 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Noc patrí upírom - 3. kapitola: