Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Niektore sľuby sa plniť nemusia - 1. kapitola

11.08.2010 (17:00) • klea • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1473×

Pohľad Isabelly

Ahoj, volám sa Isabella Mary Swan a som tak nejako poloupírka. Nebojte sa, nie som nijaký mutant. Aj keď občas o tom pochybujem aj ja sama. A ako sa prejavuje moja upírska stránka? Som rýchla, silná, mám dobré reflexy a zmysly, som nesmrteľná, no a poriadne tvrdohlavá.

K životu potrebujem krv, ale aj jedlo. Fúru jedla. Na tomto svete som už viac ako päťsto rokov a stále som sama. A viete vy prečo? Pretože som vrah, obyčajný vrah. Zabila som svoju matku. I keď nie úmyselne. Umrela pretože poznala naše tajomstvo a nebol tu nikto kto by ju premenil. Otec od nás odišiel tesne po mojom narodení. Za to všetko môžem ja. Keby som nebola poblaznená mojim snom byť slávna speváčka a nepretŕčala sa pred miliónmi ľudí, maminka by ešte žila.

Ale dosť o mne! Už sa nebudem viac ľutovať. Dnešok je pre naše mesto veľmi dôležitý. Do Forks - mesta kde žijem - sa totiž sťahujú Black Eyed Peas. Je to jedna upírska hudobná skupina,  to vedia však len upíri, vlkolaci a možno par poloupírov.

Hľadajú tu totiž nového člena skupiny. Nechápem načo, aj tak sú úžasní.

Rozhodla som sa už konečne vstať z postele. Stačia mi tak tri hodiny spánku denne. Najskôr som sa zobrala do kúpeľne, vykonať rannú hygienu. Dnes som si svoje dlhé vlasy vyžehlila a z pár pramienkov som si urobila vrkôčiky, nevyzeralo to na mne vôbec zle. Na oči som si naniesla obyčajný hnedý tieň, na mihalnice som si naniesla špirálu a urobila som si tenké, ale výrazne čierne linky. Celé som to podtrhla leskom na pery. Už len oblečenie. Vyhádzala som celú skriňu - tak ako každý deň - nakoniec som si vybrala krásne modré šaty, tesne nad kolená s čiernym hrubým opaskom, obula som si modré balerínky.

Na raňajky som si zobrala tri osie hniezda. Sotva som dojedla, už na mňa trúbilo Angelino auto. Rýchlo som si zobrala tenkú bundičku, ktorá končila tesne pod prsiami.

„Ahoj Bella, tebe to dneska pristane!" lichotila mi Angela.

„Ahoj, ďakujem." Radšej som sklopila zrak, začala som sa totiž červenať.

Vyrazili sme smer škola a ja som sa mohla oddať vlastným myšlienkam. Aký asi budú Cullenovci. Budú to nafúkaní, snobskí upíri? Budú s nimi problémy? Na tieto otázky asi odpoveď tak rýchlo nedostanem.

„Bella, Bella, zobuď sa!“ triasla so mnou Angela. Angela je moja jediná kamarátka.

„Čo je, čo sa deje?“ pýtala som sa.

„Už sme pred školou. Nestalo sa nič? Bola si celý čas mimo. Bála som sa o teba,“ povedala a pri tom sa na mňa ustarostene pozrela.

„Nie nič, len som sa trochu zamyslela. Prepáč,“ pošepkala som.

Celá škola stála na parkovisku a pozerala sa po Cullenovcoch. Každý z nich sa na nich teší. Ľutujem ich, byť každý deň stredom pozornosti. Brrr.

„Ang, ideš už?“ opýtala som sa.

„Nie, vlastne som na nich celkom zvedavá!“ odpovedala. Áno, aj Ang je zvedavá osôbka.

„Stretneme sa na obede,“ stihla som na ňu ešte zakričať. No to už som sa pomaly poberala do triedy. Teraz mám hudobnú. Tak to je super. Učiteľka od nás zase bude chcieť počuť náš spev. Spievam rada, no nie na verejnosti. Zo zamyslenia ma vytrhol môj vlastný naraz do steny. Áno, som nešikovná.

„Prepáč, nedával som pozor,“ povedal anjelský hlas. Okamžite som sa pozrela komu patrí. Bol to boh s bronzovými vlasmi.

„Nie, to ja som nedávala pozor,“ odpovedala som mu. Bol nádherný. Jeho pokožka bola hladká, studená a bielej farby. S tvárou sa mu pohrával šibalsky úsmev. V očiach mu žiarili iskričky. Jeho oči mali farbu roztaveného zlata a ja som si v tej chvíli niečo uvedomila.

Je to upír, je to vegetarián.

„Ja som Edward Cullen a som tu nový, nepomohla by si mi sa tu zorientovať?“ spýtal sa ma s nežným, šibalským úsmevom na tvári.

Je to upír a nevie sa zorientovať, no to určite.

„Ja som Isabella Swanová, ale volajú ma Bella. Akú máš teraz hodinu?“ opýtala som sa. Vytiahol papierik a pozrel sa doň.

„Hudobnú,“ povedal. Bol taký krásny. Zrazu som cítila ako mi útočí na štít a ako jeho oči tmavnú hladom.

„Edward, prečo mi útočíš na štít?“ opýtala som sa odrazu. Hodil na mňa prekvapený kukuč.

„Čo si zač?“ zašepkal trochu neveriacky.

„Ja som sa pýtala prvá!“ Stála som si za svojim.

„Čo keby si dnes šla k nám a my by sme sa mohli všetci v pokoji porozprávať?“

„Počkať! Mám isť do domu plného up...“ V tej chvíli zazvonilo.

„Poď, máme hudobnú..." Ťahala som ho za ruku. To bude pani Marsonová zase pindať.

„Á, slečna Swanová ráčila doraziť!“ povedala výsmešne pani Marsonová.

„Prepáčte, že som slečnu Swanovú tak zdržal, len mi pomáhala nájsť triedu,“ oznámil Edward. To už som si však šla sadnúť.

„Takže, pán Cullen, čo keby ste nám zaspievali? Aj tak dnes idem skúšať čo tu mám za materiál!“ opýtala sa pani Marsonová a pri tom podpisovala papierik.

„V poriadku to nebude problém,“ odpovedal Edward a vyťahoval pani Marsonovej noty z tašky. Pani M (tak ju budem volať, zdá sa mi to ľahšie) sa posadila za klavír a začala hrať. Edward začal automaticky spievať nádhernú pieseň.

Spieval naozaj krásne, niet divu. Ako náhle dospieval učiteľka ho poslala sadnúť si. Mal na výber mňa alebo miestnu krásku Jessicu. Neznášala som ju, bola moc nafúkaná, hnusná, posmešná a vždy sa spoliehala na svoju krásu.

No Edwardova voľba ma prekvapila. Vybral si totiž...

Pohľad Edwarda:

„Ja som Isabella Swanová, ale volajú ma Bella. Čo máš teraz za hodinu?“ Vedel som to presne, no aj tak som sa pozrel.

„Hudobnú,“ odpovedal som prosto. A teraz som si niečo uvedomil.

Po prvé, nepočujem jej myšlienky.

Po druhé, tak krásne vonia, až moje hrdlo znova napadol plameň.

„Edward, prečo mi útočíš na štít?“ opýtala sa. Aký štít? Ako myslí útočíš? Čo je vlastne zač?

„Čo si zač?“ opýtal som sa naoko pochybovačne.

„Ja som sa pýtala prvá!“ Stála si za svojim.

„A čo keby si šla dnes k nám? Mohli by sme sa o všetkom porozprávať?“ opýtal som sa. Carlisle by mal radosť, že môže skúmať opäť niečo nové. Alicine vízie by sa možno vyriešili. Esme by mala radosť, že sa môže aspoň chvíľku starať o niekoho nového. Emmet s Jasperom by  mali opäť s kým stávkovať. Rosalie by mala novú bábiku na obliekanie. A ja by som mohol byť o kúsok dlhšie s mojou láskou. Láskou? Čo to tu trepem! Poznám ju len pár sekúnd a už je to moja láska? Mal by som sa dať vyšetriť u Carlisla.

„Mám isť do domu plného up...“ Nestihla to ani dopovedať, lebo zazvonilo.

„Poď máme hudobnú...“ povedala a už ma ťahala na tú otravnú hodinu

Ja som musel ešte niečo odspievať. Bola to moja najnovšia pieseň.

Mohol som si vybrať ku komu si sadnem. Môjho anjela, alebo miestnu krásku. A bolo rozhodnuté. Sadol som si ku...

Autor: klea, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Niektore sľuby sa plniť nemusia - 1. kapitola: