Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nič také ako láska neexistuje!!! - Prológ + 1. Volterra už nie je bezpečná

06.03.2010 (15:45) • Wejusss • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1283×

PROLÓG

Volám sa Isabella Swan, no každý mi hovorí Bella. Som jedno z adoptívnych detí policajného náčelníka, Charlieho Swana, a Reneé Swan. Adoptovali ma, keď som mala necelé tri roky. Moji skutoční rodičia sa ma vzdali. Neviem síce prečo. Nepoznala som ich.

Mám však ešte dvoch nevlastných súrodencov. Aleca a Jane. Oni sú pokrvní súrodenci, dvojčatá. Niekedy ľutujem, že nie som ich sestra. Oni ma však ako sestru berú. Sú odo mňa o rok starší, no ja nestarnem ako obyčajný človek. Som poloupír. Moja matka alebo otec boli upírmi a ja som to po jednom z nich zdedila. Nie som však obyčajný upír. Mám viac schopností, som silnejšia ako upír či novorodený a som aj rýchlejšia. Dokonca aj moje zmysly sú o niečo  lepšie vyvinuté.

Keď som mala desať, tak sa Renée s Charliem rozviedli. Renée chcela viac priestoru, ktorý jej Charlie nedokázal poskytnúť. Teraz Charlie býva v zapadákove menom Forks a ako som už spomínala, robí tam policajného náčelníka. My sme aj naďalej ostali v New Yorku.

O dva roky na to Renée stretla Phila. Druholigovú hviezdu baseballu. To bola však len jeho zásterka. V skutočnosti Phil naháňal po nociach upírov. A ako sme na to vlastne prišli? Prvý raz, keď ma uvidel, sa ma pokúsil zabiť so slovami: „Zdochni, ty upír.“ Renée mu však všetko vysvetlila a po dlhom rozhovore ma začal akceptovať. K loveniu upírov zviedol aj nás ostatných. Najprv Renée a neskôr aj Aleca, Jane a mňa. Vedela som, že je len otázkou času, kedy sa nejaký upír naštve a bude chcieť pomstiť smrť svojho druha. A raz sa to naozaj stalo.

V tú noc som bola na love, keď som mala zlú predtuchu. Ponáhľala som sa domov, no to, čo som tam videla, sa môjmu domovu ani zďaleka nepodobalo. Z domu ostali už len trosky a Renée s Philom boli mŕtvi. Nad ich telami stáli traja upíry. A moji súrodenci ležali v troskách. Neviem, čo sa potom ďalej dialo. Nepamätám si to.

Jediné, čo si pamätám, bolo to, že som sa zobudila o deň na to v lese. Súrodenci ležali vedľa mňa a ja som si všimla, že oboch pohrýzli upíry. Bolo strašné počúvať ich výkriky pri premene. Do smrti si budem vyčítať to, že som v ten večer išla na lov.

Keď sa súrodenci prebrali a ja som im vysvetlila, v čo sa zmenili, Alec ani Jane mi nevyčítali, že som im zachránila životy. Povedali, že sa im ešte nechcelo zomrieť. Od tej doby sa toho ale veľa zmenilo.

1. VOLTERRA UŽ NIE JE BEZPEČNÁ

O tridsať rokov neskôr.

Pomalými krokmi som prechádzala cez Volterru. Celé mesto bolo ponorené do tmy. Spln mesiaca osvetľoval tmavé uličky a veľké námestie. Keď som prišla k fontáne v strede námestia, pozrela som na veľké hodiny, ktoré boli na starej veži. Bolo pol druhej ráno. Všetci ľudia ešte spia, pomyslela som si. Keby tak vedeli, že ich mesto strážia upíry. Čo by asi spravili? Určite by spanikárili. Áno. Ľudia sa boja upírov, pretože to je niečo, čo nepoznajú. Niečo proti čomu nevedia bojovať.

Aj ja som bola kedysi taká. Aj keď som nikdy nebola úplne človekom, nevedela som, ako bojovať proti mojej druhej strane. Ale teraz to už viem. Viem, že svoje inštinkty môžem ovládať. Musím mať len pevnú vôľu a.....

„Bella, čo robíš vonku?“ ozval sa za mnou známy hlas a tak prerušil moje myšlienky.

Otočila som sa. Na druhej strane fontány stál vysoký chlapec s bielou tvárou, ktorú lemovala levia hriva. Aj keď mal na sebe dlhý čierny kabát, ktorý mu zakrýval celé telo, na krku mu bolo vidieť polmesiačikovité jazvy, ktoré by bežný človek nezbadal..

„Jasper. Ahoj. Len sa prechádzam.“

„Hovorila si už dnes s Arom?“

„Nie, ešte nie. Prečo? Deje sa snáď niečo?“ začala som mať strach.

„Áno, no bude lepšie, ak si s ním pohovoríš. Čo najskôr,“ povedal a odišiel.

To bolo čudné, pomyslela som si. Jasper takýto nikdy nebol. Aj keď ho poznám len desať rokov, bol vždy úprimný. Spoznala som sa s Jasperom, keď sme boli so súrodencami na love. Vtedy sme chodili do školy do Itálie a ako náhodou sme si raz vybrali na lovenie Volterru. Bola už tma, keď sme si vyhliadli malú skupinku ožratých chlapov, ktorí sa chystajú znásilniť mladé dievča. Jasper nám v tom však zabránil. Povedal, že ak to urobíme, Aro nás zabije. Aro. Ako si len chráni svoje mesto. V ten večer sme sa pridali k Arovej „armáde“. Nebolo to však príliš dobrovoľne. Aro chcel naše schopnosti a ak by sme sa nepodvolili, bol by schopný sa nám vyhrážať, že niekoho zabije. Ja si nesťažujem. Mám celý deň čo robiť, nenudím sa, dostávam za to zaplatené a nemusím si ani zháňať potravu. Celkom pohotový a kľudný život.

Aj moji súrodenci kedysi tak žili. Pracovali pre Ara a jeho dvoch bratov Caiusa a Marcusa. Potom sa však všetko zmenilo. V jednej chvíli boli obaja proti mne a ja som nevedela prečo. Ani teraz to neviem. To sa stalo rok na to, ako sme prišli do Volterry. Vtedy mi odrazu začali obaja vyčítať to, čím sú. Začali mi vyčítať smrť Renée a dokonca aj smrť Phila. V ten deň sme sa pohádali a naše súrodenecké puto sa roztrhlo. Puto, ktoré začalo v deň, keď nám zomrela Renée, tu odrazu nebolo a ja som prišla o poslednú časť svojej rodiny. A od tej doby spolu už nehovoríme.

Stále mi však ešte jeden človek ostal. Teda, aspoň som si to myslela. Pred siedmimi rokmi som sa rozhodla navštíviť Charlieho. Išla som za ním vo viere, že mi pomôže. To, čo som ale vo Forks videla, mi spôsobilo ešte väčšiu bolesť. Charlie ako odchádza zo starého domu do práce a vo dverách stojí jeho manželka a kýva mu. Toto by som ešte ako-tak asi zvládla, no to, čo som uvidela potom, ma dorazilo. Z domu odrazu vybehnú dve malé detičky, ktoré želali tiež všetko dobré svojmu DEDOVY. To ma dorazilo už úplne.

Vtedy za mnou ale prišiel Jasper. Nečakala som, že ma bude sledovať. A pomohol mi postaviť sa opäť na vlastné nohy. Vďaka jeho schopnosti vnuknúť ľuďom či upírom iné pocity, tak vždy, keď som s ním, necítim žiadnu bolesť. Zmizne dokonca aj tá veľká diera, ktorá ostala namiesto môjho srdca.

***

Skoro ráno som išla radšej za Arom. Demetri ma uviedol do veľkej haly. Na jej konci boli tri veľké kreslá, na ktorých sedeli Aro, Marcus a Caius. Ich tváre vyzerali ustarostene.

„Bella. Som rád, že ťa vidím živú a zdravú.“ Dobre. Toto vyzerá čudne.

„Čo sa deje, Aro? V poslednej dobe akoby ma informácie obchádzali.“

„Dostala sa nám správa od našich špehov. Podľa nich po tebe idú Krewelovci. Vieš o nich niečo?“ vyhŕkol nedočkavý Marcus.

Krewel. To meno mi pripomínalo osobu z mojej minulosti. Z minulosti, na ktorú som tak veľmi chcela zabudnúť. Zdá sa však ale, že minulosť nechce zabudnúť na mňa.

„Samozrejme. James a Laurent Krewel a Jamesova priateľka Viktoria. Áno. Poznám ich. Jedného z nich som zabila. Presnejšie, Laurenta Krewela.“

„Idú po tebe. Na tvoju hlavu vypísali veľkú odmenu. Druh za druha.“ Povedal Caius.

„Vedia, že som tu?“ opýtala som sa prekvapivo kľudne.

„Áno. Musíš odísť! Voltera by mohla byť kvôli tebe v nebezpečenstve!“ kričal Caius.

Chcú, aby som odišla? Dobre. Zbalím si tých pár kufrov a vypadnem. Volterra mi aj tak priniesla iba bolesť.

„OK,“ povedala som jednoducho a vypadla som z miestnosti. Všetci traja ostali prekvapení.

Autor: Wejusss (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nič také ako láska neexistuje!!! - Prológ + 1. Volterra už nie je bezpečná: