Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Neviditeľná 4. kapitola

15.01.2012 (17:45) • 11dalia11 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 971×

Bella

Bola som šťastná. Na Alice sa síce príšerne nahnevala, ale nemôžem sa na ňu hnevať. Dohodli sme si teda nákupy na teraz. Ja som už oblečená a čakám len a len na ňu. Zrazu zazvonil zvonček. Charlie to byť nemôže, keďže je doma, takže to musí byť len Alice. Išla som jej teda otvoriť.

„Ahoj!“ zaštebotala a išla do vnútra.

„Ahoj! Nepôjdeme?“ opýtala som sa jej.

„Ak máš všetko...“

„Mám!“

„Tak, ide sa! Na čo čakáme?“ Nastúpila som s Alice do auta. Alice si to zamierila priamo do centra. Uvedomila som si, že som zabudla povedať Charliemu, že idem preč, ale on si asi ani nevedomí, že som bola preč. Určite ani nevedel, že som bola tam.

Alice ma zaviedla do najdrahšieho obchodu aký sa tam nachádzal. Predavačky si to k nej hneď namierili a tak nás aj oddelili.

„Dnes som tu spolu s mojou kamarátkou,“ povedala, ale predavačky nechápali, o kom hovorí.

„A kedy príde?“ opýtali sa jej.

„Ona je už tu,“ povedala a ukázala na mňa. Predavačka sa chvíľku obzerala, ale nakoniec si ma všimla.

„Vy ste ju nevideli? Celý čas stála pred vami!“

„Popravde, vôbec som vás nevidela. Mala by som zájsť k očnému,“ povedala a zachichúňala sa. Chcela som Alice odtiahnuť ďalej od predavačky, ale zdalo sa mi to nemožné.

Alice mi podávala rôzne veci a mala som si ich vyskúšať. Samozrejme predavačka išla s nami. Ja som len v kabínke bezradne pozerala na cenovky. Jedno bolo lepšie ako druhé. Hneď ako som vyšla, predavačka začala hovoriť ako mi to pristane. Alice s ňou jednoznačne súhlasila. Podala som predavačke pár vecí, ktoré boli zlej veľkosti, aby ich išla vymeniť a ja som bola konečne s Alice sama.

„Alice, majú tu prekrásne veci, ale sú príliš drahé. Nemôžem si ich dovoliť,“ povedala som jej, ale pripadala som si, akoby som hovorila čínštinou, akoby nerozumela ani jedinému slovu čo som jej povedala.

„Ja to zaplatím aj za teba!“

„Nie! Je to veľa peňazí. Nemohli by sme ísť do lacnejších obchodov?“

„A určite si tu nič nechceš kúpiť?“

„Nemám na to!“

„Dobre, tak poďme. Nech nás nevidí, lebo nás odtiaľto nepustí,“ povedala Alice a milo sa usmiala, ale mne bolo jasné, že odtiaľ nerada odchádza. Povedal mi to jej sklený výraz. Vyzerala ako by bola úplne mimo.

„Alice, ak sa tam chceš vrátiť, tak môžeme!“

Alice odpovedala až po veľmi veľkej pauze: „Nie, prečo sa tam vracať?“

„To ten tvôj výraz. Si v poriadku?“

„Áno. Aký výraz?“ opýtala sa ma vo chvíli, keď do mňa niekto vrazil takou silou, že som spadla. Ten, čo do mňa narazil, sa ospravedlnil Alice, usmial sa na ňu a odišiel. Alice mi pomohla postaviť sa, ale ako som jej podávala ruku, nevidela som ju. Postavila som sa a pozrela na seba. Nevidela som nič.

„Bella, si v poriadku?“ povedala a moje telo sa objavilo.

„Ty si nič nevidela?“

„Čo by som mala vidieť. Vrazil do teba a ospravedlnil sa mne. Kašli na neho!“

„Nie, to nie. Na to som zvyknutá, ale teraz som nevidela svoje telo. Ty si ma videla?“

„Áno!“

„Akoto, že ma vidíš. Teda, celá vaša rodina. Nikto iný si ma nevšíma a ani nevedia, že existujem, ale vy to viete. Čo ste zač?“

„Len preto, že si ťa niekto všimne, nemusí byť hneď z niečoho vinný!“

„Tak som to nemyslela. Len mi je to divné.“

„Neboj sa. My nehryzieme,“ povedala a zasmiala sa. Bolo mi divné, čo povedala, ale niečo vo mne mi hovorilo, že by som jej mala veriť. Že by som nemala byť taká podozrievavá, ale niečo sa mi tu nepáčilo a ja ani za svet prísť na to, čo.

Zvyšok dňa som na to úplne zabudla. S Alice sme pobehali snáď po všetkých obchodoch akých sa dalo. Vonku bolo stále zamračené. Vyšli sme von a išli sme do auta. Stále sme sa na niečom smiali, keď zrazu cez mraky prenikli slnečné lúče a dopadli na Alice. Alice sa celá rozžiarila. Vyzerala ako diskoguľa. Ja som od nej začala cúvať.

3. kapitola – 5. kapitola

Autor: 11dalia11 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Neviditeľná 4. kapitola: