Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Noc patrí upírom - 1. kapitola

21.08.2013 (19:30) • VampireAlice1235 • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 1816×

Edward:

Keď som kráčal po tmavej ulici, bolo krátko po polnoci. Mesto bolo vyľudnené. Nové zákony po páde Volturriovcov sa mi viac než páčili. Mohol som si užívať čaro noci bez otravných švábov. Tí boli zalezení v dome a triasli sa pred takými, ako som bol ja sám. Na rohu som zastal a prudko sa otočil. Urobil som to včas, aby mi mohla moja drahá Tanya skočiť do náručia. V myšlienkach som jej videl, ako sa teší, že zbúrame ďalšiu budovu. Kiežby sme sa tešili obaja rovnako. Ako sa blížil termín svadby, začal som k nej pociťovať zvláštne pocity, ktoré som nevedel identifikovať. Viac som sa nemohol prehrabávať vo svojich pocitoch, lebo ma Tanya začala patrične zamestnávať.

Bella:

Ďalšia skurvená noc. Nenávidela som svoj život a miesto v ňom. Radšej by som bola niekde zalezená ako robiť toto. Ale aspoň mi to dobre vynáša. Bola som len odpad, ľudský odpad, poprípade chladnička plná čerstvej krvi. A občas upírska kurva. Pracovala som v Nočnom hoteli. Tam zamestnali niekoľko ľudských žien, ale i mužov, aby poskytovali tým monštrám rôzne služby. Aj ja som bola "Vyvolená". Sem-tam si zo mňa cucli, sem-tam ma pretiahli. Netvrdím, že sex s nimi by mi nenapĺňal moje sexuálne predstavy, ale vždy potom som skončila u doktora Cullena. Nevyhnutným tu boli Jimmy. Jimmy bol tiež jedným z nich, ale bol na našej strane. Ak sa niekto prestal ovládať, zasiahol. O doktorovi som veľa nevedela.

Kráčala som tmavými uličkami čo najrýchlejšie.

„Prečo to musí byť na kraji mesta?” pomyslela som si nenávistne. Ako som prechádzala okolo polorozpadnutých budov, zbadala som, ako sa jedna stena rúca rovno na mňa. Nemala som šancu sa uhnúť, ale akoby sa stal zázrak. Pocítila som trhnutie a bola som mimo dosahu steny. Vedela som, že to nemohol spraviť človek.

„Nemala by si byť zalezená doma v teple?” povedal arogantne.

„Nie. Iidem do práce. Som totižto Vyvolená.” Tie posledné slová som používala v poslednej dobe pričasto. A ako som dúfala a mala overené, reakcia bola okamžitá. Uskočil odo mňa, ako by som mala mor.

„Edward? S kým sa to tam rozprávaš?”

„Hneď som pri tebe, drahá.” A očami mi naznačil, aby som sa pratala. Ja som neváhala ani sekundu. Nemienila som skončiť v trojke, alebo ako afrodiziakum. Jedno je však isté - vyrušila som ich pri niečom zjavne pre nich dôležitom. Stihla som si totižto všimnúť, že môj "hrdina" mal na sebe len spodky. Dlho som nad tým neuvažovala. Ak si nešvihnem, prídem o prácu.

Keď som konečne došla Jimmy už namrzene prešľapoval pred vchodom pre personál.

„Kde toľko trčíš? Si OK? Netreba ti zájsť za doktorkom? A čo to máš vo vlasoch? To je omietka? Preboha, Bella, kade si to zase šla?”

„Doktora mi netreba, som OK a šla som skratkou. Pustíš ma do šatne pripraviť sa? Ak si si nevšimol, mňa neplatia za kecanie s vyhadzovačom.” Na to ma pustil dnu.

Ako som vošla do šatne, všetci zmĺkli. Moja dominancia tu bola citeľná. Bola som najžiadanejšia, preto som zarábala najviac, za čo som si vyslúžila nejednu nadávku. Ale môžem ja za to, že ostaní sa boja styku s upírom? Veď raz musím na niečo zomrieť, tak nech je to čo najpríjemnejšie. Teda v rámci možností. Na kozmetickom stolíku ma už čakal odkaz, že na izbe číslo šesť mám klienta. Potom som nestrácala čas s maľovaním a rovno si obliekla čipkovanú spodnú bielizeň a saténový župan. Vlasy som si len rozpustila a prečesala kefou. Keď som bola pripravená, vyšla som zo šatne a v sprievode Jimmyho som prišla pred dvere izby.

„Keby niečo, som tu,” žmurkol na mňa a ja som vošla s úsmevom do izby. No tam mi hneď zamrzol na ústach, keď som zbadal svojho klienta. Bol to lovec Gill. Najhorší a najodpornejší druh upíra. V živej pamäti som mala obraz, ako som sa po splnení jeho prianí spamätávala jeden dlhý mesiac. Mala som síce platené voľno, ale chýbali mi tringelty. A to dosť štedré.

Pristúpila som k nočnému stolíku a zobrala si diár. Pomaly som ho otvorila, dúfajúc, že to dnes nebude kompletka. Mala som šťastie. Bol to len striptíz. Viac tam toho nebolo napísané. Skoro som od šťastia skákala po plafón. Pomalým, mačacím krkom som prešla k reprákom a zapla som hudbu. Potom som pomocou ovládača spustila zo stropu tyč. Za zvukov hudby som pristúpila k tyči a začala tancovať. Počas tanca som zo seba vyzliekla spodnú bielizeň. Keď som bola nahá, urobila som ešte pár zložitých figúr a skončila som v dokonalej šnúre. Presne vtedy sa pieseň skončila.

„Ešte niečo?” opýtala som sa.

„Nie,” odvetil mi Gill, a tak som sa začala obliekať. Vzala som zo stolíka sponu na vlasy a chcela si vlasy zopnúť. Avšak urobila som začiatočnícku chybu a pichla som. Skôr ako som stihla upozorniť Jimmyho, Gill po mne vyštartoval. Určite by som bola na kašu, keby ma niekto nezachránil. Myslela som, že je to Jimmy, ale nebol to. Bol to ten chlap zo staveniska.

„Zachránil som ti život. A po druhý raz. Si mi zaviazaná,” hovoril mi počas cesty ku doktorovi.

„Máš pacientku.” povedal a položil ma na stôl.

„Á, Bella, dlho sme sa nevideli. Čo sa stalo tentoraz?” A prehliadal ma.

„Gill,” odvetila som mu.

„Zase kompletka?” odvetil a nakrčil pri tom čelo.

„Dnes nie. Bola to moja chyba. Pichla som sa na spone,” odvetila som po pravde.

„A čo sa stalo potom?” opýtal sa ma s neskrývaným záujmom.

„No čo asi? Zacítil krv, skočil po mne a skôr, ako ma stihol Jimmy zachrániť, zjavil sa tento tu.” A ukázala som na neho. To upútalo doktorovu pozornosť.

„Ty si ešte tu?” opýtal sa ho.

„Ako vidíš, tak áno. Volal si ma predsa, či nie?”

„Vy sa poznáte?” opýtala som sa s neskrývaným záujmom.

„Áno. To je môj syn Edward,” predstavil mi ho a ja som sa nezmohla na slovo.

„My sa už poznáme, však, Vyvolená?” opýtala sa ma s tým jeho úškrnom.

„Bohužiaľ, áno,” hlesla som.

Celý čas z nás doktor nespustil oči.

„Počkaj ma vonku,” odvetil po chvíli a ukázal na dvere. Potom ma ošetril a vyriekol verdikt.

„Ostaneš doma. Dva týždne.”

„To je až tak zlé?”

„Máš prasknuté rebrá a stratila si dosť krvi. Stačí ti to ako dôvod?”

„Fajn,” odvetila som porazenecky. „Jimmy?” zavolala som do tmy.

„Áno?”

„Zvezieš ma domov?” opýtala som sa ho.

„Jasné.” A už ma bral na ruky. Do druhej vzal igelitku s liekmi a odišli sme.  

Autor: VampireAlice1235 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Noc patrí upírom - 1. kapitola: