Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Niektoré sľuby sa plniť nemusia - 2. kapitola

21.08.2010 (21:30) • klea • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 935×

Pohľad Belli:

Sadol si vedľa mňa. Určite to urobil len kvôli tomu čo som povedala o tom že mi útočí na štít.

„Prečo si si sadol vedľa mňa?" opýtala som sa podozrievavo. Veď mal na výber medzi najkrajším dievčaťom na škole a mnou. Obyčajným nešikovným dievčaťom.

„A nemal som? " lišiacky sa na mňa usmial. Keby som nesedela určite by sa my podlomili kolená. Bol taký krásny. Až teraz som si poriadne všimla čo má oblečené. Nie že by na tom záležalo.

„Nie tak som to nemyslela. Ja len, že Jessicu tu každý obľubuje. Mal by si si na  ňu dávať pozor. Určite už plánuje ako ťa dostať do postele." Edward sa na mňa neveriacky pozrel. Ani ja sama nechápem prečo má tú kravu niekto rád. No ja ju nepoznám. Možno nie je až taká zlá. Ale čo to trepem.

„Slečna Swanová?" opýtala sa pani  M.

„Áno?"

„Môžete mi zopakovať čo som pravé teraz povedala?" spýtala sa povrchne. U nej totiž majú šancu len tí, ktorí vedia spievať. Keby len vedela.

„Samozrejme, rozprávali ste ako hudba vznikala, prešla od staroveku, cez stredovek, obdobie renesancie, cez obdobie baroku, cez obdobie klasicizmu až po modernú hudbu. Povedala som to správne?" opýtala som sa zdvorilo. Toto som sa učila už najmenej 100 krát.

„Vedeli by ste mi povedať aspoň troch predstaviteľov klasicizmu?" povedala už rozzúrené.

„Beethoven, Mozart a Haydn," odpovedala som pohotovo. Pani M bola celá červená. A zrazu zazvonilo. Ja a Edward sme rýchlosťou blesku ušli z triedy.

„Čo máš teraz za hodinu?" opýtal sa ma so záujmom.

„Angličtinu a ty?" Bol taký krásny. Zdal sa byť milý a bol aj vtipný. Ja sa z neho zbláznim.

„Matiku, tak zatiaľ uvidíme sa na obede," rozlúčil sa so mnou.

Na angličtinu som prišla presne s učiteľom. Bola to úplná nuda. Celú hodinu nám rozprával o knihách, ktoré si máme prečítať. A svet div sa, už ich mám všetky prečítane. No nezaškodí zopakovať si ich. Konečne zaznel ten oslobodzujúci ton oznamujúci koniec hodiny.

Šla som si ako vždy sadnúť sama k poslednému voľnému stolu. Vytiahla som si tužku a môj zošit na nové piesne. Práve ma jedna napadla a tak som začala písať :

The tide is high but I'm holding on ( príliv prichádza ale ja sa držím na hladine)
I'm gone   be your number one( ja budem tvoje číslo jedna)
I'm not the kind of girl (ja nie som typ dievčaťa)
Who gives up just like that ( ktoré sa ľahko vzdáva)
Oh, no (oh nie)

To sa mi páči. A dosť. Pokračovala by som aj ďalej no niekto ma vyrušil.

„Ahoj môžeme si prisadnúť?" opýtal sa Edward.

„Jasné," odpovedala som mu a ani som sa na neho nepozrela. Počula som ako zavŕzalo 5 stoličiek.

„Čo to tam máš?" opýtal sa ma tenký anjelsky hlások. Pozrela som sa za pôvodcom toho hlasu. Bolo to malé dievča s tmavými, krátkymi, rozježenými vlasmi.

„Ale nič, len si tak čarbem. Mimochodom, ja som Bella," povedala som prosto.

„My vieme. Edward nám o tebe vravel," oznámil mi veľký svalnatý chlapec.

„A ja som Emmett, toto je Alice," ukázal na to malé dievča, „toto je moja Rosalie a Jasper," ukázal na nádherné dievča s kučeravými, zlatými vlasmi po pás a na chlapca so samími jazvami na tvári a zlatou veľkou hrivou.

„Jasper, čo sa ti stalo, keď máš toľko jaziev? " opýtala som sa ho zhrozene.

„Ty ich vidíš?" opýtal sa nechápavo. A zabudla som, ľudia ich nevidia. No sú to proste slepci.

„Samozrejme," odpovedala som. Všetci sa na seba nechápavo pozreli. Zrazu mi niekto vytrhol zošit z ruky.

„To je dobre, moc dobre. Skladáš pesničky? Vieš aj spievať?" Alice sa nedala zastaviť.

„Alice, spomaľ , ďakujem ale už musím ísť," odpovedala som a už aj som bežala na ďalšiu hodinu - biológiu. No to bude zase zábava. Takto nudne pokračoval aj zvyšok školského dňa.

Domov som prišla chvíľku po druhej. Prezliekla som sa do obyčajných riflí a červeného trička s dlhým rukávom. Obula som si tenisky a vybrala som sa na lov. Skolila som jednu pumu a jeleňa. Keď som bola dostatočne nasítena pobrala som sa domov. Tam som si urobila domáca úlohy, uvarila som si špagety. Po výdatnej večeri som sa pobrala do postele.

Autor: klea, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Niektoré sľuby sa plniť nemusia - 2. kapitola: