Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nevesta na úteku - 2. kapitola

08.11.2010 (12:30) • tsudlinkarose • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 936×

2. kapitola ( Edward )

Bella stojí pred slávnou trojicou Volturiovcov a žiada ich o smrť.

Aro sa na ňu skúmavo pozrie a začne sa radiť s bratmi. Bella pri tom čakaní, pocíti pichnutie v hlave. Jane sa ju snaží zneškodniť. No Bellou to ani nehne a smutne sa na ňu usmeje. Aro si odkašle a povie.

„Jane, prestaň!" Otočí sa so zamračenou tvárou na Jane.

„Áno, Aro," povie mu a strelí po Belle nenávistným pohľadom.

„Už ste sa rozhodli?" opýtala sa Bella Ara. Aro sa už nadýchol, že povie verdikt, ale zrazu bola iba tma.

„Alice, čo sa stalo?" chcel som vedieť a zatriasol ňou. Iba upierala oči do neznáma.

„Ja neviem," povedala beznádejne. „Možno sa Aro ešte nerozhodol." Snažila sa ma upokojiť, ale nedarilo sa.

„To nemôžem dovoliť!" Skoro som kričal a Alice sa v mojom zovretí zľakla.

„Prepáč," povedal som a pustil ju.

„Musíme sa vrátiť," hovorila rozhodne. Rozbehli sme sa k domu, kde všetci sedeli v obývačke a neprítomne pozerali von oknom. Rosalie sa chúlila v Emmettovom zovretí, ale keď počula, ako sa približujeme, okamžite sa postavila a čakala kedy prídeme dovnútra.

„Čo sa stalo?" opýtal sa zhrozene Jasper spolu s Carlislom, keď si všimli neprítomnú a bolestnú Alicinu tvár.

„Bella išla za Volturiovcami," oznámil som im, sotva šeptom.

„Prečo?" opýtala sa vyľakane Esme.

„Požiadala ich o smrť," hovoril som spoločne s Alice, ktorá teraz sedela v Jasperovom náručí, na koberci pri pohovke. Ja som stál nad ňou.

„Prečo?" teraz bola zvedavá Rose.

„Ako sa rozhodli?" dychtivo chcela vedieť Esme a Carlisle mi visel pohľadom na perách.

„Nevieme," povedal som bezmocne s Alice.

„Musíme ju zastaviť," prehovoril Carlisle, no vzápätí na to mala Alice ďalšiu víziu.

„Rozhodli sme sa, nezabiť ťa," povedal Aro usmievajúc sa. Jane zavrčala Belliným smerom.

Bella padla na kolená. Aro bol v tom momente pri nej, snažil sa ju postaviť späť na nohy.

„Prečo?" opýtala sa bezmocne.

„Máš príliš veľký talent. To by bolo zbytočné mrhanie," povedal. Marcus sa jemne zasmial.

„Aj keď si porušila, jeden z najväčších zákonov v našej existencií," zvážnel Aro.

Bella sa naňho prekvapene pozrela.

„Povedala si človeku, že si úpír." Usmial sa aj keď nie moc nadšene. A zase tma.

„Čo si videla? Alice?" horúčkovito ju zvieral Jasper.

„Odmietli ju zabiť," hovorila po šepky, skoro som ju ani nepočul.

Našťastie!!! pomyslela si Esme v Carlislovom náručí.

„Ale...," začal som, no nijak sa mi to nepodarilo dokončiť. Nedokázal som to, Alice mi pomohla.

„Ale?" opýtal sa nedočkavo Emmett, ktorý bol zatiaľ ticho a napäto uvažoval. Robí pokroky.

„Ale Bella porušila jeden, z najprísnejších zákonov," povedala Alice, pozerajúc sa mi do očí.

„Aký?" opýtal sa znovu Emmett. Carlisle stuhol, asi mu to došlo.

Porušila zákon mlčanlivosti, však? opýtal sa ma. Iba som prikývol a on si vzdychol.

„Už mi to konečne niekto vysvetlí?" dožadoval sa odpovede Emmett.

„Prezradila človeku, naše tajomstvo." Pozrela sa na mňa Alice a rozvzlykala sa.

Čože? Ona... Rosalie bola v šoku. Až teraz si uvedomila, ako má Bellu rada.

Naša Bella? Z nej sa normálne stalo neposlušné dievčatko. Usmial sa v duchu Emmett.

Zavrčal som naňho.

„Prepáč, braček." Ospravedlňujúco sa na mňa pozrel.

"Alice, čo vidíš?" zase sa ozval vystrašený Jasperov hlas a ja som zase pozoroval Alicinu víziu spolu s ňou.

Bella stála po Arovom boku, v dlhom červenom plášti s krvavo červenými očami a usmievala sa. Potom bola zase iba tma.

Zalapal som po vzduchu. Táto tma, nebola ako tá pred tým. Toto bolo, akoby Alice niekto nedovolil pozrieť sa do Bellinej budúcnosti. Možno Bella... napadlo mi.

„Prečo by to robila?" opýtala sa Alice, na nezodpovedanú otázku.

„Čo sa deje?" opýtala sa Rosalie, unisono s Emmettom a Esme.

„Nevidím Bellinu budúcnosť, akoby mi to nedovolila. Ale prečo?" pýtala sa nahlas stále dokola, sama seba.

„Čo si ešte videla?" opýtal sa Jasper.

„Bellu po...," vzlykla, „po Arovom boku v červenom plášti a s krvavými očami," odpovedala. Teraz už nevzlykala iba ona, ale aj Esme a Rosalie.

„To nie je možné," nedala sa presvedčiť Esme.

„Prečo by to robila?" spytovala sa.

„Musíme tam zájsť," vyhlásil nekompromisne Carlisle. „Hneď teraz. Nenechám tam moje dievčatko," dodal a vybehol hore do pracovne, vybaviť sedem leteniek do Talianska.

„Nebude neskoro?" opýtal sa Jasper.

„Dúfajme, že nie," povedal som ticho.

„Letenky sú vybavené, môžeme vyraziť," ozval sa zhora Carlisov hlas.

Všetci sme vybehli naraz z domu a nasadli sme do áut. Ja s Alice a Jasperom sme šli v mojom striebornom Volve a Emmett s Rose a Carlisle s Esme šli Emmettovým džípom.

Na letisku sme boli do hodiny a pol, hneď sme šli aj do lietadla a leteli do Talianska.

V lietadle sedel každý so svojou polovičkou, okrem mňa, lebo moja bývala polovička sa rozhodla spáchať „samovraždu". Cítil som, ako ku mne doliehajú Jasperove vlny pokoja.

Neboj sa, mi to stihneme a zase budete šťastní. Hovoril mi v myšlienkach. No ja som si stále nebol istý či ma Bella bude ešte chcieť. Predsa odo mňa odišla.

A prezradila sa. Povzdychol som si.

Zavrel som oči a spomínal na pekné chvíle.

„Neskočíme si na lov?" navrhol som Belle, ktorá sedela za klavírom a hrala mne neznámu melódiu.

Prestala hrať a usmiala sa na mňa.

„Rada." Vybehla z domu. „Som zvedavá, či ma chytíš," zakričala ešte za sebou a ja som sa za ňou rozbehol zbesilou rýchlosťou. Nakoniec som ju chytil na malej lúke a zvalil som sa s ňou do trávy. Smiala sa a bola neuveriteľne krásna.

„Moja malá potvorka." Pošteklil som ju a ona sa podo mnou zase začala smiať. Pritiahol som si ju bližšie a pobozkal ju. Nebránil sa, práveže naopak. Pritisla sa ešte väčšmi a bozkávala ma vášnivo až precítene. Odtiahol som sa od nej. Stuhla prekvapením. Sadol som si vedľa nej a vydoloval z nohavíc malú čiernu saténovú škatuľku. Zobral som ju za obidve ruky a prinútil ju, nech sa postaví, pričom som si sám kľakol na jedno koleno. Stále ma nechápala a zároveň ma sledovala.

„Isabella Marie Swanová, budem ťa ctiť a milovať v zlom i dobrom, do konca našej večnosti. Zoberieš si ma za manžela?" opýtal som sa jej a ona prekvapene zostala stáť s otvorenou pusou. Otvoril som škatuľku a ona si zakryla jednou rukou ústa.

„Áno, zoberiem," povedala, kľakla si predo mňa a jemne ma pobozkala.

Bola to tá najkrajšia chvíľa v mojom storočnom živote. A potom prišiel ten osudný deň, keď Bella odišla bez rozlúčenia.

Prečo mi Alice ani Carlisle nič nepovedali? To si naozaj mysleli, že mi tak bude lepšie, aj keď ich o to požiadala Bella?

Začala ma chytať zlosť.

Braček, upokoj sa. Všetko bude dobré. Hovoril mi Jasper a znovu mi poslal upokojujúcu vlnu. Trochu to pomohlo, ale moje obavy to úplne neodohnalo.

Čo ak je teraz Bella naozaj Volturiová? A čo ak s nimi chce aj ostať? Čo bude potom? Čo bude so mnou, keď ju po takom dlhom čase znovu uvidím?

Edward! zakričal na mňa v myšlienkach Jasper.

Edward, prestaň mu robiť zle! Ak neprestaneš... varovala ma Alice a ukázala mi, čo sa stane s mojím milovaným piánom, ak neprestanem štvať Jaspera. Potichučky som zavrčal a ona sa víťazoslávne usmiala. Veď ja jej ešte ukážem.

Hodím jej najobľúbenejšiu kabelku do blata a potom, jej ju otrieskam o hlavu. Potvora.

Nech ťa to ani nenapadane! vrčala na mňa, spoza môjho chrbta. Ja som sa len škodoradostne usmieval.

Letuška oznámila, aby sme sa pripásali, že už pristávame. O pár minút sme už stáli pred východom z letiska a ustarostene sme sa všetci pozerali na slnečnú oblohu.

„Čo spravíme?" opýtala sa Esme, pritisnutá Carlislovi na hrudi.

„Vy tu počkajte. Ja skočím po auto," navrhol som im.

„Čo je? Máte snáď lepší nápad?" opýtal som sa ich, keď som si všimol ich nedôverčivý výraz v tvári.

„Pôjdem s tebou," navrhla Alice a Jasper si ju ešte väčšmi pritisol k boku.

„Dobre," povedal som iba. S Alice sme vyšli pred veľkú budovu a skryli sme sa pod strechu, kde bol tieň.

Pred budovou, na parkovisku stáli zhodou okolností, dve krásne a rýchle autá. Červený Mac Laren a žlté Porsche turbo 911.

Ja mám Porsche. Zvýskla v myšlienkach Alice a sledovala ho so žiariacimi očami. Zasmial som sa. Vrhla na mňa naštvaný pohľad, tak som sa radšej sústredil na ľudí okolo.

Alice si začala na ruky navliekať čierne rukavice, slnečné okuliare, šatku a kabát. To už som nevydržal a vybuchol som smiechom. Plesla ma silno po pleci.

„Au, to bolo za čo!?" opýtal som sa ako anjelik. Len sa zamračila a vydala sa za svojim žltým snom. Ja som jej bol hneď v pätách. Ruky strčené vo vreckách, veľké slnečné okuliare a obrovitánsky slamený klobúk. Asi sme vyzerali dosť komicky, ale nikto si nás nevšímal, a tak sme mali úžasnú príležitosť, vlastnoručne odomknúť autá a trochu si ich vypožičať.

Tak, ako povedala Alice. Jej bolo Porsche a mne zostal Mac Laren. Ale bol som spokojný.

Ku mne sa do auta vopchal Emmett s Rosalie a k Alice, Jasper a Carlisle s Esme. Ako prvý som z letiska vyštartoval ja. Hneď za mnou sa úspešne držala Alice.

Do Volterry sme dorazili asi o dve a pol hodiny. Autá sme zaparkovali v tmavej uličke a už sme sa chceli rozbehnúť upíriou chôdzou do zámku, keď sa za nami ozval vysoký sopránový hlások. Až sme sebou trhli, keď sme ho počuli.

„Cullenovci," ozvala sa Jane a Felix s Demetrim, boli hneď za ňou. Akoby ju ochraňovali, aj keď ona to vôbec nepotrebovala.

„Jane." Jej meno som vyslovil, ako nadávku. Zamračene si ma premeriavala.

Mal by si si dávať pozor na ústa, inak Bella... Zarazila sa a trochu sa vyľakala. Ups... pomyslela si pre sema a začala si sama pre seba počítať neuveriteľne veľké príklady.

Zamyslene som ju pozoroval. Čo je s Bellou? Chcel som sa jej na niečo opýtať, ale ona ma predbehla.

„Poďte, Aro vás už očakáva." Zamračil som sa. Ako mohol Aro vedieť, že prídeme?

Všetci sme pekne nasledovali Jane, Demetriho a Felixa. Viedli nás k jednému podzemnému tunelu, ktorý mal viesť do zámku.







Autor: tsudlinkarose, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nevesta na úteku - 2. kapitola :