Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Noc je predsa super! - 12. kapitola

30.06.2010 (14:30) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1593×

12. kapitola 

„A ako ju zavoláš? Asi nepatrí k ľuďom, ktorý príjmu len tak nejaké pozvanie,“ povedala som po chvíľke ticha, keď sa mi všetko šrotovalo v hlave. Ten otras mozgu ma dostal, rozmýšľať pomalšie ako susedova sliepka.

„Mám veľmi účinný spôsob, ako ju prinútiť, aby prišla,“ povedal a opäť sa na mňa usmial, „stará mama? Mohla by si prísť?“

LAYLA:

V miestnosti nastalo hrobové ticho. Prešlo veľa času, už som si myslela, že Afrodita nepríde, ale mylíla som sa. V jednej sekunde sa nič nedialo a v tej druhej miestnosťou prebleslo bolestné biele svetlo, až som musela prižmúriť oči, aby som aj niečo videla. Keď svetlo pominulo, na jeho mieste stála nádherná žena. Dlhé, vlnité blond vlasy mali zlatavý nádych a splývali jej až k pásu, na sebe mala oblečenú dlhú bielu tuniku, v strede previazanú zlatým opaskom. Na krku mala zlatý nákrčník, vykladaný červenými a modrými drahokamami.

Ak som si niekedy chcela predstaviť bohyňu, vyzerala by určite takto. V jej tvári som zazrela črty podobné tým Kaenovým. Krásu mal po kom zdediť, aj svetlomodré oči. Afrodita mala také isté.

„To som až taká stará, že ma musíš volať stará mama?“ spýtala sa jemným hláskom s gréckym prízvukom. Jemné, biele ruky si založila v bok a bojovne vystrčila bradu. Jej oči však prezrádzali, že len žartuje.

„Ja som tiež dosť starý a ty ako moja stará mama máš o pár tisíc rokov viac,“ povedal Kaen a usmial sa na Afroditu. Tá sa tiež usmiala a potom sa vrúcne objali.

„Toto je Layla,“ povedal a ukázal na mňa. Mala som trochu obavy, ako asi zareaguje Afrodita, ale tá sa len milo usmiala a objala ma.

„Ty si si vždy vedel dobre vybrať,“ povedala a poťapkala Kaena po hlave. To gesto vyzeralo veľmi komicky, keďže bola od neho o dosť nižšia.

„Kaen, ja viem, že som už stará, ale ešte nemám vek na to, aby som mala pravnúčatá,“ povedala a žmurkla na mňa. Šokovane som vypleštila oči, ale čo som vlastne čakala? Veď je to bohyňa.

„A ja som si naivne myslel, žeby si im požehnala,“ zašomral Kaen urazene, ale v očiach mu svietili iskričky šibalstva. Toto ich vzájomné prekáranie sa mi páčilo. Vyzeralo prirodzene, akoby sa tu doberali dvaja obyčajní ľudia. Aj na prvý pohľad je však jasné, že to nie sú ani zďaleka LEN ľudia.

Zrazu si však niekto odkašlal, pozrela som tým smerom, ale nezistila som, kto to bol.

„Mohli by ste nám vysvetliť, čo sa to tu deje?“ spýtal sa Sam a pozeral raz na Kaena, raz na Afroditu.

„Prepáčte, zabudol som vás predstaviť. Toto je moja stará mama, bohyňa Afrodita,“ povedal Kaen a ukázal na Afroditu. V miestnosti zavládlo hrobové ticho.

„To si niečo ako boh?“ spýtal sa niekto po dlhom tichu. Pozrela som na Kaena.

„Technicky vzato sme so sestrou polobohovia,“ povedal len tak, akoby komentoval farbu stien. S úplnou prirodzenosťou. Tak, ale za toľké storočia – možno tisícročia – si zvykol na to, kým je. Ja si na to nezvyknem asi nikdy.

„Afrodita? Vedela by si Layle vrátiť spomienky?“ spýtal sa Kaen odrazu naliehavým hlasom. Prekvapene som na neho pozrela, to myslí vážne? Vážne pred chvíľou požiadal bohyňu Afroditu, aby mi vrátila spomienky, v ktorých mám úplný guláš?

„Zabudol si, že JA môžem všetko?“ spýtala sa posmešne, ale pristúpila ku mne a dala mi ruky na hlavu. Ani som sa nepohla. Miestnosťou opäť prebleslo ostré svetlo, tento krát modré. Nič som necítila, ale len chvíľu. Potom mi niečo začalo tlačiť na spánky, akoby sa to chcelo dostať von. Tá bolesť ma zrážala na kolená, ale silou vôle som sa stále držala. Nakoniec som cítila, ako bolesť explodovala a s ňou sa objavili aj spomienky. Ako som len mohla zabudnúť?

Svetlo sa zrazu stratilo, akoby ani nikdy nebolo, ale moje spomienky ostali. Už som vedela kto som, kto sú moji rodičia, moja rodina. Pozrela som na mamu a ocka, na brata a usmiala som sa. Po toľkých rokoch som vedela kam patrím: k rodine a s Kaenom po boku. Tam je moje miesto.

„Mami,“ vykríkla som a ponáhľala som sa ju objať. Všetci sa na nás usmievali. Putovala som z náručia do náručia. Každý mi niečo pošepol do ucha.

„Layla, pamätáš si toho upíra, ktorý ti zobral spomienky?“ spýtal sa zrazu Kyle, môj brat.

„Pamätám si ho, prečo sa pýtaš?“ spýtala som sa zmätene a posadila som sa Kaenovi na kolená. Vedľa nás sedela Afrodita. Síce bola ticho a nič nehovorila, ale cítila som, že všetko počúva a pokojne sa usmieva.

„Chcem ho nájsť a zabiť.“

„To nie je potrebné, už je mŕtvy. Niekto ho zabil...“ povedala som pošepky. Pamätala som si, kto to bol, ale až doteraz som nevedela, prečo si ho pamätám. Tie farebné vlasy, šibalský úsmev! Cory! Veď aj ona je víla, dúhová víla. Preto všetky tie farby.

„Vy ste poslali Cory za mnou do školy?“

„Akú Cory?“ spýtala sa Rain nevinne. Overuje si, či si všetko pamätám?

„Predsa moju sesternicu Cory,“ povedal som automaticky. Všetci sa usmievali.

„Skutočne si si spomenula na všetko,“ povedala s úľavou v hlase mama.

„Samozrejme, ale nejde mi ho hlavy, ako to, že som otehotnela. Čo ochrana pred premenou? U vás fungovala, tak prečo nie pri mne?“ spýtala sa a pozrela na Kaena. Ten sa pozrel na Afroditu.

„A čo si čakala, moja milá? Kaen je vnuk bohyne, jeho rodičia sú polobohyňa a boh. A nezabudni na to, že ja som bohyňou lásky a vášne. Kedysi som bola aj bohyňa plodnosti, ale tú úlohu Zeus pridelil Hére, keď ju priviedol na Olymp. Preto si tehotná, lebo v Kaenových žilách koluje krv bohov. Aj moja krv,“ povedala jednoducho a potom na mňa žmurkla.

Potom sme ešte dlho sedeli a rozprávali sa o tom, čo všetko sa stalo. Dozvedela som sa, že môj brat si stihol nájsť manželku – vlčicu Leah. Bola menička rovnakého druhu ako Sam, Aileen, Angela, Ben a Dominic. Bola som rada už len kvôli nemu. Teraz to vyzeralo tak, že už len Cory, Violette a Elena zostali bez partnerov. Ale El a Vai majú ešte čas, ešte majú len sedemnásť. Viem, že aj ja mám – ale čoskoro budem mať osemnásť.

„Mali by sme poslať pre Cory a pre Emily, aby jej mohol dať Kaen nesmrteľnosť,“ povedala som, keď som si všimla, aký je Sam tichý a nešťastný. Keď sa na mňa pozrel, žmurkla som na neho.

„Kaen, ty chceš dať ľudskému dievčaťu dar, ktorý ti dala tvoja matka pre Laylu?“ spýtala sa Afrodita potichu a uprela zvedavý pohľad na Kaena, ktorý ma hladkal po chrbte.

„Samozrejme. Layla je nesmrteľná a prečo by nemala byť šťastná aj je sestra Emily? Zaslúži si to, a potom, ani Sam by to bez nej nevydržal,“ povedal jednoducho a potom sa usmial na prekvapeného Sama.

„Nuž dobre, poviem to tvojej matke. Očakávaj jej návštevu, veď vieš aká je. Ja už tiež pôjdem. Práve zaúčame nových Amorov, tak aby niečo nepokazili,“ povedala, potom sa zodvihla a všetkých nás poobjímala. Mne ešte pošepkala do ucha:

„Drž si ho, Layla. Takýto krásny pár som už dlho nevidela. Keby si niečo povedala, stačí zavolať.“ Potom luskla prstami a v záblesku svetla zmizla. Na jej mieste sa objavili Cory a Emily. Obidve na tvári nefalšovaný úžas. 

»» zhrnutie ««

Túto kapitolu by som rada venovala týmto ľuďom: MIROSeLAVA, Wolf1701, maggy881, ALacko888A, Abbie, blotik, iki, mo a CullenkaM. Veľmi pekne ďakujem za vaše komentáre, aj za to, že ešte túto poviedku čítate. To vás ešte baví?

Posielam obrovské objatie a pusu, ness :)

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Noc je predsa super! - 12. kapitola :