Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Noc je predsa super! - 18. kapitola

30.09.2010 (11:30) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1454×

 18. kapitola 

„Tak hýb sa! Nemáme na to celý deň!“ vykríkla tá upírka a potom som len počul ako šuchoce látka, keď sa rozutekala preč. Cítil som ako ma niečo pichá v hrudi, ako milióny úlomkov skla. Opäť som stratil svoju lásku.

Kaen  

Ešte pár minút som stál v skrini a o všetkom uvažoval. Vedel som, že nemôžem nijako zasiahnuť a to mi ubližovalo najviac. Layla si toho prežila za posledné dni viac ako dosť a zrazu toto! A ja som jej nemohol pomôcť kvôli tomu kto som. Aké absurdné, ale proste som nemohol. Tým by som všetko len zhoršil a doplatila by na to hlavne Layla. Vyšuchtal som sa zo skrine a zamieril späť do obývačky. Mal by som si pohovoriť s Penelope, ako moje dvojča by mi mohla pomôcť viac ako hocikto iný. Práve som sa jej chcel spýtať, či mi pomôže, keď som sa náhle ocitol vo vzduchu. Kým som si stihol niečo uvedomiť, visel som pol metra nad zemou, prirazený ku stene a okolo krku som mal obmotanú chladnú ruku, ktorá mohla v jedinej sekunde ukončiť môj úplne bezvýznamný život.

„Prečo si nezachránil moju dcéru, ty bastard?“ zavrčal na mňa veľmi známy hlas. Emmettov hlas. Nemám mu to za zlé, asi by ma mal aj zabiť, má pravdu v tom, že som obyčajný bastard, aj keď on to myslel z iného dôvodu ako ja. Zaujímalo by ma, ako sa tu dostali tak rýchlo, Penelope by to nestihla, jedine, žeby Alice niečo videla, aj keď o tom pochybujem. Mám taký pocit, že jej niečo dôležité ušlo, ináč by sa sem tá upírka nedostala.

„Nemohol som ju zachrániť bez toho, aby som ju ešte viac neohrozil,“ povedal som priškrteným hlasom. Zásoba kyslíka sa povážlivo zmenšovala. Ak to takto pôjde ďalej, udusím sa skôr ako im stihnem odpovedať čo i len na jedinú otázku. Poobzeral som sa okolo. Na každej tvári som videl rovnako naštvaný a znechutený výraz a nahnevaný pohľad, ktorý sa upieral len na mňa a jasne hovoril, ako dopadnem. Jedine Penelope sa na mňa dívala súcitne, vedela, čo prežívam a hlavne vedela prečo to prežívam. Nikdy som nenávidel tie prekliate obmedzenia viac, ako teraz.  

„Nebál si sa po ňu ísť do podsvetia, ale jedného upíra sa bojíš? Do pekla, veď si Boh!“ zavrčal na mňa opäť a trochu silnejšie stlačil môj krk. Dýchal som plytko a doslova bojoval o každý ďalší nádych. Ak ma nepustí, ani mu toho moc nepoviem. Akoby si to uvedomil, trošku povolil, ale len toľko, aby som mohol aspoň pravidelne dýchať. Som si istý, že keď ho moja odpoveď neuspokojí, zlomí mi krk rýchlejšie ako stebielko trávi. Nikdy som nevidel tohto upíra takého naštvaného, vlastne nikoho z nich. Nenávisť v tvárach prítomných upírov a víl ma bolel, ale dobre som vedel, že si ho zaslúžim.

„A o to ide, ja nie som boh, som len poloboh, čo zo sebou prináša niektoré prekliate pravidlá a obmedzenia, ktoré si neviete ani predstaviť,“ povedal som tvrdým hlasom a zbadal som šok na tvárach prítomných. Šibol som pohľadom po Penelope. Na jej tvári sa mihlo zadosťučinenie a určitá škodoradosť, ktorá bola nasmerovaná práve na mňa.

„Netáraj, ako si sa potom úplne bez problémov dokázal postaviť všetkým tým ohavnostiam v podsvetí a zrazu je pre teba jeden upír prekážkou?!“ spýtal sa posmešne Emmett a tým na seba pripútal moju pozornosť. Mal pravdu, ale zároveň aj nemal. To zase bude vysvetľovanie a práve v tejto pozícii – visiac na stene – sa to bude vysvetľovať dosť zložito.

„Tie príšery pochádzajú z toho istého sveta ako ja a majú rovnaké slabosti a obmedzenia. Sú zraniteľné, rovnako ako moja ľudská stránka. A práve preto sa nemôžem postaviť v boji proti upírovi, či je len jeden alebo je ich desať. Síce pochádzate z nášho sveta, vytvorený v najväčších hĺbkach Tartaru, ale tým, že ste prišli na zem, získali ste výhody akými sú aj nesmrteľnosť. Ja ako polovičný boh a polovičný človek môžem len snívať, žeby som sa nejakému upírovi vyrovnal silou. Možno mám schopnosti bohov, ale keď sa postavím zoči-voči naštvanému upírovi, som taký silný ako obyčajný človek a to ma vždy bude stáť život,“ povedal som vecným tónom s cítil ako sa Emmettova ruka pomaly uvoľňuje, až som sa pomaly nohami dotkol podlahy. Síce som bol stále prirazený k stene, ale aspoň som už nemal okolo krku slučku v podobe silných, upírskych rúk.

„Keby som ťa teraz chcel zabiť, bolo by to také jednoduché ako zabiť človeka?“ spýtal sa a bolo na ňom vidno, že ho tá myšlienka neuveriteľne láka. Nasucho som prehltol.

„V podstate by si mi teraz mohol proste zlomiť krk a mal by si po probléme, jediné, čo by ti dokázalo ublížiť sú len dve veci: prvou z nich je božský blesk a tou druhou je moja krv. Neláka vás, pretože vás nemá prečo lákať. Keby som sa teraz porezal, zhnusene by si utiekol, pretože naša krv vám smrdí ešte viac ako krv vlkolakov. Ale stačila by jediná kvapka a bol by si mŕtvy,“ povedal som a snažil sa zachovať svoj vecný tón. Nie, žeby sa mi to nejako extra darilo, ale aj snaha sa cenní, nie?

„Tak si mohol použiť ten tvoj blesk, do pekla!“ vyštekol na mňa opäť a ja som si povzdychol. Táto debata nikam nevedie a pokým sa tu hádame, Layla je v rukách krvilačných upírov a v smrteľnom nebezpečenstve. Moja životná sila ju dokáže ešte na nejaký čas ochrániť, ale tá ochrana tu nebude večne, raz aj tak pominie.

„Z jedného prostého dôvodu. Môj blesk dokáže upíra len ťažko zraniť, ale nie zabiť. Ale v sekunde ako by som ho na nejakého upíra použil, premenil by som sa na prach,“ povedal som a všimol si ich zmätené tváre, tak som pokračoval vo vysvetľovaní. „To tie prekliate pravidlá. Zaviedli ich tam tí hore, keď sme sa začali rodiť. Ako všetci patriarchovia, aj oni sa obávali o svoju nadvládu a božskosť, tak si vymysleli pravidlo, ktorým nám zablokovali silu, ktorá je ako jediná účinná. Báli sa, že by sme sa obrátili proti nim ich vlastnou silou. Preto by som zhorel na popol, keby som vystrelil blesk. Upíra to oslabí, ale len na pár minút, maximálne polhodinu. To by Layle vážne nepomohlo, len ublížilo,“ povedal som a konečne si všimol inú reakciu ako hnev a nenávisť. Super, možno si požijem o hodinku dlhšie.

„Čo je potom na vás božské?“ spýtal sa posmešne Kyle. Bolo pre mňa prekvapením, že sa ozval. Som si istý, že sa pýtal aj kvôli Penelope, proste bol zvedavý, kto to vlastne je.

„Božské je na nás všetko a v podstate nič. Požehnali nám všetky múzy a sme krásni ako naši božskí rodičia. Nestarneme, takže sme v podstate nesmrteľní, až na to, že naša ľudská podstata sa dá vždy zabiť. Máme aj nejaké schopnosti ako je premiestňovanie alebo presúvanie vecí, či ovplyvnenie počasia a dobré triky, medzi ktoré patrí aj odovzdávania si životnej sily medzi sebou,“ povedal som a všetci vyzerali akosi spokojnejšie. Emmett asi usúdil, že moju vraždu na chvíľu odloží, pretože odo mňa odstúpil a nechal ma prejsť. Sadol som si na pohovku vedľa Penelope a zadíval sa na ňu.  V podstate sme sa dohovárali pohľadom. Penelope došlo to, čo aj mne. Ak chcem nájsť upírov, ktorí uniesli Laylu, tak budeme musieť spojiť sily. Hľadať upírov je omnoho jednoduchšie ako stopovať nejaké obludy z nášho sveta, pretože tí sa naučili skrývať medzi vlastnými stopami, upíri to nevedia.

„Kto bol vlastne ten upír?“ spýtal sa niekto, ale nevedel som kto. Stále som sa uprene pozeral do Penelopiných očí, ale odpovedal som:

„Nebol to upír, ale upírka a spomínala Rumunov. Z toho, čo hovorila, som usúdil, že je ich veľa,“ povedal som a stále sa díval do očí svojej sestry. Dianie v miestnosti som si nevšímal, aj keď som vedel, že sa o niečo rozprávajú. Očný kontakt bol najdôležitejší. Ak dokážeme spojiť svoje životné sily, dokážem tým spustiť niečo ako GPS-ku na upírov. Funguje to asi tak, žeby som ich potom dokázal nájsť, ale je to len teoretické. Nikdy som neskúšal spojiť svoju životnú silu s nejakou inou silou.

V miestnosti panoval nejaký podivný ruch. Počul som vzrušené hlasy, ale nerozornal som, o čom sa rozprávajú. Moja životná sila sa pomaly menila, ako keď vanie vietor. Cítil som ako krúži okolo mňa, aj keď bola neviditeľná. Začal som pociťovať aj sestrinu, poletovala okolo a snažila sa ujsť tej mojej. Nakoniec sa predsa len spojili. Prekvapením som otvoril oči, keď som si niečo uvedomil. Síce sa naše životné sily spojili a dokázal by som tak nájsť Laylu, ale problém je v tom, že tí upíri majú niečo ako ochranu, cez ktorú sa nedostanem. Niekto tam má veľmi mocnú schopnosť. No do pekla, a čo teraz?

Venovania ku kapitole: maggy881, Nerissa, tapta, TeeTee, blotik a MatusQaDSL. Ďakujem za milé komentáre, veľmi ma potešili. Dúfam, že vás táto kapitola až tak veľmi nesklamala. Vaša ness :)

Chcete aj pokračovanie?

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Noc je predsa super! - 18. kapitola :